Môj DRUHÝ prirodzený pôrod po cisárskom reze

Rok za rokom minul a šťastie sa na nás usmialo - do tretice všetko dobré - vo februári 2023 sa k nám rozhodlo prísť naše tretie februárové bábätko - tentokrát vytúžený synček. Neplatí už, že raz cisársky rez, navždy cisársky rez, ale platí: raz cisársky rez, navždy VBAC - a hoci moje šance na úspešný VBAC sú vraj vyššie, opäť nie je nič isté a pre prirodzený pôrod si budem musieť vytvoriť podmienky. Ale - čo v živote je isté? 🙂

Prvým krokom bola zmena gynekológa. Počas COVIDu sa ambulancia bývalého gynekológa veľmi odľudštila a najmä personál prvého kontaktu bol veľmi nepríjemný. Okrem toho, gynekológ je naklonený skôr sekciám a hoci som sa na návštevy lekára zvykla tešiť, postupne sa to otočilo na úplne opačný pocit a chodila som tam so stiahnutým krkom. V ambulancii MUDr. Grossovej v Bratislave-Dúbravke som sa cítila vždy veľmi príjemne, mohli tam prísť aj detičky a tešila som sa na každú návštevu.

Zároveň som sledovala "VBAC scénu" na sociálnych sieťach. Počas éry koronavírusu mi prišlo, že VBAC pôrodov trochu ubudlo, avšak hlasy hľadajúce podporujúcu pôrodnicu, dulu, lekára, starostlivosť o jazvu a pôrodný plán, či zodpovedanie otázok neutíchajú. Je zaujímavé, že každý pôrodný príbeh, situácia, prístup a kondícia každej ženy je iný... Ako hovorí moja kamoška, polovica úspechu je psychická pohoda. 

Knižky

So študijnou prípravou som to poňala úplne smrteľne vážne a nasadila som na to úplne najväčší kaliber: novú 1200stranovú 3,5kilovú knihu prof. Záhumenského Pôrodníctvo. Hoci je určená pre zdravotníkov, je zrozumiteľná aj pre laikov. Páčilo sa mi najmä to, že tam bolo všetko popísané detailne a bez príkras. Konečne som pochopila riziká a mechanizmus preeklampsie či toxoplazmózy, čo je to hydrops a možné príčiny jeho nastatia, čo všetko sa dá odhaliť na morfologickom ultrazvuku, takisto mnohé zmeny v ženskom tele počas tehotenstva a iné zaujímavé témy. Tým, že už o pôrodoch čo-to viem, bolo to pre mňa veľmi obohacujúce čítanie. Knihu som po večeroch čítala skoro 4 mesiace.

Najmä kapitoly o pôrode. Čakala som skôr výpočet patológií (t.j. čo všetko sa môže u rodičky počas pôrodu pokaziť). Ale nebolo to tak - značná časť kapitol bola venovaná tomu, čo môžu lekári pokaziť svojimi nesprávnymi postupmi a zásahmi. Analýze, prečo je v dnešnej dobe toľko sekcií pri nerizikových prvorodičkách. Bola som prekvapená, keď som narazila na jasné a logické vysvetlenie, prečo som mala ja tú prvú sekciu na Kramároch - ktorú, ako som tušila, spôsobila kaskáda nesprávnych postupov a intervencií, ktoré by už v modernom pôrodníctve mali patriť minulosti. Obmedzovanie príjmu tekutín a jedla, priskoré prerušenie vaku blán, ponižujúci klystýr, absolútna absencia komunikácie na moju osobu, pôrodný box bez okien a za plachtou vrieskajúca iná rodička - vyplavenie adrenalínu a aktivácia tzv. sympatického nervového systému, obmedzenie voľného pohybu (posledných 6 hodín som bola priviazaná na kontinuálnom CTG monitore)...

Zaklincovala to nesprávna a unáhlená diagnóza deflexie hlavičky a aboslútne neriešená cervikokorporálna dystokia (stuhnutie okolia krčka), pričom kniha uvádzala aj možnosti, ako by sa bola dala tá situácia riešiť. Keby sa daným zdravotníkom o tretej v noci chcelo. Bol to mimoriadne dojemný moment a po piatich rokoch som konečne odpustila tým, ktorí boli pri pôrode mojej prvej dcérky - pretože oni jednoducho nevedeli, že sa to má a dá robiť inak. Uvedomila som si, že žiaľ, nebola som jediná, ale chvalabohu, časy sa možno aj vďaka tejto knihe budú meniť k lepšiemu.

