Litva - pár cestopisných zaujímavostí

Tento rok sme sa asi mnohí na zahraničnú poznávaciu dovolenku nedostali. Pozývam vás preto nahliadnuť do najväčšej z pobaltských republík, ktorá je nám bližšie, než si myslíte.

Vilnius ako ho (ne)poznáte

Hlavné mesto Vilnius poznám veľmi dobre, strávila som tam väčšinu svojho času stráveného v Litve. Vilnius má oveľa väčšie historické centrum ako je tomu napr. v Bratislave a je väčší ako Bratislava asi o stotisíc obyvateľov. Prijmite moje pozvanie na prechádzku najkrajšími pamätihodnosťami centra mesta.

Prehliadku určite začnite na katedrálnom námestí (Katedros aikštė) s nádhernou bielou katedrálou a jej zvonicou. Katolícka katedrála je zasvätená sv. Stanislavovi a Vladislavovi, ktorí na nás zhliadajú z priečelia. Za ňou sa nachádza zrekonštruovaný kráľovský zámok, v ktorom je dnes múzeum, a nevysoký kopec, na ktorom sa týči už len veža niekdajšieho hradu (k nej si môžete tiež urobiť odbočku). Začína tu aj Gediminasov prospekt plný obchodov a reštaurácií dlhý dva kilometre, ktorý končí až pri budove parlamentu. 

My si však Gediminasov prospekt necháme na neskôr a vyberieme sa najprv do neďalekého tehlového kostola svätej Anny, ktorý má naozaj jedinečnú posvätnú a veľmi príjemnú teplú atmosféru. Napoleon sa o ňom vyjadril, že keby mohol, rozobral by ho a odniesol by si ho do Paríža... našťastie to neurobil :D

Odtiaľ po pár minútach okolo balkóna, z ktorého bola v roku 1918 vyhlásená nezávislosť, prídeme k palácu prezidenta (pred pár rokmi aj prezidentky) a hneď vedľa vidíme kampus Vilniuskej univerzity. Tvorí ho súbor barokových budov a prechádzať týmto bludiskom z prednášky na prednášku je naozaj zážitok. Nebojte sa nakuknúť na nádvoria, sú voľne prístupné. 

Pokračujme odtiaľto k budove mestskej radnice a ku katolíckemu pútnickému miestu Brána úsvitu "Aušros vartai" so zázračnou ikonou Panny Márie. Tu budeme počuť najmä poľštinu od pútnikov z Poľska, i keď aj Litva je prevažne rímskokatolíckou krajinou. Odtiaľ po Nemeckej ulici (Vokiečių gatvė) prídeme späť na Gediminasov prospekt.

Po ceste od radnice na prospekt máme niekoľko možností občerstvenia:

• Mint Vinetu (Winnetou) - hipsterská príjemná kaviarnička s antikvariátom. Spojenie vône knižiek, čaju a kávy je dokonalá kombinácia https://mintvinetu.com/
• Čili pica (Chilli pizza) - legendárny baltský reťazec pizze s fastfoodovou atmosférou interiéru a dobrými cenami https://www.cili.lt/
• Pomodoro - talianska kuchyňa a pizza http://www.pomodoro.lt/
• Hesburger - pobaltsko-fínsky súper McDonaldu https://www.hesburger.com/

Ak prejdete okolo všetkých týchto lákadiel a nedáte sa zviesť, počkajte ešte minútu a už neodoláte. Ako tip miestnych vám môžem srdečne odporučiť reštauráciu Berneliu užeiga (v preklade miesto, kam radi zájdu mládenci) nachádzajúcu sa v bočnej uličke Gediminasovho prospektu za McDonaldom v budove Národného divadla opery a baletu. Práve tu môžete ochutnať pravú litovskú kuchyňu za dobrú cenu v perfektnom štýlovom ľudovom interiéri. Samozrejmosťou je menu v angličtine, obsahuje aj obrázky jedál, tak si určite dobre vyberiete. Jedlo servíruje personál v kockovaných zásterách v smaltovanom riade či na panvičke a pekáčiku... jednoducho gurmánsky sen. Ak by ste navštívili nie Vilnius, ale Kaunas, aj tam ho nájdete - tam majú dokonca 4 pobočky.

