Po roku je opäť späť! Slzenie, svrbenie, kýchanie. Každú jar začína tento kolobeh znova a znova. Senná nádcha dokáže vášmu drobcovi nielen znepríjemniť pobyt vonku, ale aj narušiť vaše rodinné plány. Tento nepríjemný spoločník trápi už viac ako 30 % ľudí a z roka na rok ich pribúda. Užívanie liekov počas sezóny je alfou a omegou, no pri liekoch to rozhodne nekončí. Ako by mala vyzerať peľová sezóna, pokiaľ máte doma alergika?

Čo je to senná nádcha?

Alergia je neprimeraná reakcia nášho tela na látky, na ktoré by za normálnych okolností reagovať nemalo. V prípade sennej nádchy ide o peľ z rastlín, teda drobné zrniečka, vďaka ktorým sa rastliny rozmnožujú. Peľ voľným okom nemožno vidieť, no najmä počas jari je ho vo vzduchu viac než dosť a vďaka vetru sa dokáže dostať do vzdialenosti aj niekoľkých kilometrov.

Niektorých alergikov vytrápi senná nádcha len pár týždňov, iní majú ťažkosti od jari až do neskorej jesene. Závisí to predovšetkým od toho, na aký druh peľu sú alergickí. Typické pre sennú nádchu je svrbenie, kýchanie, výtok či upchatie nosa v dôsledku opuchu sliznice. Alergici často trpia aj zápalom spojiviek, čo vyvoláva svrbenie, slzenie, začervenanie až opuch očí, či svrbením uší a podnebia v ústach. Neľakajte sa migrény, bolesti kĺbov, tráviacich ťažkostí, celkovej slabosti alebo únavy, aj tieto príznaky môžu pokojne súvisieť so sennou nádchou.

Ako ju odhaliť?

Pri podozrení na sennú nádchu by ste mali čo najskôr navštíviť detského alergológa. Zaujímať ho budú všetky neprimerané reakcie, ktoré ste na dieťati spozorovali, a to nielen v prípade peľu, ale aj napríklad pri kontakte s potravinami či domácimi miláčikmi. Nemenej dôležitý je tiež výskyt alergií v rodine. Pokiaľ je jeden z rodičov alergik, predpoklad, že ním bude aj dieťa, je vyšší.

Po základnom vyšetrení dieťaťa a vstupnom rozhovore s rodičom môže lekár pristúpiť k najčastejšej vyšetrovacej metóde, ku kožným testom. Ide o trochu nepríjemné vyšetrenie, z ktorého mávajú deti strach, no nie je to nič bolestivé. Alergológ nanesie na vnútornú stranu predlaktí niekoľko kvapiek, ktoré obsahujú rozličné alergény. Teda jedna kvapka môže obsahovať napríklad brezu, iná liesku a podobne. Následne do každej jednej kvapky urobí lekár drobunký vpich. Nejde o hlboký zásah, skôr len jemné povrchové narušenie kože, aby sa dosiahla potrebná alergická reakcia. Potom si s drobcom už len počkáte v čakárni cca 15 až 20 minút. Po uplynutí tohto času odčíta lekár prípadnú alergickú reakciu. Ak na mieste, kde naniesol kvapku s alergénom, nie je na koži nič, znamená to negatívny výsledok, teda že dieťa nie je alergické. Pokiaľ je však koža červená, prípadne miesto napuchne (nejde o veľký opuch, skôr akoby štípanec od komára), výsledok je pozitívny a lekár si zmeria veľkosť tohto miesta, aby dokázal vyhodnotiť stupeň alergickej reakcie. Na základe týchto kožných testov vás bude lekár informovať o tom, na ktoré konkrétne rastliny je vaše dieťa alergické a odporučí vám následné opatrenia a liečbu.

Pozor na neliečenú alergiu!

Základom životného štýlu každého alergika je predovšetkým liečba, ktorú treba užívať presne podľa pokynov lekára. Ak máte pocit, že lieky vášmu drobcovi nerobia dobre alebo mu nepomáhajú, nevysádzajte mu ich svojvoľne. Poraďte sa s lekárom, ako v liečbe pokračovať a či mu nepredpísať iné lieky, ktoré by jeho potrebám vyhovovali viac. Nie je horšia kombinácia ako neliečená alergia a nadmerné vystavovanie sa alergénom. Môžete tak vašej ratolesti dopomôcť k ťažšej forme alergie, k ďalším pridruženým alergiám alebo v tom horšom prípade aj k astme.

15 tipov ako pomôcť vášmu malému alergikovi prežiť sezónu

1. Dodržiavajte lekárom predpísanú liečbu pravidelne každý deň počas celej sezóny.
2. Poznačte si všetky rastliny, ktoré vám v súvislosti s pozitívnym výsledkom kožného testu, povie váš alergológ. Tieto údaje budú mimoriadne dôležité pre lepšie zvládnutie peľovej sezóny vášho dieťaťa.
3. Sledujte pravidelne peľové správy, aby ste vedeli, aká koncentrácia peľu tej ktorej rastliny sa nachádza vo vašom okolí. Zamerajte sa samozrejme len na tie pele, ktoré spôsobujú vášmu drobcovi problémy. Aktuálnu peľovú situáciu za daný týždeň môžete sledovať tu, prípadne si ju môžete vyhľadať podľa bydliska a konkrétnych peľových alergénov tu.
4. Nie je v našich silách vyhnúť sa kontaktu s alergénom úplne, no je mimoriadne dôležité eliminovať ho na minimum. Prispôsobujte preto svoj pobyt vonku aj koncentrácii peľu, ktoré vyvolávajú ťažkosti u vášho dieťaťa. Ako sa vraví, nie je alergén, nie je ani alergia.
5. Alergikom sa odporúča chodiť počas peľovej sezóny von najmä po daždi, kedy je koncentrácia peľov v ovzduší nižšia. Naopak najnevhodnejší čas na prechádzky je suchý a veterný deň.
6. Po návrate zvonku treba zo seba zmyť všetok peľ – umyť si tvár, vlasy, aj prezliecť si oblečenie.
7. Pokiaľ máte v pláne športovať na čerstvom vzduchu, dbajte na to, aby drobec dýchal nosom, nie ústami. Nos zachytí veľké množstvo peľu, ktoré sa tak nedostane do dolných dýchacích ciest.
8. Dieťa by vonku malo nosiť slnečné okuliare.
9. Pozor na sušenie bielizne, ktoré môže byť tiež zdrojom množstva peľu. Počas peľovej sezóny je preto lepšie sušiť bielizeň vo vnútri.
10. Oddeliť vzduch vonku a vo vnútri je prakticky nemožné, preto počas sezóny dbajte na zvýšenú čistotu u vás doma, častejšie utierajte prach, umývajte podlahy, či vymieňajte posteľnú bielizeň.
11. Vetrajte najmä po daždi a zaobstarajte si sieťky na okná, ktoré môžu zachytiť značné množstvo peľu. Na ochladenie vzduchu je pre alergikov vhodnejšie použiť klimatizáciu.
12. Možno patríte medzi tých, čo milujú útulné bývanie so záclonami, závesmi, kobercami, ... Počas peľovej sezóny by ste sa s nimi mali rozlúčiť, a to platí aj pre vášho malého alergika a jeho posteľ plnú plyšových hračiek. Vždy sa riaďte pravidlom: Lapače peľu musia ísť preč!
13. Pozor na dráždivé čistiace a dezinfekčné prostriedky, voňavky, osviežovače vzduchu či cigaretový dym, ktoré môžu už tak podráždené sliznice ešte väčšmi vydráždiť.
14. Aj srsť vašich domácich miláčikov môže byť lapačom peľu. Pokiaľ máte doma psíka, v žiadnom prípade mu nedovoľte chodiť do detskej izby. Najideálnejšie je nechať ho vonku úplne, pokiaľ teda bývate v dome a je na to zvyknutý. Ak bývate v byte, budete musieť svojho miláčika kúpať po každej prechádzke.
15. Dovolenka nie je samozrejmosťou u každého. Pokiaľ sa však rozhodujete medzi zimnou a letnou dovolenkou, horskou turistikou a pobytom pri mori, pri alergikoch je more jednoznačnou voľbou. Morský vzduch má totiž priaznivý účinok na dýchacie cesty a určite nehrozí, že by sa tam váš drobec stretol so svojim protivníkom, takže dovolenku si aj on užije naplno.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Alergia

https://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/102007126

http://www.alergia.sk/index.php

http://www.alergia.sk/pelove-spravodajstvo/verejnost/aktualne

http://www.ciaa.sk/clanky/sezonna-alergicka-pelova-nadcha

“Natriem sa potom pri vode, alebo to nejako vydržím. Hlavne, že deti som nakrémovala,” pomyslíte si v zhone medzi dverami a už vyrážate na kúpalisko. Možno tentokrát budete mať šťastie a nevrátite sa domov so spálenou pokožkou, no červená a bolestivá pokožka nie je jediná nepríjemnosť, ktorá vám pri takomto pobyte na slnku hrozí. Ako docieliť krásnu opálenú pokožku a nehazardovať pritom so svojim zdravím?

Slnečné lúče nie sú len našim nepriateľom. Práve naopak, vďaka nim získava naše telo vitamín D, ktorý nám pomáha lepšie vstrebať a využiť dôležité látky ako vápnik či fosfor. Zároveň podporuje našu imunitu a pridáva nám na lepšej psychickej pohode. Všetko má ale svoje hranice, a pokiaľ sa vystavujeme slnku neprimerane často a dlho, môžeme si dokonca uškodiť.

Čo je to UVA a UVB?

Súčasťou slnečných lúčov je tzv. ultrafialové (UV) žiarenie, ktoré voľným okom nevidíme. Rozlišujeme dva typy takéhoto žiarenia, a to UVA a UVB, pred ktorými sa zvykneme chrániť práve použitím opaľovacích prípravkov. Kým UVA žiarenie preniká hlboko do pokožky a spôsobuje jej starnutie, rakovinu kože a iné závažné chronické ochorenia, UVB žiarenie sa dostáva len do povrchových vrstiev kože a má na svedomí spálenie pokožky či vznik pigmentových škvŕn.

Ako si vybrať z množstva opaľovacích prípravkov?

Či už pri kúpe opaľovacieho prípravku pozeráte na značku, cenu alebo sa rozhodujete medzi krémom a sprejom, v jednom by ste kompromisy robiť nemali. Ochranný faktor (SPF) je predsa dôvodom, prečo si opaľovací prípravok kupujete. V opačnom prípade by vám stačilo obyčajné telové mlieko. Čo je to vlastne ten SPF? V zásade platí, že čím vyššie číslo SPF je uvedené na obale opaľovacieho prípravku, tým vyššiu ochranu pred UV žiarením vám poskytne. Žiadny z nich nezabráni vplyvu UV žiarenia na pokožku úplne, preto aj s ochranným faktorom 50 môžete docieliť opálenie.  

Leto teda vždy začnite s najvyšším ochranným faktorom 50. Keď už bude mať vaša pokožka jemný nádych bronzu, môžete siahnuť po nižšom faktore, a ten zase po pár dňoch znížiť. Dôležité je zabrániť nárazovému spáleniu pokožky. Takýmto postupným znižovaním SPF faktora docielite zdravšie opálenie, ktoré vám aj dlhšie vydrží.

