Nekonečné snaženie s neúspešným výsledkom

19.08.2009 Na prvýkrát nám to nevyšlo, snáď to tentokrát vyjde. Test zatiaľ vyšiel negatívny, ale keďže sa kvôli môjmu nepredvídateľnému cyklu nedá zistiť, kedy prebehla ovulácia, nestrácam nádej... pokiaľ neprídu krámy.
27.09.2009 Ďalší mesiac je tu, ff zatial ziadne nezrovnalosti neukazuje, už som si síce robila test, ale dufam, ze // sa neobjavili kvoli tomu, ze bolo este moc skoro.

28.02.2009 Už som si myslela, že sa nám to nikdy nepodarí... Ale platí to, čo vraví každý... netreba na to toľko myslieť. Tak som to spravila. Prestala som po mnohých mesiacoch žrútiť vitamínové doplnky, nevylučovala som alkohol ani horúcu vaňu a jednoducho žila tak, ako predtým. Tehotenstvo som zmietla z piedestálu hodnôt. A našťastie sa to viacmenej vyplatilo, až na to, že mi moja migréna trochu pokazila túto radosť. Minulý týždeň som vzala tri dni po sebe tabletky, raz paralen, dvakrát ataralgin a teraz len tŕpnem, či bude bábätko v poriadku. Dúfam, že doktorka ma 15.3. poteší.

Nepotešila, keďže už 4.3. dom zažívala dosť intenzívnu a dlhotrvajúcu bolesť. Od 11. doobeda do 5. poobede som v podbrušku cítila pichľavú bolesť. Na druhý deň sme potom zašli k doktorke, ktorá mi na môj veľký smútok oznámila, že v maternici nie je nič. Keďže bol piatok a nechcela mi zobrať krv, keďže výsledky by boli až poobede, poslala ma hneď do nemocnice. Tam som ešte márne čakala na zázrak. Najhoršie bolo, keď som tam ležala a okolo asi piati ľudia čumiaci na obrazovku. Sami nevedeli, čo kde je, či to je či to nie je mimomaternicové. Keďže však hodnota HCG hormónu bola vysoká a tehotenstvo z ultrazvuku nebolo jasné, musela som podstúpiť laparoskopiu, pri ktorej mi to vzrastajúce embryo odstránili. Nejako som to v nemocnici cez víkend prežila a nemohla som sa dočkať pondelka, keď ma mali prepustiť. Už som bola zbalená, keď prišli výsledky a môj HCG hormón narástol ešte o 1000. Takže šup na operačný stôl opäť a znova dokola to isté trápenie. Skoro ma porazilo. Pri tejto laparoskopii mi už vzali jeden vajcovod.
V nemocnici som si prešla všetkým, od cievkovania klystír až po vracanie z anestézie. A pri tom som na to, ako sa prinútiť cikať, keď to nejde - stačí sa chytiť studených obkladačiek. A to som ležala na pôrodníckom, keďže na gynekológii mali plno. Mamičky chodili s bábätkami, ja s fľaštičkou a hadičkou z brucha. Ale malo to aspoň jednu výhodu, už viem, že nechcem rodiť cisárskym.
Toto celé utrpenie mi ale možno pomohlo dostať sa cez to mimomaternicové. Bolo mi to ľúto, lebo som sa z bábätka tešila len 4 dni. Ale čo sa malo stať sa stalo a dnes už som zase tehotná. Doktori pritom odporúčajú 3-6 mesiace (=cykly) pauzu. Tie 3 cykly som sa chystala dodržať, ale nejako som sa prerátala. Môj cyklus má totiž približne asi 36 dní... takže tri kalendárne mesiace som dodržala, ale pri treťom cykle som už otehotnela. A to preto, že som zabudla na skutočnosť, že spermia v ženskom tele prežije až 72 hodín. Vďakabohu! 🙂