https://berneliuuzeiga.lt/en/berneliu-uzeiga/

Tradičné jedlo v Litve sa inšpirovalo ruskou alebo poľskou kuchyňou. Nájdeme tu smažené a varené pirohy, pelmene, lievance, boršč, cviklový šalát, cepelinai - veľká knedľa plnená mletým mäsom. Zo sladkých jedál je to jablkový koláč alebo typický vianočný koláč šakotis (v Poľsku známy ako sękacz), ktorý vyzerá ako žltý vianočný stromček. Predáva sa tu aj výborná smotanová zmrzlina ruského typu plombyr. Samozrejme, ako krajina s prístupom k moru ponúka Litva ryby na všetky možné spôsoby.
Ak sa ma spýtate, či sa pije víno alebo pivo, tak určite pivo (Švyturys, Kalnapilis, Volfas Engelman, Gubernija...). Alebo pálenka, napr. bylinkový likér Tri deviatky (Trejos devynerios 999), niečo ako naša Demänovka. Existuje o ňom aj jeden miestny vtip: "Tento Silvester strávime vo štvorici. Ja a tri deviatky." :D Veková hranica, odkedy vám tu alkohol predajú, sa posunula na 20 rokov. Takisto vám nepredajú alkohol v samoobsluhách po 22:00 a pred 8:00.

Po prospekte a voliteľnom občerstvení pokračujeme opäť mierne hore kopcom na námestie Lukiškių aikštė, kde do roku 1991 stála socha Lenina ako symbol komunistického režimu, teraz je tu múzeum KGB a o kúsok ďalej prospekt pri rieke uzatvára budova sejmu čiže litovskeho 141-členného parlamentu. Pri návrate naspäť sa ešte môžeme prejsť popri rieke. Mestom sa vinie rieka Vingis, v preklade zákruta, ktorá sa naozaj mierne krúti mestom a jej brehy sú v blízkosti centra plné kaviarničiek a príjemných reštaurácií. Na druhom brehu uvidíme mrakodrapové mestečko so sídlami bánk a zahraničných firiem, ale aj mestskej samosprávy.

Akonáhle prejdeme popri opere a dosiahneme Zelený most, už sme opäť pri katedrálnom námestí a okruh dlhý 8 km sme dokončili. Ak ešte vládzeme, môžeme navštíviť aj tu sa nachádzajúce etnografické múzeum, ktoré mapuje históriu, kultúru a folklór Litvy. Pred ním stojí socha prvého litovskeho kráľa Mindaugasa.

Iné zaujímavé miesta v Litve, ktoré sa oplatí navštíviť:

• Kaunas - druhé najväčšie mesto v Litve, v medzivojnovom období hlavné mesto Litvy - Vilnius (Wilno) vtedy patril Poľsku, Stalinovo rozhodnutie ho vrátilo Litve.
• Druskininkai - kúpeľné mestečko ponorené v sviežich zelených lesoch, kde nielen kúpeľ, ale aj prechádzka po okolí je balzamom pre telo i dušu
• Kryžių kalnas - Hora krížov je zaujímavou kuriozitou, pri meste Šiauliai na jednu vyvyšeninu začali ľudia už v 19. storočí nosiť kríže a sochy Panny Márie ako poďakovanie a z miesta sa stal katolícky pútnický cieľ
• Trakai - to je nádherný zachovalý stredoveký tehlový hrad na jazere Galvė len 15 km od Vilniusu a tak sa automaticky stáva zastávkou mnohých turistov aj organizovaných výletov cestovných kancelárií.

