...si moja malá veľká hrdinka .... I.časť

...asi dva roky dozadu ma začala bolieť pravá strana brucha...ani sa ho dotknúť...všetci lekári si mysleli, že ide o zápal slepého čreva ... až kým som nešla na sono..

..5cm cysta si tam veselo rástla akoby nič a spôsobovala mi veľké bolesti...po čase a po užívaní liekov sa stratila a chvíľku bol pokoj..

...tešila som sa na svoju svadbu...organizovala som, chodila do práce, piekla torty, vyberala som šaty, kvety, doplnky...každá nastávajúca nevesta to pozná...a zároveň sme sa s mojím nastávajúcim asi 5mesiacov snažili o bábätko, nakoľko sme usúdili, že už je čas a naše rozhodnutie mať dieťa nám urýchlila práve spomínaná cysta...jednoducho zľakli sme sa...

...týždeň pred svadbou som dostala zápal vaječníkov...takú ukrutnú bolesť som dovtedy nikdy nezažila...čakali ma antibiotiká, ktoré som brala asi dva týždne... 

...po tomto všetkom som myslela, že všetko zlé je za nami a k splodeniu vytúženého bábätka nám nič nebráni ..dokonca som odišla z práce, aby som sa nestresovala a začala som sa plne venovať svojmu koníčku, ktorý sa stal mojím povolaním ...pečenie tort...no nastali ďaľšie problémy ...

...začali ma trápiť ukrutné kŕče v maternici...tieto kŕče ma dokázali paralizovať aj na dve hodiny...nedokázala som sa vôbec pohnúť...čo na to lekár??? "To nič nie je. Dajte si niečo od bolesti a užívajte magnézium." Na ďalšej prehliadke mi povedal: " No vidím tam na ľavo nejakú dvojcentimetrovú cystu, no nie je to nič strašné a zmizne to..." a čo robil s tým, že sa na stále nedarilo splodiť dieťa???? "Veď sa snažíte len slabý rok. Mnohé páry sa snažia dlhšie." Ale poslal nás na nejaký smiešny spermiogram, kde doktor drzo povedal: "No... nie je to žiadna sláva ale splodiť dieťa môže..."

...strácala som nervy..stále sme sa s manželom hádali... neustále som bola každý mesiac s príchodom menzesu uplakaná...no prišla som k jedinému záveru.. MUSÍM ZMENIŤ GYNEKOLÓGA!!!! 

...a tak som sa nakontaktovala na odporučenie mojej veľmi dobrej kamarátky na môjho terajšieho gynekológa...asi nikdy som neurobila lepšie rozhodnutie ako vtedy..doktor len krútil hlavou nad postupmi jeho predchodcu a pri sone sa má opýtal... "Milá pani a vy ste kde boli do teraz?" Z 2cm cysty bola zrazu 5cm...no nebolo to len tak hocičo...keď mi ukazoval na obrazovke ten obrovský čierny fľak so slovami, že si tam pestujem krásnu endometriózu chcelo sa mi plakať... riešenie problému??? TEHOTENSTVO...

...pri pohľade na ten smiešny spermiogram nás poprosil, aby sme šli na ďalší a to najlepšie na nejakú kliniku... výsledky jeho a ani nás nepotešili a tak v súvislosti s tým, že nemám moc času kvôli endometrióze  nám odporučil kontaktovať centrum asistovanej reprodukcie... 

...kontaktovali sme Helios v Martine... prvé sedenie, dohadovanie vyšetrení, sono a spermiogram... výsledok??? "Je nám to veľmi ľúto, no inou cestou ako umelým oplodnením sa stanete rodičmi len veľmi ťažko a vy toľko času vzhľadom na váš stav nemáte. Váš partner má zlý spermiogram..."

Môj manžel to predýchaval...keď nám povedali čo všetko nás čaká povedal mi "..je to moja vina a odtrpíš si to ty..." Nikdy ma ani len nenapadlo niečo mu vyčítať..nemôže za to...ani on a ani nikto iný...milujem ho preto, aký je a nie pre to, či je alebo nie je schopný splodiť dieťa .. ľúbim ho každým dňom viac a viac a keby som mala umelé oplodnenie podstúpiť aj 100-krát urobila by som to..kvôli nám obom...ale aj kvôli tomu,aby som ho spravila šťastným...

..ani na chvíľku sme nezaváhali a požiadali sme o umelé oplodnenie..akoby sme si videli navzájom do hláv hneď sme doktorovi povedali, že tu nie je prečo rozmýšľať a ideme do toho..vychytala som dlhý protokol...vybrala som si v lekárni injekcie a čakala na prvý deň svojej "dávky"...zvládla som si ju pichnúť sama...môj manžel prišiel potom za mnou a povedal mi..."Ty si moja malá veľká hrdinka..som na teba strašne hrdý a ďakujem, čo pre nás robíš..Ja by som to nezvládol..a nebyť teba a tvojej odvahy,ktovie čo by bolo..."

