Dnes ma zaujali 2 citáty od C.G. Junga. Týkajú sa zmyslu/významu vecí v našich životoch.

Kľúčový citát:
„Kyvadlo mysle kmitá medzi zmyslom a nezmyslom, nie medzi správnym a nesprávnym.“
Rozumiem tomu dobre, že to znamená, že neexistuje niečo správne-nesprávne, pravda-lož?
Všetko iba JE. Je to neutrál. A ja tomu dávam punc dôležitosti: Má to pre mňa zmysel? Rezonuje to so mnou (či už v pozitívnom alebo negatívnom smere)?

Druhý, navazujúci citát:
„Aj tá najmenšia vec, ktorá má svoj zmysel, má v živote väčšiu hodnotu ako tá najväčšia vec, ktorá nemá žiaden.“
Chápem to tak, že všetky veci v mojom živote nadobúdajú taký náboj/hodnotu, aký im ja dám na základe ich zmyslu/významu.
To vysvetľuje, prečo existuje toľko rozdielnych právd, zmyslov, významov. Prečo je toľko rozdielnych názorov. Je ich presne toľko, koľko je ľudí.

A to ma vedie k ďalšej myšlienke - aký má potom význam "biť" sa za svoju pravdu, presvedčiť iného človeka, že práve ten môj názor je správny. Nemá to význam, pretože sa ho snažím napasovať "do mojej kože", alebo "do mojich topánok", ako vravia Angličania. (vtipne dodávam, že pre niekoho to môže mať význam, toto robiť 🙂

Čo by teda bolo dobré? Možno vypočuť si druhého, ako to má on? A potom povedať, ako to mám ja? A rešpektovať svoju odlišnosť?
Ďalšia kapitola sú rôzne rady od druhých ľudí - za akých podmienok u nás môžu fungovať, keď sme častokrát úplne odlišní ľudia?

Môžete ma doplniť, ak chcete, písala som narýchlo, určite sú ďalšie myšlienky, ktoré sa dajú rozvinúť.