Súrodenecká rivalita je len volaním o vašu pozornosť

Ako sa ľúbia, starajú jeden o druhého a spoločne sa hrajú. Neviete sa vynadívať na svoje dietky a vravíte si, že oni boli to najlepšie rozhodnutie vo vašom živote. A len čo prekročíte prah detskej izby, začne sa ozývať krik, buchot a plač: „Mamííí, on mi robí zle! Mamííí, povedz mu niečo, zober ho preč! Neznášam ťa, bolo mi lepšie, keď si tu nebol!“ Tie slová vás na chvíľu zabolia, no vzápätí vás prepadne neskutočný hnev a zúfalstvo. „Čo mám s nimi robiť? Veď toto je už neúnosné! Prečo musia byť u nás takéto scény na dennom poriadku?“ hlavou vám behá jedna myšlienka za druhou. Súrodenecká rivalita je tvrdý oriešok, no nezúfajte, nie ste prvá ani posledná, kto rieši ako v takýchto situáciách zareagovať.

„Ja mám doma niečo podobné. Syn má 9 a dcéra 5 rokov. Bijú sa, nadávajú si a stále žalujú jeden na druhého. Je to hrozné a zároveň smutné. Istý čas syn hovoril svojej sestre, že ju nenávidí a nech sa vráti do nemocnice. Neviem ako na nich. Doma je len krik a ja strácam zdravý rozum,“ zverila sa na Modrom koníkovi zúfala mamina damainka.

„Aj u nás to je podobné. Niekedy sa bozkajú a stískajú ukážkovo a inokedy len počúvam - Viva vypadni, nechaj ma, si zlá a podobné veci. Krik, jej plač, no des. Ale asi to tak má byť. Ja mám 2 sestry a tiež sme si neraz skočili do úsmevu a štekali po sebe, občas sa aj riadne vyťahali za vlasy. Stále ho chválim, keď sa s ňou hrá alebo sú k sebe milí. Ale ja som si fakt myslela, že som asi sama, keď to riešim skoro denne, a že niekde robím chybu,“ pripája sa vinka.

Robiť doma policajta či nie?

Asi prvé, čo vám pri súrodeneckej hádke príde na um je: RIEŠIŤ alebo NERIEŠIŤ? Zrejme v tom mnohé maminy nemajú jasno. „Niekedy riešim, niekedy nie. Občas je to len hrešenie, občas zákaz obľúbenej činnosti alebo príkaz neobľúbenej,“ píše na fóre hujska. „Akurát som niekde čítala článok, že pokiaľ sa nebijú a nenadávajú si, tak do toho nezasahovať, nech si to vyriešia sami a povedať im, nech nechodia žalovať a neriešiť. Zasiahnuť, až keď to trvá strašne dlho, a keď sa začnú biť alebo si slovne nadávať,“ prispieva do diskusie geenna.

Niektorí sa rozhodnú, že nebudú pátrať po vinníkovi a spor zavŕšia rovným dielom pre každého, ako to robí aj svano: „Moji chlapci sa mlátili ako psi a aj si nadávali. Neriešila som, kto bol viac a kto menej na vine, pravdu by som sa nedozvedela. Takže, keď bol trest, tak pre oboch. Tak sa začali mlátiť potichu. Tak som utekala do izby, keď sa z nej ozývalo fučanie. Ale to bol raj na zemi oproti tomu, čo bolo v puberte. Dovtedy som netušila, koľkými spôsobmi sa dajú týrať rodičia. A moji anjelici teda boli riadne vynaliezaví.“ Monika1766 to už s vyšetrovaním vinníka vzdala: „Niekedy je to u nás psychiatria. Bitky, hádky, nadávky, pomaličky každodenné menu. Najprv som ich riešila, ale teraz som rezignovala a nechávam ich, nech si to riešia medzi sebou."

Ukrojte staršiemu viac zo svojho času

Asi najväčším kameňom úrazu pri príchode nového člena domácnosti je, že starší súrodenec sa zrazu musí deliť o všetko, na čo doposiaľ nebol zvyknutý. A to nie sú len hračky alebo izbička, ale predovšetkým rodičia, ich pozornosť a láska. Mnohé mamičky sa zhodnú, že najlepším liekom na detskú žiarlivosť a ubolenú dušičku je snažiť sa ukradnúť si viac času pre staršie dieťa a hlavne neustále trpezlivo vysvetľovať a vysvetľovať.