Lukáš 23: 34 "Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia..." 

Ďalšia kniha, ktorú som prečítala tesne pred pôrodom a preložila z nej vybrané časti do slovenčiny, je "biblia VBAC" s názvom Silent knife (Tichý nôž, narážka na koledu Silent night). Hoci vyšla pred 50 rokmi v období, kedy v USA 98% žien po sekcii podstúpilo opakovane sekciu, pretože ani len netušili, že by mohli rodiť prirodzene a lekári ani tomu neboli naklonení, stále je vysoko aktuálna. Bola aj jednou z prvých publikácií a iniciatív nezdravotníkov, t.j. žien, ktoré bojovali za prirodzený pôrod po sekcii a skúmali možné a nemožné, podporné a nepodporné metódy. Bolo tu do detailov rozobrané, ako podporiť dobrý pôrod a čomu sa vyhnúť, čo si naopak na pôrod zabezpečiť. To sú nadčasové informácie, ktoré podľa mňa stále platia a žiaľ stále nie sú samozrejmosťou.

Okrem tejto knihy som stihla opakovane prečítať knihu od Michela Odenta: Znovuzrozený porod a Marie Monganovej: Hypnoporod. V podstate ich čítanie odporúčam, aj keď pri Znovuzrozenom porode som ticho ľutovala, že také niečo môže žena tu zažiť len pri domácom pôrode. Pôrodná izba, čo vyzerá ako obývačka s vaňou, intimita, nahota, rodenie a bonding v akejkoľvek polohe, rodičia si sami okúpu novorodeniatko... to asi niekde inde a niekedy inokedy :D A čo sa týka techník hypnopôrodu - keď začali kontrakcie, išla všetka teória bokom :D

Čo sa týka pôrodnice, stavila som na dobrú skúsenosť z minulého pôrodu a opäť som zamierila do ružinovskej pôrodnice. Táto pôrodnica získava na popularite a je známa veľmi milým prístupom personálu a modernými postupmi v pôrodníctve. Stále však zostáva "veľkou mestskou pôrodnicou", do ktorej mieria ženy z okruhu 100km. Zazmluvnila som si pani doktorku Pšenkovú, ktorá mala vo februári 2020 náhodou službu pri mojom prvom VBAC (príbeh tu). Bola veľmi milučká a príjemná ako vždy, nápomocná aj počas poradní pred pôrodom. Dôkladne so mnou prešla celú anamnézu, pristupovala veľmi individuálne, zodpovedala všetky moje otázky. Odporučila mi jednu milú pôrodnú asistentku. Hoci som nad tým neuvažovala, brala som to ako taký signál, že to hádam bude dobrý krok a budú dobrý tím. S Oľgou Ďuricovou sme sa stretli pred pôrodom, porozprávali, komunikovali sme aj cez správy. Má veľké skúsenosti a je veľmi milá a nápomocná. Tak som bola zvedavá, či obe nakoniec k môjmu pôrodu stihnú obe prísť a ako to všetko nakoniec bude...

Keď sa ma opýtate, či zazmluvniť lekára áno alebo nie... ja som mala pocit, že zazmluvniť v mojom konkrétnom prípade bude treba. Nikdy som nebola za nejaké "uplácanie" či "všimné", ani to tak neberiem, ani nechcem byť braná ako niekto protekčný. Stále si so sebou nesiem traumu z prvého pôrodu, kedy som si myslela, že "je jedno, kto tam bude a vlastne je aj jedno, v ktorej pôrodnici to bude, veď sú to prirodzené procesy, ktoré pôjdu aj samé", ale ukázalo sa, že skôr opak je pravdou. Je fajn, keď žena pôrodníka pozná a keď sa cíti prijatá - človek naozaj nikdy nevie, na koho v službe natrafí - najmä v takej veľkej pôrodnici, kde je človek niekedy fakt len číslo - aký má ten človek deň, aké má skúsenosti a postoje a postupy v pôrodníctve. Ja som najmä vnímala, že vyšší váhový odhad by pre mňa (alebo skôr pre nejakého lekára) mohol byť vstupenkou na operačku. Lekár totiž rozhoduje o vedení pôrodu a v neposlednom rade o cisárskom reze.