Návod na chytanie bronzu nie je samozrejme rovnaký pre každého. Inak sa dokážu spáliť ľudia s bledou a inak s tmavšou pokožkou. Prihliadajte preto vždy aj na svoje osobné skúsenosti. Pokiaľ sa spálite vždy, keď sa čo i len na chvíľu zdržíte na slnku, vyhýbajte sa opaľovaniu úplne a pri pobyte vonku sa chráňte prípravkami s najvyšším SPF. Pokiaľ máte svetlú pokožku a spáleniu sa nevyhnete len občas, dbajte na postupné znižovanie SPF počas leta a nesnažte sa dokonale opáliť hneď v prvý prázdninový týždeň. Naopak pokiaľ je vaša pokožka tmavšia a spálenie od slnka vám nič nehovorí, môžete v obchodoch siahnuť po prípravkoch s nižším ochranným faktorom. Pod SPF 15 ale rozhodne nechoďte. S deťmi pri pobyte na slnku neexperimentujte, detské opaľovacie prípravky s SPF 50 majte po ruke počas celého leta.

10 tipov pre bezpečné opaľovanie

1. Vyhýbajte sa pobytu na priamom slnku medzi 11:00 a 17:00 hodinou, kedy je slnečné žiarenie najintenzívnejšie.
2. Chráňte sa opaľovacími prípravkami aj v tieni či počas zamračených letných dní. To, že na vašu pokožku nedopadá priamo slnečné svetlo, neznamená, že do nej nepreniká aj UV žiarenie. Spáliť sa môžete pokojne aj v tieni.
3. Dávajte pozor na odrazené slnečné lúče od vodnej hladiny, piesku, betónu a iných povrchov. UV žiarenie sa tak intenzívnejšie dostáva na citlivé miesta, akým je napríklad brada.
4. Aby ste docielili maximálnu ochranu, natrite si pokožku nepriehľadnou vrstvou opaľovacieho prípravku. Pokiaľ ho totiž rozotriete dostratena, znížite účinok opaľovacieho prípravku až o 50 %.
5. Opaľovací prípravok nanášajte na celé telo, nielen na partie, ktoré nie sú prekryté odevom. Nezabúdajte pritom na uši, chodidlá, či cestičku vo vlasoch.
6. Natrite sa opaľovacím prípravkom aspoň 30 minút pred plánovaným pobytom na slnku.
7. Natieranie opakujte každé 2 hodiny. Pokiaľ sa vám ochranný prípravok zmyje, napríklad pri plávaní, natrite sa aj skôr.
8. Pri športovaní a plávaní je vhodné siahnuť po prípravkoch, ktoré sú odolné voči potu a vode a pokožka je tak chránená bez toho, aby ste sa museli každú chvíľu natierať.
9. Pokiaľ ste zvyknutá líčiť sa aj počas leta, poobzerajte sa v obchodoch po make-upe s UV ochranou.
10. Po opaľovaní nezabudnite dopriať vašej pokožke patričnú regeneráciu. Dajte si letnú sprchu a ošetrite si pokožku celého tela špeciálnymi prípravkami po opaľovaní, ktoré ju upokoja a hydratujú.

Letný outfit bez kompromisov

Počas horúcich letných dní je dôležité nielen dobre vyzerať, ale sa tiež chrániť. Preto, keď budete stáť najbližšie pred otvoreným šatníkom a premýšľať, čo si dnes obliecť, myslite na to, že je lepšie siahnuť po tmavom a voľnom polyestere ako po svetlej a priliehavej bavlne. Tmavé a husto tkané materiály totiž absorbujú ultrafialové svetlo lepšie než jemné a svetlé tkaniny. Dôležitou súčasťou vášho outfitu by mal byť klobúk, ktorý ochráni nielen pokožku hlavy, ale aj vlasy. A v neposlednom rade myslite na svoj zrak. Kvalitné slnečné okuliare s UV filtrom rozhodne nenahradia tie lacné s tmavými sklami bez ochrany. Práve naopak, môžu vám zrak nenávratne poškodiť.      

Zdroje:

https://health.howstuffworks.com/skin-care/beauty/sun-care/10-ways-to-protect-skin-from-sun-damage1.htm

https://www.independent.ie/life/health-wellbeing/15-ways-to-summerproof-your-skin-31264279.html

http://www.swissnatural.sk/zdrave-opalovanie-v-tehotenstve-spalenie-koze-slnkom/

http://www.pluska.sk/zena/zdravie/zdrave-opalovanie-mame-vas-10-rad-od-lekara.html

“Prečo by som si mala vyšetrovať prsia pravidelne? Veď vidím, že tam nemám žiadnu hrčku. A vôbec, na čo mám potom lekára?” pomyslí si nejedna z nás, keď príde reč na samovyšetrenie prsníkov. Každodenný harmonogram máme natoľko nabitý povinnosťami, že nám príde priam nemožné, zaradiť doň akúkoľvek ďalšiu úlohu. Na zdravom poprsí by nám pritom malo záležať viac ako na dokonalej manikúre či hladkých, oholených nohách.

Rakovina prsníka je v rebríčku onkologických ochorení na treťom mieste. Nejedna pacientka, ktorej táto choroba obrátila život naruby, by si priala vrátiť čas a obetovať pár minút prevencii. Zabrániť hrčke v prsníku nie je v našich silách, no čím skôr ju odhalíme, tým väčšie sú naše šance na víťazstvo v boji s touto zákernou chorobou.

Kedy začať so samovyšetrením prsníkov?

Po dovŕšení 18 rokov by sme mali tento rituál vykonávať každý tretí mesiac. Po 30-tke už každý mesiac, keďže s vekom je riziko rakoviny vyššie. Ideálny čas na samovyšetrenie prsníkov je na 3. až 4. deň po skončení menštruácie, kedy sú prsia bez hormonálnych vplyvov a ľahšie sa tak vyšetrujú. U žien v období prechodu sa odporúča prehmatať si prsníky raz mesačne, a to prvý deň v mesiaci.

Ako si správne vyšetriť prsia?

Prsníky si nestačí len prejsť rukami či prezrieť v zrkadle, vždy treba dbať na správnu techniku. Každý prsník si pritom vyšetrujte vnútornou stranou troch stredných prstov ruky, nielen ich končekmi, a to krúživými pohybmi v smere hodinových ručičiek. Je dôležité prechádzať zvonku prsníka smerom k bradavke a nevynechať ani partie pod a nad kľúčnou kosťou či pazuchy. Pohmatom sa najskôr vyšetrujú povrchové vrstvy prsníkovej žľazy a potom výraznejším tlakom jej hlbšie štruktúry. Nášmu oku by nemali uniknúť ani samotné bradavky. Treba sa zamerať na to, či z nich niečo nevyteká, keď ich jemne zatlačíme.

Čo si pri samovyšetrení všímať?

Akákoľvek zmena, ktorú na prsiach spozorujete, je dôvodom na vyhľadanie lekára. Majte na pamäti, že hrčka nemusí nutne znamenať rakovinu prsníka. Netreba sa teda hneď plašiť, no konzultáciu s lekárom rozhodne neodkladajte. Pri samovyšetrení prsníkov si všímajte nielen hrčky, ale tiež súmernosť, zhrubnutie kože, zmeny farby kože, jej zvráskavenie, zväčšenie či zmenšenie prsníka, výtok z bradavky, jej vťahovanie dovnútra, ekzém na bradavke či dvorci, skrátka čokoľvek, čo ste predtým na prsiach nespozorovali.

Vyšetrovanie prsníkov krok po kroku

V stoji pred zrkadlom

1. Voľne spustite ruky pozdĺž tela a prezrite si svoje prsia. Prejdite pohľadom od kľúčnej kosti až pod prsia, od hrudnej kosti až k paži. Prsia nemusia byť rovnako veľké, ani symetrické. Dôležité je všímať si akékoľvek zmeny, ktoré ste predtým na svojich prsiach nevideli.
2. Zodvihnite ruky nahor a pokračujte v pozorovaní zmien ako pri predchádzajúcom kroku. Otáčajte sa pritom pomaly sprava doľava a zľava doprava.
3. Chyťte si jeden prsník do oboch dlaní a prehmatajte ho kĺzavými pohybmi, najskôr vodorovnými a potom zvislými. Dôležité pri tomto kroku je, či neucítite nejakú hrčku či zatvrdlinu. Ten istý postup zopakujte na druhom prsníku.
4. Ľavé rameno spustite dolu a pravou rukou si vyšetrite ľavú bradavku a dvorec tak, že ich dookola prehmatáte a nakoniec bradavku jemne stlačíte, aby ste zistili, či z nej nepresakuje nejaký výtok. Ten istý postup zopakujete aj na pravom prsníku.

V ľahu na chrbte

1. Pod hlavu si dajte malý vankúšik a ľavú lopatku si podložte poskladaným uterákom, aby bol ľavý prsník vo vyvýšenej polohe. Následne si pravou rukou prehmatajte prsník a jeho okolie. Dôležité je robiť to jemným hladiacim tlakom troma strednými prstami, nielen ich končekmi. Začnite zvonka zospodu prsníka a krúživými pohybmi prechádzajte postupne dookola stále bližšie k bradavke, akoby ste prstami prechádzali po slimačej ulite zvonka až do jej stredu. Tento úkon zopakujte dvakrát, raz s rukou založenou pod hlavou a raz s voľne pripaženou. Potom to celé zopakujte aj na druhom prsníku.
2. Ľavú ruku si dajte pod hlavu a pravou si prehmatajte podpazušie rovnakými pohybmi ako v predchádzajúcom kroku. To isté zopakujte aj na pravom podpazuší.
3. Ľavú ruku voľne položte pozdĺž tela a pravou rukou si prehmatajte jamku nad kľúčnou kosťou. To isté zopakujte aj na druhej strane.

Samovyšetrenie prsníkov je dôležitý úkon, ktorý vám môže zachrániť život. Nenahrádza ale vyšetrenie u lekára, preto nezabúdajte na pravidelné preventívne prehliadky u svojho gynekológa, a to raz ročne. Nielen vtedy, keď máte nejaký problém. Súčasťou preventívnej prehliadky by malo byť okrem bežného gynekologického vyšetrenia aj vyšetrenie prsníkov. Raz za rok či dva by vás mal gynekológ odoslať na ultrazvukové vyšetrenie, okolo 50-tky už aj na mamografické vyšetrenie, ktoré sa odporúča absolvovať každé dva roky.

Zdroj:

https://www.rucenaprsa.cz/jak-se-vysetrit

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/133253-ako-na-samovysetrenie-prsnikov-krok-za-krokom/

Počasie za oknami už nasvedčuje tomu, že sa opäť blíži kolotoč nepríjemných soplíkov, kašľov a teplôt. Keď už sa tak stane, chceme len, aby sa drobcovi čo najskôr uľavilo a bol opäť fit. Kašeľ vie byť veľmi nepríjemný a malého pacienta neraz poriadne vytrápi. Poradíme vám, ako rozoznať jednotlivé druhy kašľa a správne ich liečiť.

V prvom rade je dobré vedieť, že kašeľ nie je náš nepriateľ. Ide o prirodzený obranný mechanizmus tela, ktorý má za úlohu dostať z dýchacích ciest to, čo tam nepatrí. Dráždenie na kašeľ môže mať viacero príčin (cigaretový dym, peľ, prach, suchý vzduch, vdýchnutie nejakého malého predmetu, ...). Pokiaľ ho má na svedomí baktéria alebo vírus, je dobré mať na pamäti, že kašeľ je príznak a nie choroba. Preto ho netreba silou mocou zastavovať, ale všímať si aj iné signály toho, že s dieťatkom nie je niečo v poriadku. Napríklad či má nádchu, zvýšenú teplotu alebo horúčku, sťažuje sa na bolesť hrdielka.