..pravdou však je, že obdivujem aj ja jeho, ako zvládal moje výkyvy nálad..moju precitlivenosť...stále sa snažil, aby mi nič nechýbalo a keď som plakala pred zrkadlom, že som škaredá lebo mám nafúknuté brucho tak mi vždy povedal, že táram a že som tá najkrajšia žena na svete... staral sa o to aby som dostatočne pila, aby som papala veľa bielkovín...nesmela som sa naťahovať a veľa krát na mňa aj kričal, že čo si chcem dokazovať, keď prepínam svoje sily a mám sa šetriť...podporoval ma, keď mi meškal menzes kvôli hormónom...

Znášal moje mlčanie, keď mi na prvej kontrole popri pichaní hormónov doktor povedal, že mi na pravo rastie ďalšia cysta a má 5cm...nebolo mi vtedy do reči lebo ma to vyviedlo z miery a zase ma pochopil..bol pri mne keď som mala bolesti pri stimulácii vaječníkov..a za to všetko som mu neskutočne vďačná...

Na kontrole mi pán doktor povedal, že cysta sa stratila (našťastie) a napočítal 18 folikúl a tak som si ich tam pekne pestovala...a veľa som spala... na ďalšej kontrole napočítal ešte viac..pochválil ma, že všetko ide super a že som dobre zareagovala na stimuláciu... dokonca mi povedal, že ešte pár dní a čaká ma odber vajíčok...tešila som sa, že všetko ide tak dobre... že za pár dní bude po všetkom zlom...no zrazu zazvonil telefon...

Volala vtedy koordinátorka, že sa im niečo nezdá na výsledkoch krvy a mám sa hneď ďaľšie ráno dostaviť na kontrolu.. doktor vtedy usúdil, že hladina hormónov je vyššia než stav mojich folikúl a aby ma neohrozili musíme okamžite prerušiť stimuláciu a znova s ňou začneme v januári...museli sme vtedy počkať znovu na ďalšie výsledky krvi...

Zrútil sa mi vtedy celý svet...lomcovali mnou pocity beznádeje, smútku aj hnevu...plakala som...pýtala sa samej seba k čomu to bolo všetko dobre??? Prečo som musela znovu spadnúť len kúsok pred cieľom??? Prečo som mala svoj cieľ na dosah ruky a znovu mi muselo nešťastie skrížiť cestu?? Prišiel na mňa pocit, že už nevládzem..nevládzem znovu na niečo čakať..že aj tak vždy keď sa na niečo teším sklamem sa...

Čakala som teda na výsledky krvy a definitívny verdikt, že stimuláciu prerušujeme na dva celé dlhé mesiace...aj tak bolo...

Ležala som v posteli hladkala som si brucho a plakala a pýtala som sa, že prečo to muselo dopadnúť práve takto...prečo sa musí zo dňa na deň niečo pokaziť... nechutilo mi jesť a vtedy sa mi nechcelo ani dýchať..nešlo mi to do hlavy...ako je možné, že všetko išlo tak dobre a zo dňa na deň ma zastavili a už som bola len pár krôčkov k cieľu...mala som pocit, že som všetkých naokolo sklamala...

V duchu som si vravela..." Bože, zase všetko odznova...zase dlhý mesiac a pol prípravy a stimulácie..." a v hĺbke srdca zaznela aj veta..."...na čo to všetko?? Aj tak to zase dopadne rovnako ako aj teraz..."

Môj manžel vtedy prišiel za mnou a povedal.. "Si moja malá veľká hrdinka a ty keď chceš, tak zvládneš všetko na svete...

Pár dní mi trvalo, kým sa mi to všetko rozležalo v hlave...kým som sa zmierila s tým, že to takto asi malo byť a že je to takto určite lepšie a malo to svoj dôvod ...

Po tomto všetkom sa ale nabudúce budem držať pri zemi... už viem, že šťastie je vrtkavé a vie nám rýchlo ufujazdiť z našich rúk... a netreba sa predčasne tešiť...budem kľudne čakať a silno dúfať, že raz všetko dobre dopadne...naberiem znovu svoje sily a znovu sa na to dám...už nie tak bezhlavo ale s troškou rozvahy...

Počas života sa stretneme s rôznymi prekážkami a vôbec ich nieje málo...niektoré prekonáme jednoducho a s inými sa musíme popasovať trošku dlhšie a stratíme pri tom mnoho síl... vždy sa ale otrasieme a skúšame to znova...niekedy to trvá dlhšie, no nič nie je neprekonateľné...ani pre mňa nemôže byť... prečo???

Pretože som malá veľká hrdinka a ja zvládnem všetko na svete....ono to za to stojí...