Pôrodný plán

Čo som tam napísala? Veľa toho nebolo, keďže v Ružinove mnohé veci sú naozaj automatické. Proti nástrihu či epidurálke apriori nie som, ale asi budem rada, keď sa tomu vyhnem... ani podanie oxytocínu na pôrod placenty som nezamietla - pri minulom pôrode by čakanie na pôrod placenty viedol k ešte väčšej krvnej strate. Uviedla som najmä bezdrôtový CTG monitor, tlmené osvetlenie, masáž krížov a slobodnú voľbu polohy v prvej aj druhej dobe pôrodnej. Čo sa týka novorodenca, chcela by som zažiť nielen priloženie "z bruška na bruško", ale aj riadny 2hodinový bonding, ktorý som zatiaľ nemala možnosť zažiť (VBAC dcérka vdýchla nejaký hlien a nevedeli jej to poriadne odsať). Ak by bolo v tom momente na pôrodnici veľa žien, tak nech bonding plynuje pokračuje na šestonedelí.

Ako som sa teda cítila koncom tehotenstva?

Všetky výsledky som mala chvalabohu v poriadku, žiadna cukrovka, aj jazva bola vraj v dobrom stave. Už od začiatku 3. trimestra ma na každej poradni strašili, že "bude veľký". Keď som pozrela do starých papierov, tak rástol v 3. trimestri rovnakým tempom ako 4,5kg VBAC Adelka: dosahoval úplne tie isté odhady v rovnakých týždňoch. Tak som si vravela, že keď bude mať do tých 4,5 kg, tak to zvládnem hádam. Hlavne aby ma kvôli vysokému odhadu neposielali na cisársky... ale keď som sa dočítala, že v Ružinove sa nejakým volejbalistom nedávno narodilo skoro 6kilové bábo, tak som si povedala, že asi nebudú z váhového odhadu robiť vedu. 

Nakoniec to tak nebolo. Pani doktorka Pšenková mi už vopred povedala, že sa opýta prof. Záhumenského, keď sa priblíži termín pôrodu, či v mojom konkrétnom prípade by vyvolával pôrod kvôli vyššiemu odhadu hmotnosti. Mne sa do vyvolávania moc nechcelo, najmä keď tri kamarátky treťorodičky všetky pár dní prenášali. Nemám rada nemocničné prostredie a myslím si, že postupu pôrodu by to ani nenapomáhalo - človek nemôže opustiť 4 steny nemocnice, maximálne ísť na chodbu. Nemôže byť v známom prostredí, s blízkymi ľuďmi, naopak, stále ho vyrušujú cudzí ľudia, s ktorými musí viesť nepodstatné konverzácie. Pri kontrakciách keď chce ísť na zem, na štyri, tak sa nedá - môže byť max. na vysokej a nepohodlnej nemocničnej posteli. Je tam milión cudzích ľudí a aj kvôli dvom deckám, ktoré ma čakajú doma, ma niekoľkodňové predĺženie hospitalizácie nelákalo. Ja osobne pri rozbiehaní pôrodu potrebujem kľud a čo najmenej ľudí.

Veľký bude, veľký....

Ale prišiel 38. týždeň a mladý pán už dosahoval 4 kg. Po poradni som o 3 dni prišla ešte na preváženie/premeranie na 10. poschodie. Okrem pána doktora Kriška sa náhodou zastavil aj sám prof. Záhumenský, ktorý tiež zhodnotil sonografický nález. Odhad váhy im vyšiel 4100 g, do pôrodu ešte 2 týždne. Hlavičku nemá moc veľkú, ale bruško "out of range" a viditeľné faldíky. Pýtali sa ma, či nemám tehotenskú cukrovku, vtedy by to vraj bola rovno sekcia. Veľmi slušne, vecne a empaticky mi vysvetlili riziká: môže dosahovať až k 5 kg, vyššie riziko pôrodných poranení prípadne neúspechu VBAC, po pôrode mi doktorka hovorila, že pri odhade cez 4,5 kg by postup prirodzeného pôrodu by bol non lege artis a bolo by to na sekciu. Prof. Záhumenský hovoril, že zvyčajne sa vyvoláva od 39+0 (aj v 39tt sa ešte stále vylučuje surfakant na dozretie pľúc plodu), tu je to však indikované vysokým váhovým odhadom, preto môžeme vyvolávať aj trochu skôr. Rozhodnutie nechávali na mňa a opýtali sa ma na môj názor: vyvolávať, kedy vyvolávať alebo či budeme čakať (čo neodporúčali). Ja som sa už nejako nastavila na to, že budúci týždeň sa zrejme vyvolávať bude. A pravdupovediac, už som ani nevládala byť tehotná a fungovať okolo detí. Tak mi teda naplánovali to vyvolávanie na utorok, budem 38+4. 