Nie je kašeľ ako kašeľ

• Suchý kašeľ spoznáte podľa toho, že dieťa veľmi dráždi na kašeľ, niekedy ho až napína na vracanie a veľmi ho vyčerpáva. Snaží sa akoby čosi vykašľať, no žiaden hlien nevykašle. Ten je zatiaľ príliš hustý na to, aby ho telo dokázalo dostať von. Suchý kašeľ býva sprevádzaný aj škriabaním v hrdle a dieťa sa neraz sťažuje, že je kašeľ bolestivý. Jeho čas prichádza najmä večer, keď si malý pacient ľahne do postele a nie a nie zaspať. Ochorenia horných dýchacích ciest začínajú spravidla týmto typom kašľa, ktorý trvá asi 5 dní a potom sa mení na vlhký.
• Vlhký kašeľ, hovoríme mu aj produktívny, nakoľko pri ňom dieťatko vykašliava hlieny či laicky povedané zatekajúce soplíky, nie je bolestivý a ani nevysiľuje, zvykne však trvať o čosi dlhšie ako suchý.

Liečte kašeľ správne

Vedieť rozoznať suchý kašeľ od vlhkého má svoj význam. Na každý z nich totiž platí niečo iné.

• Antitusiká uľavia od suchého kašľa. Odporúčajú sa užívať najmä pri intenzívnom kašli, ktorý sa objavuje najmä večer pred spaním alebo v noci. Mnohé sú dostupné v lekárni aj bez lekárskeho predpisu (Ditustat, Mugotussol, Paxeladine, Robitussin, Sinecod, Stoptussin, Tussin, ...).
• Mukolytiká a expektoranciá nám pomôžu pri vlhkom kašli. Podporia vykašliavanie tým, že zrieďujú hlien a napomáhajú dostať ho von z dýchacích ciest. Rovnako ich zakúpite v lekárni bez lekárskeho predpisu (ACC, Ambrobene, Bromhexin, Mucosolvan, Robitussin Expektorans, Solmucol, Solvolan, ...).
• Kombinované lieky tlmia dráždenie na kašeľ a zároveň napomáhajú vykašliavaniu hlienu. Takéto lieky by ste si mali zaobstarať v prípade, že kašeľ dieťatka sa mení. Raz je kašeľ suchý, inokedy zase vlhký. Zakúpite ich v lekárni bez lekárskeho predpisu (Pleumolysin).

Nikdy nekombinujte lieky na suchý kašeľ s liekmi na uľahčenie vykašliavania. Ak si neviete rady, v lekárni vám určite ochotne poradia. Riaďte sa informáciami v príbalovom letáku a neprekračujte odporučené dávky. Pokiaľ máte pocit, že lieky nezaberajú, radšej sa poraďte so svojim lekárom.

Okrem podávania liekov je vhodné dodržiavať aj určité opatrenia:

• Často vetrať a zvlhčovať vzduch! Teplé a suché prostredie kašeľ zhoršuje, preto je cez deň vhodné viackrát miestnosť poriadne vyvetrať a počas noci použiť zvlhčovač vzduchu. Ak ho nemáte, môžete do izbičky vyvesiť opratú bielizeň, či namočené uteráky.
• Inhalovať a naparovať sa! Ak máte doma inhalátor a malý pacient je už dosť veľký na to, aby túto procedúru zvládol, výborným pomocníkom v boji proti kašľu je inhalovanie slanej vody alebo Vincentky. Ak ho nemáte, môžete skúsiť naparovanie, ale pozor, najmä u detí je zvýšená opatrnosť určite na mieste. Nikdy ich nenaparujte priamo nad hrncom s horúcou vodou alebo nebodaj nad sporákom. Skúste spojiť príjemné s užitočným. Nechajte zovrieť vodu v hrnci, pridajte kuchynskú soľ a kým slaná voda nepríde do varu, nachystajte si bunker. Môžete postaviť v izbičke detský stan, alebo si ho jednoducho vyrobiť pomocou stola či sušiaka na bielizeň. Stačí, keď cez neho prehodíte deky alebo plachty, prichytíte ich štipcami a máte hotovo. Potom už len stačí dať do bunkra hrniec so slanou vodou, ktorý ste si pripravili a zahrať si vo vnútri spoločenské hry, prečítať si knižku, niečo pekné si spolu nakresliť, tých najmenších pokojne aj nakojiť, ... Aj tu však dbajte na bezpečnosť a nikdy nenechávajte dieťa vojsť prvé dnu, aby sa na vriacej vode nepopálilo. Rovnako si vo vnútri posadajte tak, aby bol drobec od nej čo najďalej.
• Čistiť nos! Kašeľ je často spojený práve so zatekajúcimi hlienmi, preto je potrebné dieťatku neustále prečisťovať noštek fyziologickým roztokom či morskou vodou, u menších detí odsávať soplíky, u tých väčších poriadne smrkať.
• Zvýšiť prísun tekutín! Dieťatko by malo denne vypiť aspoň 2 litre bylinkového čaju. Urýchli a zlepší sa tým vykašliavanie.

Kedy je načase navštíviť lekára

Keď je kašeľ menej intenzívny, nemusíte hneď utekať k lekárovi. Pokiaľ nie je drobček mladší ako jeden rok, kašeľ po nasadení voľnopredajných liekov pomaly ustupuje a dieťatko netrápia iné vážnejšie príznaky ochorenia, môžete ho pokojne liečiť aj doma. Ak sa však pridruží horúčka, bolesti hlavy a kašeľ ani po týždni neustupuje, resp. sa nelepší, treba navštíviť detského lekára. Poradiť by ste sa s ním mali aj v prípade, že na dieťatku spozorujete akékoľvek iné príznaky, ktoré sa vám nepozdávajú alebo štekavý, pískavý, či nebodaj kašeľ, pri ktorom dieťa opakovane vracia. Tu už môže ísť o závažnejšie ochorenie, ako len o bežnú virózu.

Zdroj: adcc.sk

Foto: freepik.com, pixabay.com

„Konečne sme sa zbavili tých nepríjemných sopľov,“ odľahne vám. No prejde sotva týždeň a sú späť. Soplíky, soplíky, soplíky. Kto by nepoznal ten kolotoč, ktorý nás neprestajne trápi od jesene do jari. Ako si poradiť s detskými soplíkmi? Čo robiť a čo naopak nerobiť, keď vášho drobca prepadne nádcha?

Odhliadnuc od alergie, zväčšenej nosnej mandle či prerezávania zúbkov sú veľmi častou príčinou soplíkov u detí vírusy a baktérie. Čo sa v takom detskom nošteku udeje? Po tom, čo si doň nájde cestu vírus a začne sa tam množiť, dôjde k opuchu sliznice nosa. Takýto opuch vedie k sťaženému dýchaniu, alebo inak povedané k pocitu upchatého nosa. Ani sa nenazdáte a z malého nošteka začne vytekať číry, vodnatý soplík, ktorý po pár dňoch zhustne. Pokiaľ na takto oslabenú sliznicu nošteka sadne baktéria, soplíky zmenia farbu na žltozelenú. Nemusíte byť teda ani lekár a len z farby ľahko rozoznáte, s čím práve bojuje váš malý sopľoš. Ak sú soplíky číre alebo biele, bude to vírus, no pokiaľ sa mu pod nosom zelená, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o baktériu.

Čistý noštek je základ

Neliečenou infekciou horných dýchacích ciest môžete dieťatku poriadne zavariť. Tá môže z hlienov, ktoré zostávajú v nošteku a v nosohltane, preniknúť až do uška a spôsobiť zápal stredného ucha. U detí, ktoré už vedia smrkať, je čistenie nosa hračka. Čo ale s tými menšími? V tejto otázke sú, žiaľ, odborníci nejednotní. Kým jedny tvrdia neodsávať, druhí sa prikláňajú k čisteniu nošteka. Odsávať teda, či nie? Ako to už býva, konečné rozhodnutie zostane na rodičovi. No pokiaľ sa rozhodnete pre čistenie nošteka, treba odsávať správne a hlavne s mierou.

Vyberáme odsávačku hlienov

V prvom rade je potrebné zaobstarať si odsávačku hlienov a tých je na trhu hneď niekoľko. Kúpiť sa dajú v lekárni, v obchodoch s detským sortimentom alebo v drogérii.

• Hadičková odsávačka má zbernú nádobku na hlieny, z ktorej vedú 2 hadičky. Jedna sa zavádza dieťatku do nošteka a druhou rodič ústami ťahá do seba vzduch z odsávačky, čím vyťahuje soplíky. Je síce jedna z tých lacnejších, no pri nepokojnejšom dieťatku môže byť odsávanie dosť náročné a možno sa nezaobídete bez asistenta. Hadička do nosíka navyše nemá žiadnu koncovku a môže sa vám podariť zaviesť ju príliš hlboko, čo môže poškodiť sliznicu.
• Balóniková odsávačka pozostáva z mäkkej zbernej nádobky pripomínajúcej balónik a z nástavca, ktorý sa zavádza do nošteka. Pred použitím je potrebné balónik stlačiť, aby ste z neho vytlačili vzduch, potom dať odsávačku do nošteka, pridržať druhú nosnú dierku a balónik uvoľniť. Kým neprídete na ten správny grif, podarí sa vám odsať len minimum soplíkov, preto to chce cvik.
• Odsávačka na vysávač má hadičku, ktorá sa zapojí do hadice od vysávača a zbernú nádobku na hlieny s nástavcom, ktorý sa zavádza do nošteka. Veľkou výhodou týchto odsávačiek je, že noštek odsajete naozaj rýchlo a dôkladne, pretože balónik a ani vy ústami nedokážete vyvinúť taký podtlak ako vysávač. Nástavec, ktorý sa zavádza do nošteka je dostatočne hrubý na to, aby sa nedal zaviesť hlboko do nošteka a nepoškodil sliznicu. Aj odsávačky na vysávač majú ale svoje nevýhody. Nedajú sa používať v noci, ani na cestách, kde nemáte prístup k vysávaču. Navyše vysušujú sliznicu, preto je dôležité ju po odsatí zvlhčiť napríklad pomocou fyziologického roztoku alebo morskej vody.
• Elektrické odsávačky a odsávačky na batérie stačí len zapnúť a zasunúť do nošteka. Sú ergonomicky tvarované s vekovo prispôsobenými nástavcami do nosa. Hodia sa najmä na cesty, no nemožno od nich očakávať až taký výkon ako u odsávačiek na vysávač. Cena je pritom asi trojnásobne vyššia.

Ako správne odsávať soplíky?

