Tehotenská depresia musí len prehrmieť, tvrdia svorne tie, ktoré ju zažili

"Prečo plačeš?" spýta sa otecko vášho nenarodeného bábätka. "Ja neviem! Dajte mi už konečne všetci pokoj! Mám toho všetkého dosť! Kiež by sa to malé nikdy nenarodilo! A na čo sme vlastne chceli dieťa? Veď nemáme ani páru, ako sa o neho postarať? Chcem, aby bolo všetko ako predtým," nestíhate sa diviť, čo vychádza z vašich úst. Hlavu hore, nemusíte mať preto výčitky. Na vine je tehotenská depresia.

Tehotenstvo je obrovskou záťažou nielen z pohľadu fyzických zmien, ale najmä na psychiku. I keď sa vraví, že práve toto obdobie je najkrajším v živote ženy, často majú budúce mamičky pocit, že to tak nie je. Hormóny tehuľkou lomcujú a nech robí, čo robí, skrátka si s nimi nevie rady. Plač, hnev, krik, výčitky, pochmúrne a často až absurdné myšlienky sú na dennom poriadku a človek má pocit, akoby sedel na horskej dráhe. "Už dva dni mi je vkuse do plaču, neviem si predstaviť budúcnosť s priateľom, s ktorým sme bábo chceli, nemám chuť s ním tráviť čas, najradšej som sama! Občas mi je ľúto za starými časmi, za slobodou. Mám výčitky voči bábätku. Strašné stavy, no dúfam, že tie depresie pominú," opisuje svoje pocity jedna z mamičiek na fóre na Modrom koníkovi. Že s vami nevie nikto vydržať? O to horšie, že už ani vy. Dá sa s tým vôbec niečo urobiť?

Všetko raz prejde

Tehuľky sa zhodujú, že najväčšie hormonálne výkyvy mali v prvom trimestri tehotenstva, i keď prehnaná náladovosť sa sem tam objavila aj neskôr. "Mne šibalo z hormónov na začiatku oboch tehu. Až som sa doslovne nevedela zmestiť do kože, až fyzická nervozita. Do mesiaca to zmizlo. Po prvom trimestri si začneš užívať, hormóny sa ukľudnia," spomína na svoje tehotenstvá alyn. 

Máte na to nárok a každý milujúci chlap by to mal pochopiť, zaťať zuby a pomôcť vám toto obdobie preklenúť. Nie je im čo závidieť, ale ako budúci oteckovia musia aj oni priložiť ruku k dielu a čo to si so svojimi polovičkami vytrpieť. "Neboj sa, po pár týždňoch to prejde, prinajhoršom po pár mesiacoch. U mňa tie plačlivé, nervózne stavy našťastie netrvali dlho, ale bolo to o to horšie, že som mala problémy (špinenie a krvácanie) a veľmi som sa bála o bábätko. Už som 3 týždne na PN a neviem, či sa ešte vôbec vrátim do práce, ale kvôli bábätku čokoľvek. Buď rada, že je priateľ s tebou, že to chápe a stará sa o teba, spolu to zvládnete. A nehanbi sa ospravedlniť a vysvetliť situáciu tým, ktorí si tú tvoju zlosť odnesú - blízki to pochopia," radí ako na vzťahy s blízkymi jance333. Aj keď takéto výkyvy nálad dokážu obrátiť celú domácnosť hore nohami, môže to byť ešte omnoho horšie. Svoje o tom vie aj pantarhei: "Ja mám za sebou dve tehotenstvá. Pri oboch som bola náladová, plakala som, kričala... Pri prvom to okrem zväčšenia bruška boli jediné príznaky. Pri druhom sa k tomu pridali zdravotné komplikácie, nevoľnosti, hnačky, bolo mi zle a musela som spať posediačky, inak som noc strávila na WC. Keď som si ľahla, do dvoch hodín mi bolo zle. Takže si užite tieto "psychostavy". Je to normálne v tomto období a aj chvíľu po pôrode to takto bude, teda aspoň u mňa. Po pôrode sa toho veľa zmení, ale nebojte sa, nebudete plakať navždy."
Marosinecko dokonca skončila v nemocnici, no je príkladom toho, že všetko sa dá zládnuť: "Aj ja som mala také stavy, poplakala som si, nervózna som bola, do toho horúčavy... fuuu, ja som grcala a bola v nemocnici na infúzkach, čo som bola dehydrovaná. Už ma tehu vôbec nebavilo. Po čase sa to zlepšilo a bola som plná energie a elánu. A vďaka môjmu mužovi. Ten ma podporoval a podržal."

