Záznam z terapie, úryvok (s láskavým zvolením klientky):
(Spoločná práca mňa a klientky, text má informatívny charakter, dialóg medzi nami bol o niečo intezívnejší. Postupnosť a obsah všeobecne ostal zachovaný)
Klientka: Vyvíjam si na seba veľký tlak. Mám stále pocit, že mám nedostatok času a neviem, čo mám prv robiť, aby som bola čo najefektívnejšia. Snažím sa urobiť veci čo najlepšie a za čo najkratšiu dobu. Mám pocit, že som pomalá a nedostatočná. Že by som mala robiť veci rýchlejšie. Ak ich nerobím dostatočne rýchlo, znamená to, že som neschopná a že som to nezvládla. Nie je tu možnosť urobiť veci pomalšie. Je tu iba: buď ich spravím rýchlo, alebo som zlyhala. Iná alternatíva neexistuje.
Barbora: Pozrieme sa, kam nás to zavedie.
(Pauza, naciťujem energie, hovorím v prvej osobe v mene klientky):
Hádže ma to do detstva, kedy bol opakovane na mňa vyvíjaný tlak, aby som veci robila rýchlo. Čakali na mňa.
Vraveli: Tak už sa ponáhľaj. Čo ti to tak dlho trvá? Koľko na teba ešte budem musieť čakať? Alebo: Nechaj, ja to urobím. A už berú veci do svojích rúk a ja ostávam len ako neschopný pozorovateľ a vnútri mňa je pocit zlyhania. Zas som to nedokázala urobiť.
Prečo ma to nenechajú urobiť v mojom tempe? Prečo musí byť všetko hned a zaraz? Prečo taký tlak? Prečo ma nenechajú dýchať? Prečo nemôžem skúmať a tvoriť veci tak, ako to práve teraz dokážem? Prečo to nie je o mne ale viac o nich a ako to oni super rýchlo dokážu urobiť.
Je tam aj také, že mama je na vyslní a rada sa ukazuje, ako to ona dokáže rýchlo urobiť. Aká je super šikovná. Je jedno, ako sa cítim, dôležité je, že ona je dominantná. Ona nevie byť v úzadí, aby bolo prvoradé dieťa.
Spoločne s klientkou skúmame pocity za týmito myšlienkami (vždy to ide ruka v ruke): Bezmoc, Apatia, nemá to zmysel, snažiť sa, dohadovať sa. Už som to toľko krát skúsila.
Barbora: Začneme v Apatii (17% na Hawkinsovej škále), mám pocit, že je to naša začiatočná úroveň. Klientka súhlasí.
Barbora (prichádza vnútorný obraz): Čistička áut, ako tam v strede som (preciťujem to zástupne za klientku) a tie veľké kefy ma čistia. Symbolika toho, ako je do mňa zasahované. Ako veľmi je narúšaný môj osobný priestor. Cítim sa drhnutá zo všetkých strán. Hlavne, že bude všetko tak, ako sme si naplánovali. Nech je všetko v porádečku. Účel svätí prostriedok.
Takže ja tam v tej apatii v tej čističke áut kľudne vydržím (postoj klientky). Veď to je potrebné pre spokojnosť mojej mamy a kľud v rodine.
EMDR prvok, ale iba chvíľu, nie je silný emočný náboj. (EMDR terapia funguje na princípe bilaterálnej stimulácie, najčastejšie používam zrakový stimul - klient sleduje moje prsty idúce sprava doľava niekoľko desiatok sekúnd, a nastáva zmena v jeho pamäti nasledovne: Myšlienky už nie sú spojené s negatívnymi emóciami, ale ostávajú iba holé myšlienky, iba čistý záznam bez emočného náboja)
Barbora: Opäť naciťujem situáciu. Chce sa mi plakať (Smútok je 22% na Hawkinsovej škále). Posúvam sa vyššie na Hawkinsovej škále, to je dobre. Ale ešte by som rada ostala na Apatii. Mám pocit, že ešte nemám poriešených viacero vecí. (ochvíľu sa ukáže prečo)
Dlhšia pauza, naciťujem ešte raz klientkinu tému, pretože sa mi nepozdáva úroveň, na ktorej sme začali.
Zisťujem, že bezmoc vyvierajúca z hanby je predsalen silnejšia, takže musím začať Hanbou (úroveň 7% na Hawkinsovej škále). Nevadí, pohoda. To je život. Je dôležité sa opraviť a nestrúhať majstra sveta.