Sú pôrodnice, kde sa po sekcii nevyvoláva (to dodávam ja) a 40+0 alebo 41+0 je vstupenkou na operačnú sálu. Tomu som sa chcela za každú cenu vyhnúť. Tak som to prijala, že aj toto môže byť cesta. Prišla istota, že ktorý deň sa (cca.) narodí, kedy poslať deti k babičke, ako sa má muž zariadiť v práci. No zároveň neistota: Zaberie vyvolávanie? Ako rýchlo? Bude to bolestivejšie? Bude to postupovať veľmi rýchlo, alebo naopak budem v pôrodnici niekoľko dní? Je výhoda, že som treťorodička? Keď sa to bude zasekávať, je to znamenie, že skončím na sekcii?

Ja som nejako doma nestresovala s domácim vyvolávaním pôrodu. Termín sa mi stále zdal ďaleko - ešte dva týždne. Sám by sa asi nevypýtal. Hoci niekedy vedomie nástupu na hospitalizáciu vie ženám pôrod rozbehnúť aj večer pred tým... hmmm.... Skúsila som nejaké babské rady na rozbehnutie pôrodu: nápařka (odporúčam  - veľmi príjemné a hoci aj ako príprava pôrodných ciest na tlačenie), zázvor a škorica, ďatle, čaj z ostružiny malinovej... Pracovala som s vizualizáciou na úspešný VBAC. Snažila som sa byť hlavne v psychickej pohode a byť pripravená na pôrod, nech už sa rozbehne kedykoľvek a akokoľvek.

Ako to išlo

31.1. (38+4) hospitalizácia na vyvolávanie pôrodu. 11:30 zaviedli balónik do krčka, pred zavedením bol krčok na špic prsta, dlhý, vysoký, hlava nenalieha (voľné klenby). Ale nič sa neudialo, ani v noci.

9:00 Ráno po vizite vytiahol prednosta kliniky prof. Záhumenský balónik, spolu s ním sa vyvalila aj plodová voda. Otvorená sprvu na 2 prsty, ale po vytiahnutí balónika a vyvalení sa vody na 4 cm. Aj mu odľahlo, lebo že chemicky po sekcii by vyvolávať nemal (tabletky, gél s prostaglandínmi). Presun na pôrodnicu s tečúcou plodovkou, ale ešte predtým nám natočili CTG, kde nám obidvom búchalo srdce statočne rýchlo od adrenalínu... hnevalo ma, že raňajky mi zostali na izbe na stole, lebo nám kázali počkať až po vizite, tak som do seba hodila na stojáka s tou tečúcou vodou aspoň vianočku a jogurt :D

Odtečená voda bola obmedzujúca v pohybe, asi každý pozná, kto zažil. Vložky to síce chytali, ale aj na zem a na fit loptu to vytieklo a vraj to tak bude čurbať až do pôrodu, no tak ale čo už... od začiatku som bola na samostatnom boxe a mohol tam byť aj muž, pôrody neboli ten deň prakticky žiadne, takže opäť súkromie. Hneď na úvod čípky na stolicu, to mi celkom uľavilo a vyprázdnenie prebiehalo normálne, nie ako ponižujúci klystýr na Kramároch.