1. Zvlhčite sliznicu nošteka Vincentkou, fyziologickým roztokom alebo morskou vodou, ktoré dostanete kúpiť v lekárni.
2. Zasuňte odsávačku do nošteka tak, aby sa neprisala na vnútornú stranu nosa, pretože prílišným podtlakom praskajú drobné cievky a vznikajú chrastičky. Aj preto sú vhodnejšie odsávačky s hrubšou koncovkou, ktorá sa nedá vsunúť hlbšie do nosíka. Odsávačka by sa mala jemne vsunúť len na úplný začiatok nošteka, nikdy nie hlboko.
3. Neodsávajte dlho ani nasilu. Pokiaľ sa vám nedarí odsať hlieny, znamená to, že noštek je upchatý kvôli opuchu sliznice a ten odsávačkou nevyriešite.
4. Neodsávajte príliš často. Odsávať soplíky by sa malo podľa potreby, najideálnejšie pred jedlom a spaním. Netreba to však robiť príliš často, pretože pri dlhodobom odsávaní hrozí poškodenie sliznice a podporuje sa tvorba hlienov. To znamená, že namiesto toho, aby ste dieťatku pomohli soplíky odstrániť, dosiahnete len to, že sa ich začne tvoriť viac. Nedá sa úplne zovšeobecniť, koľkokrát denne odsávať, pretože ani soplíkov sa netvorí vždy rovnako. No určite nie je správne odsávať povedzme každú hodinu alebo nebodaj viackrát za hodinu. Úplne postačí, keď po tomto pomocníkovi siahnete tak trikrát za deň.
5. Odsávačku je potrebné po každom použití dôkladne umyť horúcou vodou, nad parou alebo vydezinfikovať alkoholom, aby sa zabránilo opätovnému zaneseniu infekcie do nošteka dieťatka pri jej ďalšom použití.
6. Pri odsávačkach na vysávač nezabudnite nastaviť saciu silu vysávača na minimum.
7. Po odsatí soplíkov opätovne zvlhčite sliznicu nošteka ako na začiatku.

Učíme sa smrkať

Možno vám to príde bláznivé, no pediatri odporúčajú učiť deti smrkať niekedy medzi 8. a 10. mesiacom života. Je to totiž obdobie, kedy po nás radi opakujú. Pokiaľ tento čas prešvihnete a budete ho to chcieť naučiť po prvých narodeninách, môže to byť náročnejšie. Ako na to?

1. Ukazujte dieťatku na sebe, ako sa fúka nosom. Prikryte si ústa rukou a nahlas fúknite nosom. Deti veľmi často fúkajú, ale žiaľ ústami, čo nám v tomto prípade veľmi nepomôže. Môžete si z toho urobiť aj zábavu a fúkať nosmi napríklad do vrtuľky, na gulôčku z papiera a snažiť sa ju posunúť. Fantázii sa medze nekladú.
2. Keď sa naučí fúkať nosom, potom mu už stačí len priložiť vreckovku k nosíku.
3. No a na záver ho naučiť ako sa správne smrká noštek.

Ako správne smrkať nos?

Ústa musia zostať zatvorené, zapcháme dieťatku jednu nosnú dierku a druhou nech silno vyfúkne. To isté zopakujeme na druhej strane. Smrkať treba dôkladne a pomaly.

Nikdy nesmrkáme s otvorenými ústami, obe dierky naraz, viackrát a rýchlo za sebou a nevydávame pri tom zvuk ako trúbenie. Takéto spôsoby smrkania nie sú správne.

Čím liečiť soplíky?

• Fyziologický roztok, minerálne či morské vody pre deti

Alfou a omegou pri liečbe nádchy je noštek preplachovať fyziologickým roztokom, minerálnou či morskou vodou (Libenar, Physiomer, Sterimar, Aliamare, Vincentka, ...). Tieto prípravky dostanete kúpiť v lekárni bez lekárskeho predpisu a pokiaľ ešte nemáte svoju osvedčenú značku, určite vám ochotne poradia. Dôležité je ale upozorniť, že to potrebujete pre dieťatko. Ideálne je čistiť nos minimálne tri až štyrikrát denne, čím sa zriedi hlien v nosíku, odstránia neželané mikroorganizmy a zvlhčí sliznica.

• Kvapky do nosa  

Ak drobec nemôže dýchať, môžeme mu pomôcť kvapkami (Olynth, Nasivin, Otrivin, Vibrocil, ...), ktoré vďaka svojmu zloženiu rýchlo uľavia od pocitu upchatého nošteka. Zúžením rozšírených ciev po ich aplikácii dochádza zároveň k odpuchnutiu sliznice. Kvapky do nosa sa neodporúča užívať dlhšie ako 7 dní, pretože môžu byť návykové a vysušujú sliznicu nosa. Ak výraznejšie ťažkosti pretrvávajú aj po týždni, môžeme ich vymeniť za iný druh kvapiek. Tu je však určite na mieste aj konzultácia s detským lekárom.

Kvapky do prepláchnutého nošteka môžeme aplikovať dvoma spôsobmi. A to buď vytieraním nosíka pomocou vatových ušných tyčiniek, ktoré sme predtým namočili do nosových kvapiek alebo jednoducho nakvapkaním do nosíka. Aj nakvapkanie však musí byť vykonané správne, aby kvapky zabrali. Keďže opuch sliznice býva na boku nošteka, nie v strede, hlavičku dieťatka treba nakloniť do strany a nosové kvapky nakvapkať tak, aby zatiekli na bočnú stranu nošteka. To isté zopakujeme na druhej strane. Ak by sme kvapky nakvapkali do stredu nosíka, pretiekli by cez noštek bez toho, aby sa dotkli opuchnutej časti a potom by sme sa darmo divili, prečo nezaberajú. Kvapky používajte vždy podľa pokynov v príbalovom letáku konkrétnych nosových kvapiek, pokiaľ ste nenavštívili lekára a ten vám nepovedal inak.

• Antihistaminiká

Sú lieky proti alergii, no zvyknú sa nasadiť aj pri nádche (Fenistil, Aerius, ...). Síce ju priamo neliečia, no pomáhajú malému pacientovi aspoň uľaviť tým, že zmiernia opuch sliznice a urýchlia tak odhlienenie.

• Lokálne antibiotiká

Pri zelených soplíkoch môže vášmu dieťatku predpísať lekár aj lokálne antibiotikum (Pamycon), ktoré pomáha v boji s baktériami. Nie však s vírusmi, kedy sú soplíky biele alebo číre. Tieto kvapky dostanete kúpiť v lekárni len na lekársky predpis.

Ak má dieťatko okrem soplíkov aj horúčky, výtok z nosa je hnisavý alebo výter ukázal prítomnosť nejakej baktérie, môže vám lekár odporučiť aj celkové preliečenie antibiotikami.

Zdroj: detskaorl.sk

Foto: freepik.com

Váš drobček má už pol roka a je len otázkou času, kedy bude sám sedieť. Je teda najvyšší čas poobzerať sa po nejakej vhodnej stoličke na kŕmenie, ak ste tak ešte neurobili. Trh nám ponúka množstvo značiek, dizajnov aj materiálov. Ako sa v tom vyznať a čím sa riadiť pri výbere detskej stoličky, aby potešila nielen oko, ale bola aj praktická a bezpečná?

Predtým, ako sa rozhodnete behať po obchodoch či surfovať na internete, ujasnite si, čo od detskej jedálenskej stoličky očakávate:

• Koľko ste ochotná do nej investovať?
• Aký priestor vám na nový kus nábytku ponúka vaša domácnosť? Kde bude stolička umiestnená, prípadne kde ju budete skladovať?
• Ako dlho ju chcete používať?
• A čo jej funkcie ako polohovanie, výškové nastavenie, odnímateľná tácka, skladanie, kolieska na jednoduchšie presúvanie, ...?

Keď už máte aspoň ako takú predstavu a vlastne aj keď ju ešte nemáte, skúsme sa spoločne pozrieť na to, čo ponúka trh.

Bezpečnosť je prvoradá!

Jedálenská stolička pre dieťa musí byť stabilná a ak má kolieska kvôli jednoduchšiemu presúvaniu z miesta na miesto, mala by byť vybavená aj systémom na ich zabrzdenie. Deti sebou často radi „šijú“ a v stoličke, ktorá nespĺňa tieto kritéria, by mohlo dôjsť ľahko k úrazu.

Žiadne škáry, medzery alebo otvory, kde by si mohlo dieťatko privrieť prsty, na stoličke nemajú čo hľadať. Rovnako si treba všímať ostré hrany, rohy, nedostatočne opracovaný materiál, na ktorom by mohlo dôjsť k zadretiu triesky či inému úrazu, ale aj napríklad drobné časti, ktoré by sa mohli dať od stoličky jednoducho oddeliť a hrozilo by prehltnutie či udusenie dieťatka.

Detská stolička musí byť vybavená bočnými opierkami, dostatočne vysokým operadlom, aby sa predišlo pádu. Používanie bezpečnostných popruhov tiež nie je na škodu. Každá mama vie, že stačí sekunda nepozornosti a nešťastie je na svete. Pripútanie v stoličke zabráni tomu, aby sa dieťatko na stoličke postavilo. No nie sú popruhy ako popruhy. Najbezpečnejšie sú bezpochyby päťbodové. Ako také upínanie vyzerá v praxi? Dva popruhy idú ponad ramienka dieťatka, teda jeden ponad jedno a druhý ponad druhé, ďalšie dva popruhy idú z bokov a všetky sa upínajú v strede, približne v okolí bruška. Takéto upínanie je typické aj pre detské autosedačky či kočíky. Jedálenským stoličkám, ktoré majú len slučku okolo pásu, sa radšej zďaleka vyhnite. Deťom nerobí problém z nich vykĺznuť.

No a v neposlednom rade by mali stoličky na kŕmenie, rovnako ako iné veci určené pre deti, spĺňať prísne bezpečnostné normy. Laickým okom rozoznať, či je náter a materiál neškodný a neobsahuje toxické látky, je prakticky nemožné. Aby ste mali istotu, že kupujete naozaj bezpečný výrobok, riaďte sa označením EN 14988 a pred kúpou si pozrite aj zoznam nebezpečných výrobkov na stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Na dizajne záleží

Z hľadiska materiálov máte dve možnosti. Buď uprednostníte drevo ako prírodný materiál alebo na údržbu nenáročný plast. Je to asi skôr vec vkusu a keďže sa jedálenská stolička stane na najbližšie mesiace či roky súčasťou vašej domácnosti, mala by asi predsa len zapadnúť do celkového dizajnu miestnosti.

Pohodlie pre vás oboch

Aby si nový nábytok našiel v domácnosti svoje miesto, musí vyhovovať najmä tomu, pre koho je určený. Mäkká podložka na sedenie a opierka je dobrou voľbou. Nastaviteľná opierka nožičiek je ďalším plusom pre pohodlie vášho drobca. Stolička môže byť navyše polohovateľná pre menšie detičky, ktoré ešte nesedia samé. Niektoré mamičky túto funkciu rady využijú, iné začnú používať jedálenskú stoličku až vtedy, keď už dieťatko sedí samé a na kŕmenie v polosede si vystačia aj s kresielkom či autosedačkou pre bábätká.

Pri kúpe stoličky musíte myslieť samozrejme aj na seba. Keďže stolička zrejme dlho čistá nevydrží, jej údržba by mala byť čo najjednoduchšia. Ľahký prístup ku všetkým častiam, ľahko umývateľné povrchy a snímateľné napríklad pultíky či pogumované alebo prateľné podložky, na ktorých dieťatko sedí, vám môžu prácu len uľahčiť. Rovnako ako kolieska, nízka váha či nenáročný skladací mechanizmus.

Ktorá je tá pravá?

• Stolička, ktorá rastie s dieťaťom

Tento typ stoličiek dostanete len v drevenom prevedení. Ich jedinečnosť spočíva v tom, že sa dajú ľahko prispôsobiť výške a veku vášho drobca vďaka nastaveniu výšky sedadla aj opierky na nohy, a to hneď v niekoľkých úrovniach. Pultík sa dá jednoducho odmontovať a stolička prisunúť k veľkému jedálenskému stolu. Využívať ju tak môžete od cca 6 mesiacov až pokým nedorastiete na klasickú stoličku. Pokojne aj do školského veku, nakoľko ich nosnosť sa pohybuje okolo 25 – 30 kg.