Nacitujem za klientku úroveň Hanby (klientka ma priebežne dopĺňa). Úroveň, kedy som úplne stiahnutá z toľkokrát opakovanej situácie, kedy bola moja mama opäť raz lepšia, šikovnejšia, výrečnejšia, robila veci za mňa a aj mi dávala dostatočne najavo, že ja som iba dieťa, tak to mám robiť spôsobom ako ona určí, v čase, kedy ona určí a aj za aký čas to mám stihnúť. Keď to urobím podľa nej, vtedy budem dobrá dcérenka. Šikovná. Tá, ktorá si zaslúži jej lásku.
Prichádza ďalší klientkin pocit (zástupne naciťujem) a k tomu vnútorný obraz: Cítim sa sama. Vidím pred sebou vnútorný obraz dieťaťa, ktoré je samé v tme, ale okolo seba má spustené povrazy a na nich sú ponavliekané hviezdy ako gorálky. (Overujem viackrát, či to vidím správne, lebo je to akési podozrivo pozitívne, ale v podstate to dobre vykresľuje realitu.) Dieťa je šťastné, nevšíma si to, že je samé v tme, sústredí sa na hviezdy, dotýka sa ich. Hviezdy žiaria, sú čarovné, nie vytvorené človekom. To dieťa zachraňuje. Pomáha mu to prežiť v nehostinných podmienkach s podmienenou láskou od mamy. Dieťa sa sústredí na krásu, na niečo nehmotné, na svoje predstavy, fantáziu alebo možno aj záblesky niečoho nehmotného, ale ozajstného. Je to vlastne únik do sveta fantázie a snov. realita je totižto príliš bolestivá.
Klientka: To je pravda, veľa som tvorila, mala kopu nápadov, mala som svoj svet, v ktorom som často bola, unikala tam.. mama sa chodila pozerať, či som v poriadku, keď som sa tak dlho hrala sama.. až podozrivo dlho..
Barbora (zástupne za klientku): Kde v tele pociťujem hanbu a bezmoc? Stiahnutá stredová línia, stuhnutie. Bez prúdenia energie.
Čo by mi pomohlo? Hladám protipól súčasného stavu, ktorý ma vyvedie von z tejto úrovne.
Okamžite naskakuje obraz ideálnej mamy. (Limbický prepis, vytváranie nových mentálnych máp, simulovanie toho, čo klientka nikdy nezažila - mozog túto simuláciu berie ako realitu!)
Mama sa ma dotýka rukou na hrudi. Vychutnávam si ten telesný dotyk. Bože, aké je to pre mňa nové! Berie ma do náručia a nič iné neexistuje v tomto momente, len ja a ona - moja ideálna mama. Pobudnem v tomto stave ozajstného úprimného prijatia, to ma lieči.
Mama vraví (toto je dôležité plne precítiť): Na nikom inom nezáleží, iba na tebe. Ty si najdôležitejší človek na tomto svete. Položila by som za teba život, len aby si ty mohla žiť ďalej. Dávam ti celú seba a nežiadam za to nič. Ty si tá, ktorú som tak túžobne očakávala a konečne si v mojom živote a máš pre mňa nesmiernu cenu. Nechávam ti priestor na tvoje prejavy. S láskou ťa chránim, ale nebránim ti objavovať svet. Ty dokážeš vo svojom tempe všetko. Dokážeš všetko, čo zodpovedá tvojim schopnostiam. Nebránim ti skúšať nové veci a ochutnávať život, naopak, teším sa, že to dokážeš sama a ja sa môžem s radosťou v srdci iba prizerať. Som na teba hrdá, za všetko, čo robíš a aká si.
Barbora: Ako sa teraz cítite?
Klientka: Je to veľmi dojemné. Je to úžasná dokonalá mama, tak veľmi sa mi chce dojatím plakať. Toto som nikdy nezažila, tento bezpodmienečný pocit prijatia. Až tomu nemôžem uveriť, že môžem mať takúto mamu.
Barbora: Tak to plne precítťe. Je to vaša dokonalá mama, taká, ktorá vás vyživuje na všetkých úrovniach. Napĺňa vašu dušu láskou, pocitom bezpečia, prijatia a dôvery. Dôvery, že ničoho sa netreba báť. Svet je dobré a bezpečné miesto a vy máte právo sa v ňom slobodne prejavovať. Vy máte právo na život. Život si nemusíte zaslúžiť. Ani lásku si nemusíte zaslúžiť. Predstavte si ešte raz vašu dokonalú mamu ako vás objíma a vraví: Nech sa správaš akokoľvek, nech hovoríš čokoľvek a nech máš akékoľvek pocity, vždy ťa budem milovať a plne prijímať. Je nemožné ťa nemilovať. Mám ťa navždy v mojom srdci.
Klientka: Cítim sa úžasne. Neskutočne ľahký pocit. Som stále dojatá, ale už to prešlo do pocitu ľahkosti, uvolnenia a prichádza radosť.
(koniec úryvku)