Ak chcete zažiť Baltské more v Litve, určite navštívte jeho tri letoviská a budete milo prekvapení príjemnou a pokojnou atmosférou, ktorá tu vládne. Tretie najväčšie mesto v Litve - prístav Klaipėda - plní skôr funkciu prístavu ako letoviska, preto skôr zamierte do najväčšieho centra Palanga a jeho susednej dedinky Šventoji. Alebo sa vyberte do prírodnej rezervácie Kurská kosa, tam je hlavným centrom mestečko Nida, tu však platia prísne pravidlá pre ochranu prírody a kontrolovaný vstup. Okrem hotelov a penziónov miestni v sezóne ponúkajú aj ubytovanie na súkromí, ktoré vyjde výrazne lacnejšie. Hoci more je všetko iné len nie teplé, v lete tu bývajú aj 30-stupňové horúčavy, takže na pláži sa dá dobre oddýchnuť. V letoviskách sa stále niečo deje: koncerty, diskotéky či trhy, ochutnať môžete rôzne kulinárske fastfoodové špeciality a nakúpiť si suveníry. Šventoji je výrazne menšia a pokojnejšia ako Palanga, donedávna tu nebol ani bankomat. Vôňa borovicového lesíka v rozpálenom piesku vám určite pripomenie Chorvátsko. Najkrajší suvenír z Litvy je jednoznačne jantár, ktorým sa Litva preslávila už v dávnom staroveku. Jantárová cesta viedla z Pobaltia cez Poľsko a Bratislavu až do Benátok a jantár sa preto volá aj zlato severu. 

Pohanstvo a rodná viera 

Litva bola poslednou európskou krajinou, ktorá bola pokresťančená. Obyvatelia dlho bránili svoju rodnú vieru pred nájazdmi najmä Rádu nemeckých rytierov, ktorým prirodzene nešlo len o vieru, ale aj o vplyv a moc. Nakoniec sa katolícke kresťanstvo dostalo do Litvy cez Poliakov - litovské knieža Jogaila (Jagiello) si v roku 1386 zobral čerstvo 12-ročnú poľskú princeznú Jadvygu, pri tej príležitosti prijal krst a meno Vladislav a položil tak základ poľsko-litovského súštátia a Jagelovskej dynastie. Pravoslávie ani evanjelické cirkvi sa medzi Litovcami príliš nerozšírili.

Čo je zaujímavé, pohanská viera vo svojej podobe tu prežila dodnes a hlási sa k nej komunita 6 000 ľudí. Litovská príroda stále živí boha Perkūnasa (Perúna), Ladu, Jūratė, Svaroga (Dažďboga), Raganu (Morenu) a ďalších bohov rodnej viery. V Litve som mala možnosť spoznať ľudí, pre ktorých je táto viera dôležitá. Milujú a ctia si prírodu, ľudové piesne a ľudové tradície. Osobne mám rada skupinu Marga muzika (v preklade Pestrá hudba). Tu napr. spievajú v poľštine ľudovú pieseň Lipka: https://www.youtube.com/watch?v=ct2famMQBvg
Zúčastnila som sa aj (ne)tradičnej pohanskej svadby plnej spevu a ľudových tradícií, ktoré boli podobné aj našim slovenským. Ženích musel prekonávať prekážky, aby sa dostal do nevestinho dvora, potom si ju musel pýtať od rodičov a následne mladomanželia okrem iného pili med zo spoločného pohára a obrad sa odohrával okolo ohniska, do ktorého hádzali voňavé kvety či zrno. Hostia stali okolo nich v kruhu a v jednej chvíli kolovala cez ich ruky tradičná ľudová stuha, do ktorej hostia vkladali priania všetkého najlepšieho. Na záver sa konalo čepčenie, hostina a oslava pri bohatom stole a ľudová veselica a to všetko v lone prírody na dedine mimo civilizácie. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Samozrejme, štátom platný a uznaný obrad mali v mestskej svadobnej sieni, ktorý však v porovnaní s tým, čo nasledovalo, vyznel stručne, chladne a formálne. Bezprostredne po obrade a gratuláciach je v Litve zvykom pripiť si šampanské na zdravie mladomanželov rovno pred budovou svadobnej siene.

