Moja cesta k bábätku (a moje 1. ivf)....

Manželmi sme sa stali v 20. 9. 2008. O pár mesiacov na to sme sa rozhodli, že už nechceme byť v živote len my dvaja, ale chceme byť kompletná rodina s našim potomkom.

Február 2009 – vysadzujem antikoncepciu.

Apríl 2009 až August 2009 – prirodzené snaženie, sledujem ovuláciu pomocou ovu testov, začala som piť alchemilku, beriem kyselinu listovú a pomaly začínam aj merať BT.

September 2009 – úspech akosi neprichádza a ja začínam tušiť, že niekde bude asi problém, myslím, že asi u mňa a tak idem za svojou gynekologičkou a prosím ju o základné vyšetrenia. Spraví mi cytológiu, vyšetrenie na chlamýdie a ueroplazmy, hormonálny profil, folikulometriu. Až na malú cystu na pravom vaječníku, ktorú mám už niekoľko rokov a nebráni otehotneniu, ani nespôsobuje žiadne problémy, je všetko negatívne a v poriadku. Dáva mi lístok na spermiogram pre partnera s vysvetlením, že prvé vyšetrenie ženy spočíva vo vyšetrení muža. 🙂  A tak sa manžel objednáva na spg – a záver znie oligoastenoteratozoospermia (morfológia 70% defektných, pohyb B + B, počet 4 mil./1 ml). Manžel nefajčí, nepije, zdravo sa stravuje, je štíhly, športuje, je zdravý, takmer nikdy nebral antibiotiká. A napriek tomu máme takúto diagnózu. Doporučené je vyšetrenie u urológa – ale ani tu nebol zistený žiadny nález (hormonálny profil aj sono sú v poriadku). Manžel začne užívať na 3 mesiace Profertil a máme sa ešte snažiť prirodzene.

Január 2010 – absolvujeme návštevu v CAR Ferticent. Dr nás oboznámil s postupom ivf (o ktorom som mala dávno naštudované a tak mi žiadnu novinku nepovedal). Na základe spg nám prikázal absolvovať genetické vyšetrenie oboch partnerov. V zásade nič neriešil, nehľadal príčinu. Keďže tento prístup vo mne nevzbudil veľkú dôveru, do Ferticentu sme sa už nevrátili.

Marec 2010 – už s negatívnymi výsledkami z genetiky a na viaceré odporúčania sme sa rozhodli ísť do Iscare za Doc. Válkym. U neho absolvujeme hodinový pohovor aj s mojím vyšetrením a s určením ďalšieho postupu. Mne Doc. nachádza polyp na krčku maternice a zápal, ktorý preliečuje Klionom. Kontrola o 2 týždne.

Apríl 2010 – polyp nezmizol a tak Doc. navrhuje absolvovať hysteroskopiu na odstránenie polypu a pri tej príležitosti aj laparoskopiu, kde sa prezrie stav maternice, vajíčkovodov, odstráni sa mi cysta a pod. O týždeň dostávam termín. V rámci jednodňovej chirurgie v Iscare mi spravia hysteroskopiu aj laparoskopiu. Výsledok je odstránený polyp a folikulárna cysta, odstránené dve malé ložiská endometriózy na brušnej stene, vajíčkovody sú v poriadku, prechodné. Zotavujem sa rýchlo, stačí týždeň PN a behám ako rybička. 🙂 O dva týždne kontrola – všetko vyzerá byť v poriadku až na to, že cysta narástla naspäť, ale riešiť to už nebudeme, nie je to podstatné.

Máj 2010 – vypisujeme žiadosť na ivf, schválená je do 3 týždňov.

Jún 2010 – čakám na ms a začínam stimuláciu. Za lieky sme nechali v lekárni 380,-€. Dostávam Gonal a Dipherelin (v žiadosti mám aj Pergoveris, ale ten mi celý nepoužitý ostáva). 9. 6.  - začínam pichať 150 jednotiek Gonalu a jednu ampulku Dipherelinu. Na ďalšej kontrole o 3 dni mi Dr. oznámi, že mám nábeh na OHSS. Znížili sme dávku Gonalu len na 75 jednotiek. Ďalšia kontrola, vaječníky sa trocha umúdrili, tak opäť dvíhame Gonal na 112 jednotiek. Dr. sa pokúša z toho vykľučkovať tak, aby sa nerozbehol OHSS, ale zároveň aby sa podarilo získať pár kvalitných vajíčok. Môj ľavý vaječník reaguje prehnane, vyzerá ako strapec hrozna, je v ňom strašne veľa malých folikulov. Pravý vaječník je ok – 4 až 5 folikulov. Na 7. deň úplne prestávam pichať Gonal, ostáva len Diphereline. Každý deň mi berú krv na kontrolu hladiny estradiolu. Mám už aj vodu v bruchu, zväčšené brucho, ale našťastie bolesti žiadne. Vajíčka Dr. necháva dozrieť už len prirodzene. Takto fungujem 4 dni. Som už 11. deň stimulky, keď Dr. rozhodne, že večer pichám Pregnyl a na 13. deň bude OPU. Dr. ma však vystraší, že aj tak bude asi málo kvalitných vajíčok, odhaduje to na 4 – 5. Už uvažujem nad tým, že ET asi nebude. Veľmi sa bojím Pregnylu, pretože až po ňom sa "vraj" riadne rozbieha OHSS.