• Vysoká stolička, ale aj stolík so stoličkou

Tento typ stoličiek si väčšina z nás pamätá ešte z detstva. V súčasnosti sa dá zakúpiť nielen v drevenom, ale aj plastovom prevedení. Nevýhodou je, že sa nedá výškovo nastaviť. Na druhej strane možno oceníte, že vysoká jedálenská stolička sa dá neskôr razom zmeniť na detský stolík so stoličkou, pri ktorom môže dieťatko jedávať alebo aj kreatívne tvoriť. Využijete ju teda odkedy začne drobec sám sedieť až do doby, kým neuprednostní jedenie či kreslenie za veľkým stolom.

• Plastová jedálenská stolička

Obľúbenou variantov sú aj plastové stoličky s kovovou konštrukciou. Vyrábajú sa s polohovateľnou opierkou chrbátika a nožičiek, ale pozor, nie každá má aj nastaviteľnú výšku sedadla. Bývajú vybavené zdvojeným pultíkom, čo uľahčuje údržbu. Vrchnú časť jednoducho odmontujete a umyjete. Výhodou je tiež ich skladnosť. Dajú sa jednoducho zložiť a pomocou koliesok presunúť. Dieťatko ich využije od cca 6 mesiacov do 3 rokov.

Pre náročnejších sú v ponuke aj stoličky s funkciou hojdania, ktoré sa dajú použiť nielen ako jedálenská stolička, ale aj ako luxusné lehátko od narodenia.

Najlacnejším variantom z tejto kategórie je jednoduchá plastová stolička osadená na kovovej konštrukcii, ktorá neumožňuje žiadne výškové nastavenia, polohovania, nemá ani opierku na nožičky a nedá sa zložiť .  S takýmto typom detských jedálenských stoličiek sa stretávame napríklad v reštauráciách.

• Cestovná stolička

Osobitnou kategóriou sú cestovné stoličky, ktoré môžete využiť nielen na cestách, ale aj v domácnosti s obmedzeným priestorom. Sú ľahké, odolné, ľahko prenosné a vyrábajú sa v rôznych verziách, či už upevniteľné priamo na stôl alebo na vyvýšenie klasickej jedálenskej stoličky.

Teraz už stačí len zavítať do obchodu alebo si zaobstarať jedálenskú stoličku z druhej ruky na bazáre na Modrom koníkovi.  A keď si stále nie ste celkom istá, pre ktorý typ stoličky sa rozhodnúť, možno nebude na škodu prečítať si skúsenosti iných mamičiek na fóre.

Foto: pixabay.com, depositphotos.com

„Ty mu nedávaš piť čajík? No a čo, že kojíš,“ nechápavo krúti hlavou mama. „Na čo mu dávaš čaj? Veď tvoje mlieko mu úplne stačí,“ presviedča vás o opaku kamarátka. Cítite sa v pitnom režime svojho drobca stratená? Nezúfajte, názory sa v tomto smere často rôznia a každá doba prináša svoje pravidlá. Najnovšie by mal pitný režim najmenších vyzerať nejako takto, ale určite nič nepokazíte, keď sa budete riadiť vlastnou intuíciou.

Materské mlieko stačí

Väčšina dojčiacich mamičiek vie, že materské mlieko sa delí na predné a zadné. To predné je redšie a slúži práve na uhasenie smädu bábätka. Zadné je hustejšie a malo by drobčeka zasýtiť.

Plne dojčené bábätko by si malo vystačiť s materský mliekom, a to aj počas horúcich letných dní. Počítajte ale s tým, že počas horúčav si bude drobček pýtať mliečko častejšie, možno si bude musieť len párkrát potiahnuť, aby sa napil. Je len na vás dvoch, či si vystačíte s dojčením alebo skúsite uhasiť smäd aj čajom, prípadne vodou. Niektoré mamičky nechcú okrem materského mlieka ponúkať deťom iné tekutiny, u iných zase rozhodnú samotné bábätká, ktoré čokoľvek iné než maminkine mliečko piť odmietajú.

Pokiaľ sa rozhodnete pre dojčenie, dbajte v prvom rade na svoj pitný režim. Ten musí byť dostatočný, tekutiny treba dopĺňať pravidelne a nie nárazovo vypiť povedzme pol litra. Ako by to teda malo vyzerať v praxi? Denne by ste mali vypiť cca 2,5 – 3 litre tekutín. V prípade horúčav aj viac. V podstate je dôležité nepotláčať smäd, no napiť sa vždy, keď ho pocítite. Jedno dojčenie môže trvať aj pol hodinu, preto je dobré mať vždy po ruke fľašu alebo pohár s vodou a piť spolu s dieťaťom, teda pokojne aj počas dojčenia. Tekutiny by ste mali prijímať pravidelne a v menších množstvách, ideálne polovicu z denného pitného režimu dopoludnia a druhú polovicu popoludní. Pokojne si píšte na kúsok papiera, koľko tekutín ste za deň vypili a skontrolujte si, ako na tom ste. Zároveň je dôležité dbať na to, čo pijete. Ideálna je čistá voda, bylinkové čaje a pokiaľ ste kávičkárka, tak je lepšie dať prednosť bezkofeínovej káve.

Ak by ste sa rozhodli dať dieťatku aj iné tekutiny, rovnako myslite na to, čo mu ponúknete. Odporúča sa začať s čajíkmi, ktoré už dnes bežne dostanete v obchodoch a sú rozdelené podľa veku. Vhodný je napríklad fenykel, ktorý sa u bábätiek často podáva aj kvôli úľave pri kolikách. Niektoré dojčiace maminy ho radšej samé popíjajú a svojmu dročekovi tak účinky fenyklu sprostredkujú cez materské mlieko. Druhou a v tomto veku poslednou vhodnou tekutinou je voda, a to buď dojčenská, ktorú kúpite v obchode alebo prevarená z vodovodu. Novorodencom a batoľatám určite nepodávajte len čistú vodu napustenú z vodovodného kohútika či zo studne.

Umelé mlieko nenahradí pitný režim

U nedojčených detí treba myslieť aj na tekutiny. U bábätiek, ktoré ešte nejedia inú stravu, len umelé mlieko, sa odporúča pridať asi 50 – 70 ml vody na kilogram dieťatka na deň.  Podobne ako u dojčených detí je vhodné začať s čajmi alebo dojčenskou či prevarenou pitnou vodou.

Na rade sú príkrmy

Pri prechode na tuhú stravu sa už bez poriadneho pitného režimu nezaobídete. Koľko by toho ale malo dieťatko vypiť? Aj príkrmy, s ktorými sa drobec postupne zoznamuje, obsahujú nejaký ten podiel tekutín. Je teda pochopiteľné, že pri tuhšej strave bude aj nárok na pitný režim o čosi vyšší, ako keď zje dieťatko napríklad polievku či ovocie, ktoré sú zdrojom tekutín. Drobec môže viac vypiť aj počas choroby, ktorá je sprevádzaná horúčkami alebo pri odvodnení hnačkami či zvracaním. Podobne je to aj v prípade horúčav či fyzickej aktivity, napríklad pri bláznení sa na ihrisku. Spravidla platí, že netreba čakať na smäd, ktorý je už jasným signálom dehydratácie. Dieťatku by sme mali ponúkať tekutiny v priebehu celého dňa a naučiť ho piť rovnomerne od rána až do večera.

• Do pol roka by malo dieťatko vypiť 150 ml na kilogram svojej hmotnosti denne
• Do roka je to 120 ml na kilogram váhy dieťatka denne
• U 2 až 3-ročných detí by to malo byť 100 ml tekutín na kilogram hmotnosti denne
• U starších detí sa táto potreba postupne znižuje

V pitnom režime detí od jedného do troch rokov by ste mali uprednostniť nesladené čaje a vodu. Či dovolíte dieťatku sem tam zhrešiť aj nejakým džúsom či malinovkou je už samozrejme na vás. Ak by ste chceli drobcovi doma pripraviť nejaké ovocné či zeleninové šťavy, nie je na tom samozrejme nič zlé. Práve naopak, môžu byť hodnotným zdrojom vitamínov. V žiadnom prípade by ale nemali nahrádzať pitný režim. Na pravidelné pitie nie sú vhodné sladené ani sýtené nápoje, a to nielen u detí, ale ani u dospelých.

Zdroj: rodinka.sk

Foto: freepik.com

Kašeľ, teplota, únava, ... Na chvíľu sa preliečite a je to tu zase. Počas sychravých a chladných dní nie sú bežné infekcie ničím ojedinelým. Poviete si, že vás možno skolila chrípka, veď čoskoro už bude zúriť všade navôkol. Čo ak je ale všetko inak? Že by ste mali čo dočinenia s pľúcnymi chlamýdiami? Dá sa ich vôbec rozpoznať a ako s nimi skoncovať raz a navždy?

Chlamydia pneumoniae je baktéria, ktorá obľubuje celý dýchací trakt od nosných dierok až po pľúca. Keď sa nelieči, môže sa z pľúc pokojne vybrať aj do iných orgánov a vyústiť napríklad do srdcového infarktu. Nešetrí pritom deti ani dospelých. Tieto baktérie žijú vo vnútri bunky, čím sa dokážu úspešne schovať aj pred ich jedinými protivníkmi - antibiotikami.

Ďalšou zvláštnosťou je, že chlamýdie fungujú akoby v dvoch skupinkách. Kým jedny sa rýchlo množia a zvnútra ničia bunku, druhé spia a potom sa vymenia. Keď dokončia svoju prácu a bunku zlikvidujú, nájdu si ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu.

Stačí jedno kýchnutie

Pýtate sa, kde by ste tak mohli prísť k pľúcnym chlamýdiam? Keďže patria k jedným z najrozšírenejších mikroorganizmov, tak prakticky kdekoľvek. Šíria sa rýchlo a len čo natrafia na človeka s oslabenou imunitou, dostávajú príležitosť na útok. Mestská hromadná doprava, obdchody, práca či škôlka, všade sú ako doma. Preniesť sa z človeka na človeka dokážu veľmi jednoducho. Keďže ide o kvapôčkovú infekciu, stačí jedno kýchnutie, zakašľanie alebo len vyprsknutá drobná slina pri rozprávaní vašim smerom a máte to zrátané. Takýto človek pritom vôbec nemusí vedieť, že má pľúcne chlamýdie a nevedomky ich vo svojom okolí šíri ďalej.

Ako odhaliť pľúcne chlamýdie?

Prísť na ne bude ťažký oriešok. Ako to už býva, mnohé ochorenia sa prejavujú veľmi podobne a iné to nebude ani v prípade pľúcnych chlamýdii. Príznaky môžu byť naozaj rôzne, od zvýšenej teploty, dlhotrvajúceho dusivého kašľa, zápalu hrtana a mandlí, chronickej nádchy či svrbenia v nose, dlhodobého a intenzívneho pocitu únavy až po bolesti hlavy, brucha či zubov.

Pokiaľ máte problém s opakovanými infekciami, teda len čo doberiete jedny antibiotiká a na chvíľu sa vám uľaví, začne to celé nanovo, mali by ste zvážiť aj túto možnosť.

Ak je vo vašom okolí niekto, komu práve zistili toto ochorenie, na nič nečakajte a požiadajte svojho lekára, aby vás vyšetril.

Potvrdia to krvné testy

Máte podozrenie na pľúcne chlamýdie? Je teda najvyšší čas informovať o tom svojho obvodného lekára. Ak vám dá za pravdu, sestrička vám v ambulancii odoberie krv, ktorú následne odošle na rozbor. Či sa jedná o infekciu touto baktériou, ukážu špecifické protilátky označené ako IgA, IgG a IgM. Má to ale háčik. Tieto protilátky sa objavia pozitívne najskôr v druhom týždni infekcie, čo znamená, že ak je vaše ochorenie ešte v začiatkoch, krvné testy ho neodhalia.