Materská a rodičovská dovolenka v Litve

Keďže sme na Modrom koníku - portáli pre mamičky, zisťovala som pre zaujímavosť, ako je to v Litve. A hneď som narazila na výrazný rozdiel v prvom rade v terminológii. 2 mesiace pred termínom pôrodu a 8 týždňov po samotnom pôrode čerpá žena, ktorá odvádzala odvody, materskú dovolenku nazvanú "tehotenská a pôrodná dovolenka", ktorá je pre ňu náhradou čistého príjmu. Počíta sa z príjmu za posledných 12 mesiacov pred nástupom na materskú.

Potom môže žena (alebo muž) pokračovať na rodičovskej dovolenke (resp. "dovolenke popri starostlivosti o dieťa") do troch rokov veku dieťaťa. Aj tu sa výška podpory odvíja od priemerného zárobku za posledných 12 mesiacov. Finančnú podporu však nedostávajú až do troch rokov dieťaťa, ale len do jeho 1. resp 2. narodenín (dostávajú buď 77% do 1. narodenín, alebo 53% + 31% (do 1. a 2. narodenín) ). Tretí rok môžu síce byť na dovolenke, ale už neplatenej. Takáto rodičovská dovolenka odmeňuje mamičky, ktoré zarábali viac a druhé dieťa sa finančne oplatí mať už 2 roky po tom prvom.

Príspevok pri narodení dieťaťa má aktuálne výšku 431 € a rodinné prídavky sa poskytujú do 18 rokov resp. do 21 rokov, pokiaľ ešte študuje vysokej škole vo výške 60 € mesačne.

Zdroj informácií: https://www.renkuosilietuva.lt/lt/vaiko-gimimo-ir-auginimo-ismokos/

Ako sa rodí v Litve?

Zaujímavosťou sú tu pôrodné domy, čiže miesta, ktoré nie sú nemocnicou, napriek tomu je tu prítomný samozrejme aj lekár. Tradičný pôrodný dom si môžete pozrieť na fotografiách či cez virtuálnu prehliadku tu: http://www.gimdymas.lt/ . Po príchode do pôrodného domu má rodička k dispozícii komfortnú čakaciu izbu, kde s ňou môže byť po celý čas aj rodina, sprievod či iní blízki. Nachádza sa tu moderné vybavenie ako napr. bazén, žinienky, lano a pod. pre prirodzenú voľbu polohy. Do pôrodu pokiaľ možno nezasahujú liekmi ani modernými technológiami. Samozrejme, v prípade komplikácií zasahuje lekár, sú pripravení aj na nutnosť cisárskeho rezu či tlmenia pôrodných bolestí. Možný je aj ambulantný pôrod - rodička strávi noc so svojim dieťatkom doma a dieťatko privezie len na vyšetrenie.

Táto možnosť je vítaná u zástankýň prirodzeného pôrodu, ktoré často sprevádza dula resp. pôrodná babica. V prípade komplikácií na strane matky a novorodenca či výraznej krvnej straty žiaľ už recenzie nevyznievajú až tak pozitívne. Samozrejme, rodiť môžete aj v "klasickej" nemocnici. Najlepšie hodnotenie majú súkromné kliniky v Panevežys a Kaunase. Vo Vilniuse zamierte do mestskej časti Antakalnis alebo Lazdynai.

Inak aj v Litve existuje sociálna sieť pre mamičky resp. rodičov: tevu-darzelis.lt - v doslovnom preklade Rodičovská škôlka (škôlka pre deti je totiž vaikų darželis, čiže doslovný preklad slova Kindergarten). Porovnanie s Modrým koníkom je tu na mieste, stránka totiž Modrého koníka výrazne pripomína. Nájdeme tu diskusné fórum, wiki, články, videá, rady odborníkov, bazár, testovanie produktov, skupiny, termínovky, ale aj integrovaný menstruačný a tehotensky kalendár a prehľad detských mien. Je to ďalší dôkaz toho, že rodičia detí v iných krajinách riešia presne tie isté témy a majú podobné problémy a je perfektné, že majú k dispozícii takýto šikovný portál.