„Ja mám medzi chalanmi 21-mesačný rozdiel a tá rivalita tu je a myslím, že vždy bude. Neustálym vysvetľovaním a riešením situácií časom pochopili, že bracho či segra sú opora a kamoš. Ale to neznamená, že sú anjelici. Práve dnes večer sa mi fakt poriadne pobili, no dostali kvapky a veľa sme sa rozprávali o bití a podobne. Myslím, že opäť na chvíľku pochopili. Ak sa dá, tak vrelo odporúčam pravidelne sa venovať len staršiemu - malé nechať s tatom a starší nech vám urobí program. U nás to super zaberalo a koľkokrát sme šli len na nákup, na ihrisko, nič extra - kúpili sme si maškrtu a len tak kecali... Dieťa sa uvoľní a lepšie prijíma to, že ho ľúbite tak isto ako jeho súrodenca a pocíti aj výhodu z toho, že je veľký,“ posúva svoju skúsenosť ďalej verulka a sassi s ňou súhlasí: „Niekedy sa deťom treba venovať aj oddelene, spraviť si hodinku len s jedným, aby malo mamu (otca) len pre seba, ako písala aj Verulka. Napr. naša dcéra si vyžadovala, aby som s ňou písala domáce úlohy. Nie preto, že by to sama nezvládla, ale to bol čas, keď tam malý byť nesmel, teda mala ma pre seba. Nejako som to hneď nechápala, prečo je taká. Dnes to viem, ona chcela byť so mnou.“

Pripomeňte prvorodenému, že aj on bol bábätko

Starší súrodenci majú často tendenciu žiarliť na tých mladších práve preto, že rodičia s nimi robia veci, ktorých sa im nedostáva. Nechápu tomu, že už sú veľkí a vedia sa okúpať či obliecť sami, alebo že 15-kilové dieťa len ťažko vyhodíte meter nad hlavu a potom ho bez úrazu aj chytíte. Chcú skrátka presne to isté, čo dostáva ich mladší súrodenec.

Ako mamina dvoch šibalov preto tiež pripájam svoju skúsenosť s detskou žiarlivosťou a rivalitou: "Samka sme na príchod sestričky pripravovali veľmi dlho a dala som si na tom dosť záležať, keď som počúvala rôzne príhody kamarátiek a známych. V prvom rade som chcela, aby pochopil, že sestrička sa narodí a nepôjde hneď na ihrisko kopať do lopty, ale bude potrebovať veľa času, aby narástla, zosilnela, všetko sa naučila a mohla sa s ním hrať. A to všetko ju budeme musieť naučiť spolu. Pripravila som ho i na to, že nebudem mať na neho toľko času, koľko by som chcela, lebo sestrička si ho veľa ukradne pre seba a že sa na mňa preto nemá hnevať, že to všetko pominie, keď začne byť samostatnejšia.

Samko je chvalabohu veľmi rozumný chlapček, takže to všetko prijal a veľmi mi so Saškou aj pomáhal. Hrala som sa na neschopnú, že som si zabudla plienku, tak mi ju doniesol a stále som mu vravela, že čo by som ja bez neho robila. Snažila som sa mu skrátka dať nový status v rodine, aby sa cítil dôležitý a potrebný. Keď videl, že so Saškou robíme niečo, čo sa s ním nedá, vysvetlila som mu, prečo to nejde a potom sme si spoločne pozerali fotky, keď bol maličky a tiež videá, čo som robievala s ním. Vždy to zabralo a sklamanie vystriedalo nadšenie. Aj u nás sú neskutočné boje a už ani neviem, kto koho provokuje a kto to vlastne začal. Je mi to ale jedno. Keď už príde na hrešenie alebo vysvetľovanie, vždy sa to snažím robiť nestranne tým, že upozorním oboch. Všimla som si totiž, že naša malá je tiež riadna herečka a často nafinguje plač, aj keď sa vlastne nič nestalo."

Rivalita medzi súrodencami tu vždy bola a aj bude. A kto ju nezažil, je skôr svetlou výnimkou ako pravidlom. Nech už sa vaše deti klbčia denne alebo len z času na čas, vedzte, že sa ľúbia a keby šlo do tuhého, nedajú jeden na druhého dopustiť. No a keď nie teraz, tak jedného dňa si tú cestičku k sebe isto nájdu.

Foto: freepik.com

#vychova_vzdelanie