11:00 vyšetrenie na pôrodnici, trochu posun, krčok mäkký, 4-5 cm. Kontrakcie boli každých 10 min medzi 11:00-14:00. Doktorka spomínala, že prof. Záhumenský jej hovoril, že pravdepodobne bude potrebná stimulácia oxytocínom. To som zatiaľ odmietla, lebo tie kontrakcie sú potom veľmi bolestivé. Zatiaľ nejaké kontrakcie mám, tak uvidíme, čo z toho bude. Potom ma o 14:00 dali na CTG monitor a kontrakcie prestali! 14:00-15:30 sa nedialo vôbec že nič... chytila ma aj veľká únava a spánok. S mužom sme upadli do depky. Čierne scenáre, že keď do rána sa nenarodí, tak sekcia... hovorili sme si, že Záhumenský, taká kapacita, má asi ako zvyčajne pravdu a bude potrebná stimulácia pôrodnej činnosti oxytocínom.

15:30 došla doktorka, otvorená na 5-6 cm, ale hlava nezostupuje - bez kontrakcií nič ďalej nepôjde... hovorí, viete, keď sme umelo začali, musíme umelo skončiť. Tak že dajú infúziu s oxytocínom, tu najmenšiu dávku. Ale musím byť na tom furt až do pôrodu, lebo sa rýchlo metabolizuje.

A začali bomby. Koniec sveta. Z absolútne žiadnych kontrakcií na veľmi silné kontrakcie každé 4 minuty. Potom už každé tri. Škrabala som tam kreslo, kričala. Nevedela som si nájsť úľavovú polohu. Potom mi uz aj pohnutie malého v maternici pripadalo ako kontrakcia. Uprosila som pôrodnú asistentku, že idem do sprchy, nech ma aspoň na chvíľku od toho pekelného stroja odpojí... v sprche mužovi hovorím, ze nove napojenie na oxy nedám. Že umrem. Veď mám silné kontrakcie a nález teda hádam postupuje aj bez permanentného napojenia na infúziu! Pôrodná asistentka ale hovorila, že sa to bez infúzie zastaví... A naozaj, bez oxytocínu začali kontrakcie slabnúť...

18:00 došla doktorka, hovorí 7-8 cm, oxytocín musí byť... s ním by odporúčala aj epidurál. Keď sme umelo začali, musíme umelo skončiť. Skoro žiadna žena nedá indukovaný pôrod bez epidurálu. A 80% žien celkovo si ho tu dáva. Hovorím dobre teda... kamoška s dvoma VBAC si ho tiez chválila... ja som inak pri tej bolesti aj zabudla, že nejaký epidurál existuje... :D

Kým došli, kým ho konečne podali, kým to zaúčinkovalo, bolo 18:45... strašná úľava, strašne mi to pomohlo... uz som citila len tlaky. Brutálne tlaky... ale aj psychicky mi to pomohlo, že tá bolesť brucha zmizla. Odvtedy až do konca len v ľahu na chrbte, lebo tak mi bolo najlepšie, dostala som totiž triašku: z nervov, vyčerpania, možno aj z toho epidurálu. Maly mal ozvy po celý čas super. Nebola som stále na CTG, ale v tých kritických fázach nejaký čas áno (podanie epidurálu, oxytocínu). Pôrodná asistentka takisto sem tam počúvala ozvy prenosným Dopplerom.

19:15 Snažila som sa ešte netlačiť, lebo že si vraj dotrhám krčok. Neviem, na koľko som bola otvorená, lebo to pozerala len doktorka, pôrodná asistentka to nechávala jej, podľa mňa preto, aby mi tam nepozeralo veľa ľudí. Ked tlaku nešlo odolať, jemne som pritláčala. Telo mi presne vravelo, čo robiť. Epidurál bolo treba po 45 min. dopichnúť, to robila uz len PA. Mala som pár akoby mikrospánkov, niečo sa mi akoby snívalo... 

19:30 som cítila tlaky na kakanie. Nuž, reku, vykakám sa  Nech má hlava viacej miesta. Tak to tam muž s PA podo mnou vymieňali asi na 5x... ale nehanbila som sa, bolo to malé množstvo, úplne som počúvala svoje telo, že ono presne toto v tejto chvíli potrebuje, ehm, doriešiť.