Možno sa stále čudujete, ako som sa ja, Slovenka, dostala k Litve? S mojim bývalým priateľom som sa spoznala cez internet a náš vzťah na diaľku trval skoro 5 rokov, počas celej vysokej školy. Veľkú časť stretnutí sme strávili v Bratislave aj Vilniuse, ale aj v Poľsku či Nemecku. Do Litvy som za ním cestovala deň a noc (cesta trvá 21 hodín) a v krajine som strávila 200 dní. Počítala som to. Holt láska je mocná čarodejka. Nakoniec sme sa na vízii spoločnej budúcnosti nezhodli a rozišli aj názorovo.

To, že nerozumiem z konverzácie ani slovo, mi veľmi vadilo, pustila som sa teda do štúdia z litovskej a ruskej učebnice. Veď sme predsa plánovali spoločnú budúcnosť práve v Litve. Veľmi rýchlo som začala rozumieť, čítať a písať a až keď som si bola istá gramatikou, ktorá inak nie je veľmi ťažká a je logická, tak aj plynule rozprávať. Trvalo mi to asi dva roky a litovčina mi z hlavy nevyšumela dodnes. Litovčina patrí do osobitnej skupiny baltských jazykov spolu s lotyštinou, avšak táto skupina sa odštiepila v ranom štádiu formovania baltsko-slovanských jazykov a tak má k slovanským jazykom bližšie ako k iným.

Na litovskom jazyku je veľmi náročná výslovnosť, lebo existujú tri druhy prízvuku: krátky, dlhý s dôrazom na začiatku a dlhý rozvíjajúci sa na konci, pričom pri každom jednom slovíčku sa musíte správny prízvuk naučiť a keď sa slovíčko skloňuje, prízvuk sa niekedy môže aj meniť. Ďalšou zaujímavosťou sú koncovky ženského priezviska: na základe nich hneď vidíte, či je žena vydatá (-ienė) alebo slobodná (-itė, -ytė). Kedysi vraj aj u nás bol tento stav rozlíšený: existovala koncovka -ova a -ová. Písmená š či ž sú požičané práve z češtiny (slovenčiny), keďže litovskí jazykovedci nechceli prebrať poľské sz a cz. Zato také písmeno ė je celosvetovou kuriozitou. Písmená ą, ę, ų sa síce volajú "nosové", ale poľsko-francúzsku nosovú výslovnosť neprebrali - ich význam je skôr gramatický. 

Môžem teda s istotou tvrdiť že som jedna z mála Sloveniek, ktoré ovládajú litovský jazyk a teda keby ste potrebovali s litovskym jazykom alebo reáliami pomoc, pokojne sa obráťte na mňa. Alebo na túto šikovnú dievčinu Ninu Kapušovú, ktorá je jedinou profesionálnou prekladateľkou v kombinácii slovenčina-litovčina na Slovensku. Mimochodom, litovčina sa dá študovať - v Brne na Masarykovej univerzite v rámci odboru Baltistika.

Akí tu žijú ľudia? Úprimní, srdeční, pevní - držia svoje slovo a stoja si za svojím názorom. Majú však zmysel pre humor a po slovanských národoch zdedili srdečnosť a pohostinnosť. Takto som ich zažila ja. 

A čo vy? Boli ste niekedy v Litve na dovolenke, na študijnom pobyte, prípadne plánujete túto krásnu krajinu v budúcnosti navštíviť? Kde ste boli a ako sa vám páčilo? Alebo ste možno s Litvou rodinne spriaznení? Dúfam, že sa vám článok páčil a čo-to ste sa dozvedeli. Prajem vám veľa šťastia - sėkmės!

(Poznámka: Všetky fotografie sú moje vlastné a foto zo svadby je uverejnená so súhlasom mladomanželov. Pôvodne sa článok začínal rozsiahlym geografickým a historickým exkurzom, nakoniec som sa rozhodla napísať len také zaujímavosti, ktoré sa bežne nedozviete.)