Nepoddávajte sa emóciám

Depresia je ťažký oriešok aj pre ľudí, ktorí nie sú v druhom stave. Niet sa preto čo čudovať, že sú ženy v tehotenstve občas také neznesiteľné. Život sa im už čoskoro od základov zmení, bojovať s hormónmi nemá význam a navyše si ani nemôžu pomôcť napríklad antidepresívami, aby neuškodili bábätku. Niečo ale predsa len môžu urobiť. "Skús si robiť dni zaujímavé, popozeraj obchody, oddychuj. Áno, veľa času a ničnerobenie a potom človek premýšľa nad nesmrteľnosťou chrústa. Ja to poznám dôverne," hovorí z vlastnej skúsenosti eliska13 a dodáva: "Žiaľ, je to bežné, len dávaj pozor, nech to neprejde do úzkosti a depresie. Bude to nový pocit strachu o seba, dieťa." Laura1804 si tiež myslí, že treba hlavu zamestnať a obklopiť sa ľuďmi: "Je to úplne normálne. Keď som bola prvýkrát tehotná, nechcelo sa mi žiť a tiež to boli vymodlené deti. Mala som pocit, že mi nikto nerozumie, všetko ma rozčuľovalo, stále som plakala. Myslela som si, že mi skončil život a že sa zbláznim. Keď som porodila, bol to najšťastnejší deň môjho života. Všetko sa úplne zmenilo, zase vyšlo slnko, prvýkrát som sa po 9 mesiacoch s chuťou najedla. Teraz som znova tehotná a zase mi je nanič, ale je to oveľa lepšie, lebo už viem, že to všetko prejde, akoby to nikdy nebolo a znova budem šťastná. Najhorších je prvých 12 tt, potom sa to zlepšuje a po pôrode sa môže stať, že ešte budú nejaké depky, ale len chvíľku a bude všetko ok. Len sa nepoddávaj, premôž sa, zamestnaj sa niečím, hovor s ľuďmi a drž sa."

Magnézium a alchemilka

Antidepresíva v tehotenstve neprichádzajú do úvahy, no možno je ešte nejaká nádej ako na depresie. "Kúp si magnézium, najlepšie značka galvex, a dávaj si 1 - 2 denne pre začiatok. Magnezko nie len že potláča nervozitu a depku, ale taktiež uvoľňuje svalstvo. Nebude ťa bolievať podbruško. Taktiež je to prevencia pred tvrdnutím bruška. Aj gynda ti ho isto odporučí," radí v diskusii ivca88. Magnézium pomohlo aj pampeliske11: "Mám skúsenosť s prvým tehu asi takú, že to bolo najhoršie obdobie môjho života. Tiež sme dlho plánovali a potom, keď sa už podarilo, tak to bol pre mňa horor. Úzkostné stavy a tak, no okolo 6 mesiaca sa to trochu utlmilo, ale občas to zase prichádzalo. Keď som porodila, bolo to také všelijaké. Pomáhalo mi magnézium a teplý čaj pred spaním." Beton má na to ale iný názor: "Na náladičky a tehotenské hormóny alchemilka žltozelená. Ale nepreháňať, len sem tam. Mg neriskovať. Je to návykové pre dieťatko a maternica ako sval sa potrebuje cvičiť, týmto len ochabne." Ak sa vám teda zdá, že už je tých pochmúrnych myšlienok príliš a nemáte z toho dobrý pocit, skúste sa v poradni spýtať svojho gynekológa, čo by vám odporučil. Žiadnej tehuľke asi netreba dvakrát hovoriť, že o všetkom sa musí vopred poradiť s lekárom.

A na záver? Kto si prešiel tehotenstvom, a tým myslíme aj mužov s ich polovičkami, vie, že takýmto stavom sa nedá vyhnúť a treba ich len vydržať. Bábätko je úžasný dar, na ktorý sa oplatí čakať. "Veľa žien si prešlo takýmito výkyvmi počas vystrájania hormónov v začiatkoch tehu. Aspoň si ťa naplno doma užijú," povzbudzuje xoxolusik a petuska2110 sa k nej pridáva: "Ach jaj, táto téma je mi známa. Keď som bola prvýkrát tehu, nedalo sa so mnou vydržať. Všetci mali chuť ma zaškrtiť, aj moji rodičia. Bola to skúška nervov. Pri druhom to bolo omnoho miernejšie, no tieto stavy, plačem a neviem prečo, som nasraná a neviem prečo, veľmi dobre poznám. Prejde to samé a je to normálne. Treba len vydržať a raz sa na tom zasmeješ ako aj ja."

#tehotenstvo #depresia #tehotenska_depresia

Foto: flickr.com