Pondelok 21. 6. - mám OPU. Bolesti sú len mierne, som rada, že mám po tom. Moju radosť však schladí najprv embryológ, ktorý mi povie, že sa podarilo odobrať 4 oocyty. Čudujem sa, že tak málo, ale tak myslím si, že ostatné boli asi nekvalitné, alebo nedozreté. Moje domnienky vysvetlí Dr. - tie 4 oocyty sú len z pravého vaječníka, z ľavého prestimulovaného sa nepodarilo odobrať ani jedno vajíčko, pretože môj vaječník sa uložil nad maternicu tak, že sa k nemu Dr. punkčnou ihlou nedostal. Na sále ma skúšali polohovať, aby sa vaječník posunul, ale nepohli s ním. Dr. sa bál k nemu dostať a nemohol riskovať, aby neohrozil môj život. Povedal mi, že som jedinečný prípad, že sa s takým niečím ešte nestretol. Potešil ma aspoň tým, že vody je v bruchu menej, ani nebola potrebná punkcia, cize jej odsatie. A tak vajíčka ostávajú vo vaječníku a postupne sa budú vstrebávať. Dostala som ešte antibiotiká a domov odchádzam nešťastná, ubolená, bojím sa, ako sa ďalej bude rozvíjať OHSS, keďže kritické dni ešte len majú prísť. Bojím sa najmä sťaženého dýchania, ktoré spôsobuje voda v bruchu tlačiaca na bránicu. Ale aspoň mám pokyny, ako v prípade zhoršenia postupovať. Na to, ako sa oplodňujú vajíčka ani nemyslím, chcem len aby toto celé už skončilo. Ešte aj v práci mám problém, kolegyne ma ohovárajú, že čo mi je, prečo som zrazu doma, čo to mám za zákrok a pod. ☹ Ale aj tak ostávam na PN. Večer som dostala dosť silné bolesti vaječníkov, našťastie zabral ibalgin a zaspávam ako bábätko. 🙂

Druhý deň po OPU - ďalšia kontrola, Dr. ma musí teraz sledovať. Bolesti stále nemám, brucho zväčšené, voda v bruchu opäť. Pijem denne 4 – 5l. V Iscare dostávame krásnu pozitívnu správu, ktorá v nás vzbudí pocit, že toto všetko predsa len zmysel má. Naše 4 vajíčka sa krásne oplodnili pomocou ISCI a už sú z nich po necelých 24 hodinách 2 bunkové embryjká. S manželom sme veľmi dojatí a šťastní.

Tretí deň po OPU – opäť kontrola. Môj stav sa nemení - nezlepšuje, ale ani nezhoršuje. Dr. to uzatvára s tým, že zhoršovať sa to už nebude, takže nie sú potrebné ďalšie kontroly. Opäť sa nado mnou čuduje, že na to, že mám vodu v bruchu, zlé krvné testy, že mi nič nie je, ani nemám bolesti, ani problémy s dýchaním, len mierne zväčšené brucho. Definitívne sa, ale ET odkladá, bude až KET po mesačnej pauze. Embryjká sa ďalej krásne delia a ako 4 bunkové ich mrazia.

Júl 2010 – máme pauzu, teším sa, že som sa dostala z OHSS, po 10. dňoch prišla ms a s ňou OHSS definitívne odchádza. Som veľmi pozitívne naladená, užívam si leto, dovolenku a teší ma, že aspoň chvíľu mám pokoj od lekárov a celého kolotoča snaženia.

August 2010 – začínam nenáročnú prípravu na KET. Beriem Estrofem na podporu rastu sliznice maternice. Na 22. deň cyklus mám naplánovaný vklad. Mám však strach ako sa rozmrazia embryjká, pri rozmrazovaní sa udáva len 50% úspešnosť a my máme len 4 embryá.

26. 8. – volajú mi z Iscare, že 2 embryjká sa rozmrazili a na druhý deň ma čakajú. Som nesmierne šťastná.

27. 8. – mám vklad – KET. Prichádzam na 8:00 o necelú hodinu už idem domov. Embryjká sa ďalej začali deliť, jedno malo 6 buniek, druhé slabšie 4. Mám z toho veľmi dobrý pocit. Doma oddychujem, prvé 3 dni len ležím. Potom mám normálne fungovať, okrem fyzickej námahy. Dr. mi dokonca vyslovene PN neodporučil. A tak čakám. Na 7. deň od OPU si robím prvý tehotenský test – negatívny. Som veľmi smutná a zároveň si nadávam, že som hlúpa, že to je ešte veľmi skoro. A tak dúfam. Na 10. deň od KET robím ďalší test – opäť negatívny. To už viem, že to nevyšlo. Nemám žiadne príznaky, nič ma nebolí. Preplačem celý deň. Na 14. deň mi to potvrdia aj negatívne výsledky z krvi. Bolí to veľmi, vkladala som do toho veľkú nádej.