No a keď som bola vykakaná, tak 19:50 ideme asi už tlačiť hlavičku! Počula som, že nejaká žena o 2 boxy ďalej rodí, že už ide do tuhého... A mňa to strašne inšpirovalo. Povedala som si, že sa k nej pridám. Doktorka sa pozrela a hovorí, veď to je na 2 zatlačenia! To mi dodalo silu. Zrazu sa na box nahrnulo veľa ľudí. Ale to mi nevadilo, to bol ako keby môj tím, ktorý nepoznám, ale fandí mi. Tlačenie bol úplne rovnaký mechanizmus ako to kakanie! Takže kakanie ma vlastne tlačiť naučilo lepšie ako Aniball  (ktorý som nepoužívala :D ).

20:11 sa narodil Albert na 3 zatlačenia. Prvé zatlačenie bolo zle, lebo som začala kričať. Hlava zaliezla späť. Hovoria zavrite ústa a tlačte ako na to kakanie. Zabojovala som jak o život... lebo som vedela, že koniec je na dosah... Na 2 zatlačenia vyšla hlávka, potom ešte pliecka.

No pocit neopísateľný! Úľava a radosť... bola som prekvapená, ako hladko to šlo. Priloženie, dotepanie pupočníka... otecko prestrihol. Albert bol úplne v poriadku, Apgar 10-10-10 ,jemne plačkal... odvážili ho a hneď vrátili. Mal 4470 g! Bonding sme mali plné 2 hodiny. Mal presne tie fázy ako z knižky: poplakávanie, zoznamovanie sa, oddych, potom prisatie a po napapaní spánok... mlieko som mala už mesiac pred pôrodom, takže myslím, že na prvýkrát aj dosť spapal 🙂

Len malé natrhnutie! Odporúčam vaginálnu predpôrodnú nápařku... urobila som si ju len 3x, lebo som vedela, kedy budem hospitalizovaná a chcela som s ňou začať až po 38+0... a super... pôrodné cesty to super pripravilo a bolo to príjemné. Placentu museli rvať zo mňa, hore bola prichytená, ale nakoniec šla. Na to si dali extra pozor, lebo pri minulom pôrode tam kus zostal, čo spôsobilo krvácavé jatky. Tentokrát krvná strata nula nič... chvalabohu. No ako za odmenu. Ako hovorila pôrodná asistentka: "zažila si si už všetko, teraz je čas na hladký a rýchly pôrod."

Z pôrodného boxu som odišla na šestonedelie po svojich. Cítila som sa na to a chcela som si odskúšať, či nebudem zas kolabovať ako pri minulom VBAC, ktorý síce prebiehal bez problémov, ale bola tam veľká krvná strata, kolapsové stavy (nevedela som stáť na nohách) a volali na mňa najvyšších lekárov kliniky. A podarilo sa 🙂 od začiatku som vedela samostatne fungovať. Len necelú hodinku som  bola bez bábätka a hneď po poučení mi ho priniesli.

Pár poznámok k priebehu pôrodu:

Počas celého pôrodu som mohla neobmedzene jesť a piť, chodiť, sprchovať sa, hopsať na fit lopte a voliť si úľavovú polohu. Pri tom mi trochu prekážala odtečená plodová voda. Len po malých kúskoch a dúškoch som jedla a pila, nemala som moc chuť, ale zároveň som vedela, že ja, moje dieťa i maternica potrebujeme energiu. Na jedenie som mala so sebou banány, kapsičky, proteínové a müsli tyčinky, hroznový cukor. Nikto mi v tom nebránil, iba anesteziologička po podaní epidurálu bola povedať pôrodnej asistentke "Ona ti tam je kapsičku" a PA jej na to: "Ale my budeme rodiť prirodzene... iný scenár nepripúšťame." 🙂

Jazva po sekcii držala jak hluchý dvere. Nebolela ma, najviac ma boleli vo fáze otvárania kríže a v druhej fáze tlak na lonovú sponu a vstup hlavičky do panvy.

Všetky tri moje deti mali pupočník 2x okolo krku... dve sa narodili ako VBAC! Je možné, že pupočník bránil zostúpeniu hlavičky nižšie do pôrodných ciest, ale vzhľadom na to, že mal dĺžku vyše 3/4 metra, sa mi nezdá, že by to malo mať nejaký zasadný vplyv... Prvý a posledný pôrod mi však museli vyvolávať, lebo hlavička nenaliehala na krčok a pôrodnú činnosť by si asi sama nespustila.