Presnejšie a tiež rýchlejšie sú výsledky z výterov z nosa a úst. Tie sa však spravidla nerobia, pretože sú drahšie, len málo laboratórií takéto testy vyhodnocuje a predpísať ich nemôže každý lekár.

Ako sa ich zbaviť?

Jedinou účinnou liečbou pľúcnych chlamýdií sú antibiotiká. A to nie hocijaké. Keďže chlamýdie žijú vo vnútri bunky a väčšina bežných antibiotík pôsobí na bunkovú stenu, antibiotiká sa k nim nedostanú. Poradiť si s nimi vedia tzv. makrolidové antibiotiká, ktoré dokážu preniknúť dovnútra bunky. Pomôžu vám samozrejme len za predpokladu, že ich riadne doužívate. Ako to už pri antibiotickej liečbe býva, pacienti ju často vysadia skôr, pretože sa začnú cítiť dobre. V tomto prípade je ale lepšie to nerobiť.

Podľa závažnosti infekcie môže liečba antibiotikami trvať 7 dní, no pokojne aj mesiac. Všetko závisí od výsledkov z krvi a treba počítať s tým, že ich bude nutné niekoľkokrát zopakovať počas liečby a aj po nej. Ak by ste liečbu ukončili skôr, infekcia by sa mohla vrátiť a všetko by začalo nanovo. Antibiotiká totiž v prvom rade zničia aktívne chlamýdie a keď sa k životu prebudí aj druhá, dovtedy spiaca skupina, zaútočia aj na ne. Je teda zrejmé, že liečba potrebuje svoj čas, aby dokázala zneškodniť všetkých protivníkov.

Mnohí pacienti sa musia opakovane pasovať s pľúcnymi chlamýdiami. A kto to raz zažil, vie, že je lepšie sa im oblúkom vyhnúť. Nenatrafiť na akúkoľvek nákazu je však nemožné a v tomto prípade neexistuje ani prevencia vo forme očkovania. Jedinou šancou v boji s pľúcnymi chlamýdiami tak zostáva silná imunita.

Foto: pixabay.com, flickr.com

Bábätko si v brušku pokojne spinká a čaká na svoj deň, zatiaľ čo vy stále dokola prechádzate zoznam vecí, ktoré ešte treba kúpiť a vybaviť. Zariadiť detskú izbičku, vybrať kočík, ktorý bude vyhovovať vám obom, kúpiť prebaľovací pult, vaničku, kozmetiku, oblečenie, ... Je toho tak strašne veľa a vy nechcete na nič zabudnúť. Výbavičkou pre dieťatko to ale rozhodne nekončí a ani pred pôrodom vás neminie únavné behanie po úradoch. Čo všetko je potrebné vybaviť ešte pred pôrodom?

Taký úrad, onaký úrad, sociálka či zdravotka, formuláre, prihlášky, odhlášky, ... Jednému by sa z toho všetkého aj hlava zatočila. O to horšie, keď sa tomu vôbec nerozumie a nemá sa ani koho opýtať. Kam všade treba zavítať a čo tam treba vybaviť ešte pred príchodom vášho bábätka na svet? Pozrime sa na to krok po kroku.

1. Začíname u gynekológa

Menštruácia neprichádza, máte ranné nevoľnosti alebo len skrátka tušíte, že by to mohlo byť ono? Bežíte do najbližšej lekárne po tehotenský test a s očakávaním sledujete, či sa na ňom nakoniec ukáže jedna alebo dve čiarky. Je to tak! Dve čiarky jasne signalizujú, že už o deväť mesiacov sa stanete mamou.

Teraz by mali vaše kroky smerovať ku gynekológovi, ktorý vaše tehotenstvo potvrdí alebo nie. Jeho návštevu netreba veľmi odkladať a rozhodne ju treba stihnúť ešte v prvom trimestri. Môže samozrejme nastať aj situácia, kedy zistíte, že ste tehotná, až po ukončení tretieho trimestra. Nič sa nedeje, aj v tomto prípade platí, že navštíviť gynekológa treba čím skôr.

Čo sa bude diať v ambulancii? Váš lekár má dve možnosti. Buď vaše tehotenstvo potvrdí pomocou ultrazvukového vyšetrenia alebo menej používanou metódou, kedy sa z krvi laboratórnym rozborom zistí prítomnosť tzv. hCG hormónu, ktorý sa tvorí práve v tehotenstve. Ak sa ukáže, že čakáte bábätko, gynekológ vám  vystaví tehotenskú knižku, do ktorej bude zaznamenávať všetky potrebné informácie o vašom tehotenstve až do pôrodu. Váš lekár bude zároveň tou osobou, ktorá vám v najbližších mesiacoch vypíše a potvrdí všetky potrebné tlačivá.

2. Na rade je zamestnávateľ alebo Úrad práce

Ak ste zamestnaná

Vaše tehotenstvo zamestnávateľovi oznamovať nemusíte, no ak chcete využiť výhody, ktoré vám zo Zákonníka práce vyplývajú, ako napríklad úprava pracovných podmienok, pracovného času, zákaz výpovede v ochrannej dobe, je dobré tak urobiť. V opačnom prípade by ste mohli byť aj počas tehotenstva prepustená z práce a na pracovisku by sa k vám pristupovalo ako k netehotnej, čo by pri niektorých druhoch povolaní mohlo ohroziť aj zdravie nenarodeného bábätka (napr. dvíhaním ťažkých bremien).

Oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi sa vykonáva písomne a treba k nemu doložiť aj lekárske potvrdenie (stačí aj kópia tehotenskej knižky), ktoré vám vystaví váš gynekológ. Oznámenie pre zamestnávateľa by malo obsahovať:

• aktuálny týždeň vášho tehotenstva, spravidla sa s oznámením čaká do ukončenia prvého trimestra, teda 12. týždňa tehotenstva
• plánovaný termín nástupu na materskú dovolenku
• vlastnoručný podpis s aktuálnym dátumom

Toto písomne oznámenie doručte zamestnávateľovi buď osobne s tým, že si nechajte potvrdiť jeho kópiu alebo poštou doporučenou zásielkou, aby ste mali doklad o jeho odoslaní.

Ak ste evidovaná na Úrade práce

Tehotenstvo nie je dôvodom na vaše vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, takže si budete môcť naďalej hľadať prácu. Nosiť potvrdenia od potenciálnych zamestnávateľov budete Úradu práce musieť  až do šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, kedy budúca mamička oficiálne nastupuje na materskú dovolenku. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie vás vyradia dňom narodenia vášho bábätka na základe predloženia rodného listu dieťatka, pokiaľ si teda nenájdete prácu skôr ako porodíte.

3. Čo v prípade rizikového tehotenstva a PN

Pokiaľ by sa čokoľvek skomplikovalo a lekár by vás v dôsledku rizikového tehotenstva vypísal na PN-ku, platia pre vás rovnaké pravidlá ako pre ostatných práceneschopných. Môžete teda očakávať kontrolu a v prípade vášho nezastihnutia doma aj zrušenie platenej PN.

Iné je to samozrejme v prípade návštevy lekára, ktorý si vedie záznamy o vašich návštevách a ak by sa náhodou stalo, že vám príde kontrola v čase, kedy budete na vyšetrení, viete vašu neprítomnosť Sociálnej poisťovni vydokladovať. Gynekológ vám môže predpísať aj vychádzky, počas ktorých nie ste povinná sedieť doma a môžete si zájsť na prechádzku či nákup.

4. Materskú vybavíte v sociálnej poisťovni

Gynekológ vám vypíše tlačivo, na základe ktorého budete môcť nastúpiť na materskú dovolenku, a to najskôr 8 a najneskôr 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu.

Ak ste zamestnaná

Odovzdáte toto potvrdenie svojmu zamestnávateľovi a ten už zabezpečí všetko potrebné. Jeho povinnosťou je oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne začiatok a skončenie vašej materskej dovolenky a neskôr tiež rodičovskej dovolenky, a to do 8 dní od ich začiatku a konca.

Ak ste evidovaná na Úrade práce

Toto potvrdenie donesiete na príslušný Úrad práce, ktorý pravidelne navštevujete ako uchádzač o zamestnanie.

Ak prechádzate z rodičovskej dovolenky na materskú

Pokiaľ prechádzate z rodičovskej dovolenky s jedným dieťaťom na materskú s ďalším, teda sa medzitým neplánujete vrátiť do práce, musíte sa odhlásiť z poberania rodičovského príspevku. Zákon totiž neumožňuje, aby ste zároveň poberali aj rodičovský príspevok (vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) aj materské (vypláca Sociálna poisťovňa). Potrebné tlačivo vám dajú na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde ho zároveň vyplníte a odovzdáte.

Pokiaľ vám nevznikol nárok na materskú, teda ste neboli nemocensky poistená (neplatili ste si dobrovoľné nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni, resp. ste zo zárobku neodvádzali nemocenské) najmenej 270 dní pred pôrodom v posledných dvoch rokoch, nastúpite po rodičovskej dovolenke opäť na rodičovskú. V tomto prípade treba priniesť potvrdenie od gynekológa do Sociálnej poisťovne, kde vám vypíšu papier, že vám nevzniká nárok na materské a s ním treba zájsť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde si vypíšete žiadosť o poberanie rodičovského príspevku.

5. Zdravotnú poisťovňu si radšej preverte

Niektoré zdravotné poisťovne nepožadujú, aby im poistenkyne hlásili nástup na materskú dovolenku. Za zamestnankyne by to mal navyše nahlasovať zamestnávateľ. Pre istotu je však dobré overiť si, ako je to vo vašej zdravotnej poisťovni.

6. Nezosobášení rodičia majú povinnosti navyše

V dnešnej dobe nie je ničím ojedinelým, keď má každý z rodičov iné priezvisko. V prípade, že nie ste zosobášení, je dobré vyriešiť otcovstvo a priezvisko bábätka ešte pred jeho príchodom na svet. Ak by ste sa predsa len rozhodli ponechať si tieto náležitosti až na čas po pôrode, nebude môcť otecko vybavovať potrebné náležitosti a budete si musieť všetky úrady obehať sama bez ohľadu na to, ako sa budete zotavovať po pôrode.

Vyhlásenie otcovstva môžete urobiť spoločne alebo každý zvlášť. Stačí zájsť k matrikárovi, u ktorého čestne prehlásite, kto je otcom bábätka a ten následne vyplní potrebný dokument.

Výber priezviska dieťatka treba urobiť najneskôr do 3 dní od jeho narodenia. Ak ste sa na priezvisku dohodli, rovnako stačí zájsť na matriku v mieste vášho bydliska, kde súhlasne vyhlásite ako sa bude dieťatko po narodení volať. V opačnom prípade o jeho priezvisku rozhodne do 40 dní súd.

7. Vyberte si pediatra

Výber detského lekára si tiež nenechávajte na poslednú chvíľu. Túto voľbu budete musieť urobiť ešte pred pôrodom, pretože v pôrodnici od vás budú požadovať meno a kontakt na vášho pediatra, aby mu mohli zaslať potrebnú dokumentáciu o jeho novom pacientovi. Ale pozor, nestačí si vybrať, že budete chodiť k tomu či onomu lekárovi. Je potrebné vopred ho navštíviť a informovať sa, či by ste sa mohli u neho prihlásiť. Najmä vo väčších mestách môže byť totiž problém s kapacitou a nemusí vám lekár vedieť vyjsť v ústrety.