Nasledujúce 2 mesiace si dávam pauzu, veľmi ju potrebujem. Nechcem doktorov ani vidieť, ani myslieť na nič, čo sa týka plodenia dieťaťa. Užívam si život, cestujeme, oslavujeme, stretávame sa s priateľmi, športujeme, máme kopec aktivít. Je nám fajn.

November 2010 – opäť návšteva Iscare, rozhodneme sa ísť na ďalšie KET, pre našich dvoch mrazáčikov. Veríme, že si dáme vianočný darček. Tentokrát Dr. zvolí inú prípravu, vraví, že tomu dáme väčšiu šancu. Beriem Prednison, Anopyrin, Estrofem a od vkladu aj Utrogestan a samozrejme vitamíny. Nepáči sa mi to množstvo liekov, zvlášť svinstvo Prednison, ale nemám na výber, chcem pre to spraviť všetko.

6. 12. – opäť bojazlivo očakávam telefonát, či sa naše 2 embryjká rozmrazili, predsa sú už len dve. Ale oni zabojovali aj teraz.

7. 12. mám vklad, vkladáme dve – jedno 6 bunkové a jedno 5 bunkové. Embryologička vraví, že sú dobrej kvality, tak veľmi dúfam. Tentokrát som menej netrpezlivá, test robím až na 10. deň po KET – ale zase negatívny. 20. 12. mi to potvrdila aj krv. Plačem menej, ale bolí to rovnako.

Zajtra mám konzultáciu u pána Docenta a uvidím, aký postup navrhne. Možno vyskúšam soft ivf, kým nám schvália druhú žiadosť. A tak zatiaľ čakám, bojujem ďalej a v kútiku duše verím, že hádam aj nám raz pánboh dopraje to potešenie z kompletnej rodiny, možnosti tešiť sa z vlastného potomka, z dieťaťa, ktoré budem môcť vychovávať, odovzdávať mu moje skúsenosti, radosti i starosti a ktoré dá môjmu životu ten pravý zmysel.

22. 12. - konzultácia u Dr. A môj príbeh ani zďaleka nekončí..... Začali sme sa baviť o nasledovnom postupe, pán doktor sa divil, že napriek tomu, že sme mali 4 vaíčka, ktoré sa oplodnili, delili, prežili mrazenie aj rozmrazenie, že ani jedno sa nechytilo. Ale stáva sa. Ivf soft mi neodporučil, vraj s tým nemajú také dobré výsledky. Dohodli sme sa, že spíšeme novú žiadosť o ivf, ale že predtým ma ešte pozrie utz. Ms som napriek vysadeniu Utrogestanu nemala. Dr. ma pozerá a videla som, že sa mu niečo nezdá, tú čiernu machuľku v strede som videla aj ja. Pýtam sa, že čo to je a on, že to vyzerá na skoré tehotenstvo. Skoro som odpadla, ešte, že som ležala. 🙂 Tak mi hneď zobrali krv a spravili z krvného séra tehotenský test, ktorý vyšiel pozitívne. Krásne 2 paličky. Divili sme sa všetci, najviac ja, ale aj doktor, sestričky. 🙂 A tak som odchádzala od Dr. nie s druhou vypísanou žiadosťou, ale s tým, že som tehotná.

Moja radosť ale trvala len do druhého dňa, keď mi sám pán docent volal, že podrobný rozbor hcg ukázal opäť negativitu. ☹ Ale tak že počkáme a uvidíme. Neboli to veľmi veselé vianoce. Nielenže som prežívala stresy, či vlastne tehotná som, alebo nie, ale ak by som nebola ešte mi hrozila aj kyretáž. Ms stále nikdy, krčok tvrdý a testy negatívne. Nevedela som, čo si mám myslieť. Neviem či našťastie, alebo nanešťastie začala som špiniť a ďalšia kontrola ukázala už len vysokú sliznicu. Čiže embryjko sa aj chytilo, ale prestalo sa vyvíjať. Chvalabohu dostala som normálnu menštruáciu a vyčistila som sa sama. Kyretu som sa vyhla. Ozaj som netúžila po ďalšom zákroku a narkóze.

Tak tentokrát to už bolo naozaj uzavreté a 28. 12. sme vypísali novú - druhú žiadosť o ivf. Práve je v schvaľovacom procese a ak všetko dobre pôjde, koncom januára môžem začať. 🙂 Zatiaľ sa teším a som plná pozitívnej energie, verím, že tentokrát nám to vyjde. 🙂