Veľmi pozitívne hodnotím aj veľkú pomoc pani doktorky a pôrodnej asistentky:

Doktorka MUDr. Petra Pšenková, PhD.:

• rozhodovala o vedení pôrodu, dávala odporúčania, komentovala postup nálezu
• len ona vaginálne vyšetrovala (od jednej a tej istej osoby, ktorú navyše človek viac pozná, to človek ľahšie vezme)
• pomáhala malému von, chytala hlavičku, odmotávala pupočník, vyťahovala pliecka
• ošetrila pôrodné poranenia
• skontrolovala placentu, maternicu a jazvu

Pôrodná asistentka Oľga Ďuricová: 

• vybrala mi najväčší pôrodný box
• zaručila, aby sme mali s mužom dostatok súkromia
• komunikovala môj pôrodný plán na novorodenecký tím
• rozprávala sa so mnou v tých prvých fázach, upokojovala ma
• vysvetlila mi a ukázala, ako to na pôrodnici chodí a čo sa bude diať
• polohovala ma, navrhovala úľavové polohy
• podávala infúziu, čípky, dopichávala epidurál
• monitorovala ozvy bábätka
• vybavovala podanie epidurálu, umiestnenie na šestonedelie
• pomáhala s batožinou

Obidve ma boli aj 3x pozrieť na šestonedelí.

Môj manžel:

Ten veľmi pomohol, podával veci, masíroval kríže, kŕmil, prezliekal, utieral, do koša nosil, asistoval pri chôdzi a v sprche... bol plne zapojený. Pri minulých pôrodoch sa cítil jak piate kolo na voze: pri tom prvom bol síce so mnou dlhší čas, ale nemali sme súkromie, pôrodný box mal 3×3 metre a ani ja, ani on sme netušili, čo máme robiť. Pri VBAC prišiel vlastne len na finále, na tlačenie, ktoré ale trvalo hodinu a pol. A potom sa bál o malú, lebo chrčala (Apgar 7-8-8) a dali ju do inkubátora. Bonding sa nekonal.

Myslím si, že tento pôrod nám všetko vynahradil...

Záver

Navrhovaný postup lekárov, najmä takých, ktorí majú skúsenosti s VBAC a VBAC plne podporujú, MÔŽE byť úplne kľudne tá správna cesta. Ja som mala v pôrodnici plnú podporu až po vedenie kliniky. A potrebovala som ju, aj psychicky. Prešla som si po odtoku vody fázou, že sa pôrod zastavil a to bolo veľmi psychicky náročné... ale verila som im a oni mne a do pár hodín bol krpec na svete. Toto bola pre mňa zasa veľká škola. Mala som načítanú ezo literatúru o pôrodoch, ako netreba zasahovať a všetko pôjde samo. Mne lekári s úprimným záujmom o moju osobu veľmi chceli pomôcť, aby som porodila opäť VBAC a aby sme ja aj malý z toho vyšli bez negatívnych následkov (zaseknutie ramienok, pridusenie, pôrodné poranenia, krvná strata)... všetko sa to vo mne bilo, bojovalo. Ale jedno som vedela určite, že sekciu nechcem a že sa asi psychicky zrútim, ak by k nej malo dojsť. A stalo sa... "Dobrá věc se podařila..."

Je ale možné, že mi pri tomto vyvolávanom pôrode pomohol fakt, že jeden VBAC, úplne spontánny, prirodzený a bezzásahový, s pôrodnou váhou 4.5 kg som už mala za sebou. Moje telo, hormóny i pôrodné cesty už boli pripravené, malý bol zrelý. Keď je vyvolávaný a urýchľovaný pôrod, tam sa nedá nikdy 100% predvídať, ako telo ženy zareaguje.

Všetkým držím palce, aby mali krásny a bezproblémový pôrod. Ďakujem, že ste 

si prečítali môj príbeh. U mňa na 100% platilo príslovie pôrodných babíc:

"Poprvé je všechno jinak. Podruhé, jak chce maminka, potřetí, jak dítě (v mojom prípade lékař) poručí." 

P.S. po pôrode som v online poradni prof. Záhumenského pre Mama a ja objavila túto štatistiku, ktorá ma potešila. Som rada, že môj pôrod ju navýšil...