Užitočné kontakty na záver

Čokoľvek potrebujete vybaviť, vždy sa riaďte predovšetkým miestom svojho trvalého bydliska. Ak si neviete rady, nebojte sa obrátiť na jednotlivé inštitúcie telefonicky. Väčšina z nich má infolinky, na ktorých sú zaškolení zamestnanci pripravení poradiť vám.

Sociálna poisťovňa 0906 171 989 (pracovné dni od 8:00 do 16:00 hod.)

Zdravotné poisťovne:

Všeobecná zdravotná poisťovňa 0850 003 003 (pracovné dni od 8:00 do 18:00 hod.)

Union zdravotná poisťovňa 0850 003 333 (pracovné dni od 7:30 do 18:00 hod.)

Dôvera zdravotná poisťovňa 0850 850 850 (pracovné dni od 7:00 do 19:00 hod.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny

Foto: pixabay.com, freepik.com

Hodnota na teplomere neľútostne stúpa a vy sa pýtate, čo robiť? Postarať sa o malého pacienta býva neraz ťažkým orieškom aj pre skúsenejšieho rodiča. Ako správne zatočiť s horúčkou a kedy už radšej vyhľadať odbornú pomoc?

Na začiatok si treba uvedomiť, že horúčka nie je choroba, ale príznak. Väčšinou sa objaví v dôsledku nejakej vírusovej alebo bakteriálnej infekcie, no stretnúť sa s ňou môžete napríklad aj po očkovaní.

Teplota a horúčka nie je to isté

Tieto dva pojmy majú svoje opodstatnenie, i keď si ich mnohí zvyknú zamieňať. O zvýšenej teplote hovoríme vtedy, keď teplomer ukazuje do 38 °C. Ak sa však dostaneme nad túto hranicu, máme čo dočinenia s horúčkou. Nie je to ale len o slovičkárení. Dôležité je zapamätať si, že zvýšená teplota sa nemá zrážať, naopak s horúčkou už zatočiť treba.

Zvýšená teplota je prirodzenou obrannou reakciou tela. Vírusom či baktériám teplota okolo 36 – 37 °C neublíži a oni sa môžu pokojne ďalej množiť a robiť si svoju prácu. Telo sa preto snaží vytvoriť také prostredie, v ktorom títo nepriatelia nebudú schopní prežiť. Pri zvýšenej teplote treba dieťatko uložiť do postele a zabezpečiť mu dostatok tekutín, do jedla ho nútiť netreba . Prikryť by ste ho mali len tenkou prikrývkou, aby sa zbytočne neprehrievalo. Pokiaľ sa telo dokáže vysporiadať s teplotou do 3 dní samé, máte vyhrané a nie je potrebné navštíviť lekára. Drobca ale i tak nedávajte najbližší deň do kolektívu a pokračujte v kľudovom režime, aj napriek tomu, že už nejaví známky choroby.

Horúčka sa nemá podceňovať. Najmä pri malých deťoch sa dokáže obranný systém rýchlo naštartovať a vyhnať ju až nad 39 °C. Takéto vysoké horúčky už môžu sprevádzať aj febrilné kŕče, teda zášklby svalov. Niet sa čo čudovať, že šklbanie, trasenie či mykanie dieťatka vystraší nejedného rodiča. I keď je ťažké v takej chvíli nespanikáriť, dôležité je bezodkladne zavolať rýchlu zdravotnú pomoc (číslo 155), zabezpečiť, aby dieťatko nespadlo z postele a ochladzovať ho tým, že ho vyzlečiete a vyvetráte teplú miestnosť. Nepodávajte mu vtedy žiadne lieky. Pokiaľ sa už v minulosti u vášho dieťatka vyskytli febrilné kŕče, lieky proti horúčke podávajte už pri teplote nad 37,5 °C.

Ako správne namerať teplotu u detí?

Bezdotykové, ušné teplomery či čelové pásiky nie sú to pravé orechové na zmeranie teploty. Nemerajú celkom presne a sú vhodné skôr na kontrolovanie teploty, napríklad v noci, keď drobec spí. Ideálne sú digitálne teplomery, u detí do 2 rokov s ohybným koncom, u tých starších s pevným koncom. U menších detí meriame teplotu v konečníku a od nameranej hodnoty odpočítame 0,5 °C. To znamená, že pokiaľ nám teplomer ukazuje 38,5 °C, dieťatko má v skutočnosti 38 °C. U starších detí meriame teplotu pod pazuchou a nameraná hodnota je reálna, teda z nej už nič neodpočítavame.

Lieky na zníženie horúčky – ako sa v nich vyznať?

Keď sa hodnota na teplomery vyšplhá nad 38 °C je načase siahnuť po antipyretikách, teda liekoch na zníženie horúčky. Sú bežne dostupné v lekárni aj bez lekárskeho predpisu a je vždy dôležité upozorniť na to, že ich potrebujete pre dieťa. Na trhu ich je hneď niekoľko a treba rozlišovať nielen formu (sirupy, tablety, čapíky), v akej sa predávajú, ale aj účinnú látku, ktorú obsahujú. Na jednej strane sú paracetamolové prípravky (Paralen, Panadol, Calpol, Tylenol), na druhej ibuprofenove (Ibalgin, Nurofen, Brufen).

Prečo je dôležité ich takto rozlišovať? Je úplne jedno, pre ktorý z vyššie uvedených liekov sa rozhodnete, no pokiaľ horúčka po podaní lieku začne opätovne stúpať, mali by ste mať v zálohe aj liek, ktorý obsahuje inú účinnú látku ako ten, ktorý ste už dieťaťu podali. Každý z týchto liekov sa totiž môže podať znova najskôr o 6 hodín. Každý rodič vie, že horúčka nepozná hodinky a stane sa, že znovu vystúpi omnoho skôr. Nie je samozrejme dôvod čakať ďalšie povedzme 3 hodiny, kým uplynie potrebný interval medzi jednotlivými dávkami, aby sme mohli dieťaťu podať liek. V takomto prípade siahneme po inom lieku, ktorý obsahuje druhú účinnú látku. V praxi to znamená, že ak podáme napríklad Paralen a horúčka sa znova objaví po 6 hodinách, môžeme dať dieťaťu ďalšiu dávku Paralenu. Ak však vystúpi skôr, trebárs o 4 hodiny, podáme mu liek s účinnou látkou ibuprofen, napríklad Nurofen.

Čo sa týka dávky, vždy sa striktne pridržiavame pokynov v príbalovom letáku alebo na obale daného lieku. Tie sa zväčša odvíjajú od váhy a veku dieťaťa. Lieky na zníženie horúčky u detí sa vyrábajú vo forme sirupov, čapíkov aj tabliet. U najmenších detí sa najčastejšie používajú práve čapíky, ktoré sa ľahko zavedú do konečníka. U tých väčších môžete podať sirupy, neskôr aj tablety, keď už sú schopné ich prehltnúť a zapiť. Viac možností isto oceníte aj pri žalúdočných a črevných virózach, ktoré môžu byť rovnako sprevádzané horúčkami. Je pochopiteľné, že dieťaťu nepodávame čapíky, keď má hnačky alebo sirupy či tablety, keď zvracia, keďže by pravdepodobne nestihli zaúčinkovať skôr, ako by ich dieťa zo seba dostalo von.

Zábaly a sprchy – sú naozaj účinné?

Pokiaľ horúčka dieťatka vystúpi nad 39 °C, je vhodné pristúpiť aj k ochladzovaniu telíčka. Tu máme dve možnosti, buď vo forme zábalov alebo potieraním dieťatka vlhkou handričkou. Ako na to?

• Zábaly aplikujeme na hrudník alebo na celé telo, nikdy nie na čelo. Do postieľky položíme suchú, na niekoľkokrát preloženú plienku vo veľkosti hrudníka. Na ňu uložíme poriadne vyžmýkanú chladnú plienku, ktorú sme namočili do asi 25-stupňovej vody. Teraz uložíme dieťatko do postele tak, aby sa chrbátik v oblasti hrudného koša dotýkal mokrej plienky. Dieťatko začne plakať, no o chvíľu prestane, lebo sa mu uľaví. Cez hrudník preložíme opäť vlhkú a potom aj suchú plienku. Dieťatko už nezakrývame, alebo len ľahko ďalšou plienkou. V zábale ho necháme asi 5 minút a postup zopakujeme tri až štyrikrát.
• Potieranie nahého dieťatka vlhkou a vyžmýkanou handričkou namočenou v 25-stupňovej vode robíme asi 10 až 15 minút. Potierame ho celé, vrátane hlavičky a končatín. Keď je handrička teplá, treba ju opakovane namočiť.

Sprchovanie nie je najmä u tých najmenších najvhodnejší spôsob zrážania horúčky. Je ťažké určiť správnu teplotu vody a zrýchlený pulz a dýchanie dieťatka v spojitosti s chladnou sprchou môžu vyústiť do šoku.

Kedy je načase volať lekára?

U novorodencov nerozlišujeme, či ide o zvýšenú teplotu alebo horúčku. Keď začne hodnota na teplomery stúpať, okamžite treba vyhľadať detského lekára.

U bábätka mladšieho ako 3 mesiace nemusíte so zvýšenou teplotou okamžite letieť k lekárovi. Počas najbližších ordinačných hodín je však vhodné si s ním aspoň zavolať. Ak už horúčka vystúpi nad 38 °C, netreba čakať na to, keď začne ordinovať, ale bezodkladne vyhľadať pomoc jeho zastupujúceho lekára.

U ostatných detí môžeme riešiť teplotu pokojne 2 až 3 dni doma. Všetko to ale samozrejme závisí od celkového stavu dieťatka a ďalších príznakov ochorenia. Pokiaľ je po ústupe horúčky veselé, hrá sa, pije, papá, ciká, skrátka sa správa ako obvykle, nemusíme hneď bežať k lekárovi.

Okamžite vyhľadať odbornú pomoc je potrebné, ak je dieťa aj po ústupe horúčky apatické, veľmi nepokojné, bolí ho akýkoľvek dotyk, vracia, nechce piť, zbadáte na telíčku malé podliatiny, ťažko dýcha, resp. sa nevie nadýchnuť a vydýchnuť.

Keď sa zdravotný stav dieťatka zhorší počas víkendu alebo v noci, neváhajte navštíviť najbližšiu pohotovosť. Pokiaľ k tomu ale dôjde v priebehu pracovného týždňa, vždy je lepšie obrátiť sa na vášho detského lekára, ktorý dieťa pozná najlepšie.

Foto: freepik.com

Nástup do škôlky bude veľkým krokom nielen pre vášho malého prváčika, ale aj pre vás. Drobec sa bude musieť naučiť fungovať v kolektíve bez toho, aby mal za chrbtom maminu, ktorá mu vždy pribehne na pomoc, keď je treba. Vy sa zase budete musieť naučiť žiť bez 24-hodinovej prítomnosti vášho malého pokladu. Aby jeho adaptácia v škôlke prebehla čo možno najlepšie, je dobré postupne ho na tento významný krok pripraviť.

Neznáme prostredie, nové tváre, iný režim ako doma, v škôlke zrazu nie je nič, čo by deťom dávalo istotu a bezpečie. Niet sa preto čo čudovať, že prechod z maminej náruče do škôlky je pre nich náročný. Bez slzičiek to asi nepôjde, no môžete napomôcť tomu, aby bola táto zmena čo najmenej bolestivá. Niektoré deti bývajú prvé dni nadšené, a keď stihnú všetko preskúmať, začnú sa prvé ranné plače. Iné sa cítia neisto už od prvého dňa a oťukajú sa postupne.

1. Zoznamujte sa so škôlkou

Veľa sa spolu rozprávajte o škôlke a škôlkaroch. Snažte sa drobca namotivovať, napríklad že škôlka je len pre veľké a šikovné deti, akým bude už o pár dní aj on. Určite ho bude zaujímať, čo sa v takej škôlke vlastne robí. Že si tam nájde veľa nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami, budú chodiť na dvor a na prechádzky, pani učiteľky ich naučia veľa nových vecí, ... Nezabudnite ale na jeden dôležitý fakt, a to že do škôlky ho privediete a budete musieť ísť do práce. Kým budete zarábať peniažky, budú sa o neho starať pani učiteľky.

Prechádzajte sa okolo škôlky, ukazujte si budovu, ihrisko na dvore, hádajte, kde by mohla byť jeho budúca prvácka trieda. Ak vám to škôlka umožní, urobte si prehliadku aj zvnútra. Pre dieťa tak pri nástupe nebude prostredie škôlky úplne neznáme.

2. Trávte veľa času s rovesníkmi

Ihriská, herne, detské kútiky sú základom na nadväzovanie kamarátstiev. Pre dieťa je veľmi dôležité naučiť sa osloviť rovesníkov, bližšie sa s nimi zoznámiť a vedieť sa zahrať bez zbytočných hádok a konfliktov. Spočiatku, kým sú deti menšie, je vhodné do ich vzťahov s ostatnými deťmi zasahovať, aby sa naučili reagovať v niektorých situáciách. No neskôr by ste ich mali nechať, aby si konflikty riešili sami a prípadne sa o nich s dieťaťom neskôr porozprávať a usmerniť ho. Pokiaľ nemá dieťa problém zahrať sa aj s neznámymi, bude pre neho jednoduchšie zapadnúť aj v škôlkarskom kolektíve.

3. Učte sa byť jeden bez druhého

Odlúčenie je často náročnejšie pre mamu ako pre dieťa. Celý deň na drobca myslíte v práci, čo asi teraz robí, či neplače, ako sa cíti. On je pritom s najväčšou pravdepodobnosťou natoľko pohltený hrou, že si ani neuvedomuje, že tam nie ste s ním.

Aj vaše vzájomné odlúčenie je potrebné si postupne nacvičovať. Pokiaľ je dieťa zvyknuté na vašu prítomnosť 24 hodín denne, je to len na škodu. Nebojte sa nechať ho na chvíľu starým rodičom, tete, či dobrej rodinnej známe a povybavujte si, čo potrebujete. Dieťa sa naučí fungovať aj bez vás a po nástupe do škôlky mu to mnohé uľahčí.

4. Komunikujte s učiteľkami

Prváčikovia väčšinou nie sú schopní zreferovať, čo robili celý deň. Možno budete prekvapená, keď budete na otázku: „Čo si dnes robil?“ počúvať prvého polroka odpoveď: „Hral som sa, papal a spinkal.“ Nebojte sa preto opýtať pani učiteľky, aký mali v ten deň program, či nebol nejaký problém, skrátka čokoľvek, čo vás zaujíma. Čudovali by ste sa, ale aj banality ako obliekanie detí sú v rodinách natoľko rozdielne, že upozorniť učiteľku, aby vám dieťa príliš nebabušila, je pre ňu podstatná informácia. Svoje dieťa si poznáte najlepšie, nebojte sa preto upozorniť na jeho plusy aj mínusy, aby k nemu vedeli pani učiteľky aj primerane pristupovať.

5. Buďte dieťaťu oporou, no nepoľavte

Nie je nič horšie, ako keď sa prvý deň v škôlke v návale emócii pred dieťaťom rozplačete. Či chcete, alebo nie, budete to musieť ustáť. Vyplakať sa môžete aj po ceste do práce bez toho, aby vás pri tom drobec videl. Nebojte sa, že bude plakať celý deň. Zo skúseností učiteľov vieme, že ranné plače netrvajú zväčša dlhšie ako pár minút po tom, čo rodič zatvorí dvere na triede.

Byť neoblomný je tiež mimoriadne dôležité. Keď dieťa vycíti vaše váhanie, bude sa to snažiť využiť vo svoj prospech. Keď sa povie, že v škôlke bude spať, tak tam spať bude. Pokiaľ mu to na jeho naliehanie odpustíte, zbytočne si tým zavaríte a môžete sa pripraviť na plače aj nasledujúce dni. Aby ste sa vyhli týmto ranným scénam, skúste obmedziť svoj pobyt v škôlke na minimum, aby dieťa nedostalo priestor na vyjednávanie.

Nemusíte ho hodiť do vody

Pokiaľ vám to práca dovolí, môžete si na prvý týždeň či dva skúsiť vybaviť voľno, alebo voľnejšiu pracovnú dobu, aby ste mohli s drobcom absolvovať pozvoľný adaptačný proces. Prípadne sa dohodnite s partnerom či starými rodičmi, aby ste sa prestriedali.

Je len na vašej dohode so škôlkou, ako prebehne adaptácia. Niektorí rodičia sú nútení nechať deti v škôlke od prvého dňa od rána až do záverečnej. Škôlky ale umožňujú aj postupné predlžovanie pobytu dieťaťa v prvých dňoch až týždňoch podľa jeho potrieb.

Celý proces môže dieťaťu uľahčiť obľúbená hračka, ktorá mu bude pripomínať domov, súrodenec či kamarát, s ktorým sa ešte pred nástupom do škôlky poznali.

Začiatky možno budú ťažké, no skôr či neskôr ich spoločne prekonáte. A raz príde deň, keď vám drobec povie, že nechce ísť domov, lebo v škôlke sa mu páči. Držíme vám palce!

Foto: freepik.com

Váš drobec už čoskoro prekročí po prvýkrát prah škôlky a vy sa pýtate, či ste ho na tento významný krok dostatočne pripravili? Pobyt v škôlke je pre dieťa neskutočným ťahačom. Má tam množstvo podnetov, odpozerá od ostatných detí dobré veci, ale aj šibalstvá, pani učiteľky ho naučia veľa nového. To ale neznamená, že dieťa pri nástupe do materskej školy nemusí ovládať vôbec nič. Čo by mal mať taký prváčik v malíčku ešte skôr, ako príde po prvýkrát do škôlky?

• Nenosí plienky. Väčšina materských škôl vám dieťa s plienkami neprijme. V tomto veku sa netoleruje ani plienka počas obedného spánku. Jedinú plienku, ktorú nemusíte u malého škôlkara nikomu vysvetľovať, je tá nočná.
• Nekamaráti sa s cumľom. Cumeľ môže byť ďalšou komplikáciou, aj keď je naň dieťa zvyknuté len pri zaspávaní. Porozprávajte sa o tomto spoločníkovi s pani učiteľkou, možno bude ochotná pomôcť vám rozlúčiť sa s ním. No určite je lepšie seknúť s cumľom ešte pred nástupom do škôlky. Mojkáčikovia na spanie sú ale v škôlke viac ako vítaní.
  
• Chodí na WC. Nočníky sa v škôlke veľmi nenosia, dieťa sa tu stretne s detským záchodom, preto by nemalo mať s jeho použitím problémy.
• Vie sa obliecť a obuť. Nohavice, tričko, spodná bielizeň, ponožky či topánky by nemali deťom robiť problém. Nemusia si vedieť zaviazať šnúrky, zapnúť či rozopnúť gombíky, dokonca môžu mať v tomto veku ešte problém obliecť si mikinku či bundu na zips. Je pre nich náročné prechytiť si ju za chrbátikom a dať do rukávu druhú rúčku. Každopádne je vhodné obliekať dieťa do škôlky tak, aby sa zvládlo obliecť aj vyzliecť samé. Na trénovanie šnúrok, gombíkov, zipsov, ... máte dosť času aj doma. Pani učiteľka vášmu drobcovi isto pomôže, no je pochopiteľné, že nemôže kompletne poobliekať a povyzliekať 20 nesamostatných prváčikov bez toho, aby sa polka z nich nespotila, kým dá do poriadku tú druhú.
• Sám sa naje. Používanie príboru nie je podmienkou, no musí zvládnuť aspoň jedenie lyžicou a pitie z pohára. Odbiehať od stola počas jedenia sa v škôlke netoleruje.
• Má základné hygienické návyky. Prváčik by mal vedieť po návšteve WC použiť toaletný papier, umyť si a utrieť ruky. Dôležité je aj správne fúkanie nosa a používanie vreckoviek.
• Pozná si svoje veci. Stáva sa však, že rodičia nakupujú v rovnakých obchodoch alebo natrafia na rovnakú akciu, a tak sa môže v jednej triede objaviť to isté tričko dvakrát. Nie je preto na škodu dieťaťu oblečenie označiť menom. Uľahčí to prácu nielen pani učiteľkám, ale aj vám hľadanie po návrate z práce.
• Dokáže komunikovať a má rešpekt. Reč 3 či 4-ročného dieťaťa ešte nemusí byť stopercentná, no malo by vedieť komunikovať s dospelými slušne a s úctou a vedieť povedať, čo chce alebo potrebuje. Zázračné slovíčka ako „prosím“ či „ďakujem“, alebo pozdrav pri príchode či odchode zo škôlky by mal byť samozrejmosťou.
• Kontaktuje sa s deťmi. Zdravé nadväzovanie vzťahov s rovesníkmi je pre úspešný štart v škôlke základ.

A na záver to najdôležitejšie, drobec by sa mal aspoň na nejaký čas vedieť od vás odpútať. Tráviť čas aj s inými ľuďmi (starí rodičia, krstní, známi, ...) bez vašej prítomnosti je cestou k úspechu. Úplne bez slzičiek to asi nepôjde, no zžitie sa s novým prostredím a s novými tvárami to isto uľahčí.

Foto: pixabay.com

Stojíte pri regáli v obchode a naraz zisťujete, že typov cumlíkov je neskutočné množstvo. Nie je to len o tom vybrať si modrý s lodičkou pre chlapčeka alebo ružový s motýlikom pre dievčatko. Rôzne veľkosti, tvary, s retiazkami alebo bez nich, ... Ako sa v tom celom nestratiť?

Vraví sa, že najlepší cumeľ je žiadny cumeľ. Nie je však nič zlé na tom, keď sa ho rodičia rozhodnú svojmu drobčekovi zaobstarať. Niektoré bábätká majú viac vyvinutý sací reflex a bez cumlíka sa môžu poriadne vytrápiť. Ten ich totiž upokojuje a dokáže ich utíšiť aj vo chvíli, keď už sú rodičia v koncoch.

Vo všeobecnosti sa neodporúča podávať cumlík v prvých týždňoch po príchode bábätka na svet, aby nespôsobil problémy s dojčením. Zároveň by sa malo dieťatko od cumľa odnaučiť do svojich troch rokov. Väčšina škôlok navyše tento zlozvyk u škôlkárov netoleruje. Pýtate sa, ako to docieliť? Nenechajte drobca behať s cumľom od rána do večera. Cumlík je a mal by aj ostať akýmsi „upokojovadlom“. Dávajte ho preto dieťatku napríklad len pri zaspávaní, alebo keď je veľmi plačlivé. Cumeľ by nemal byť v žiadnom prípade náhradou vášho objatia a pohladenia.

Čo si všímať pri výbere cumlíka?

• Bezpečnosť

Pri kúpe cumlíka v žiadnom prípade neexperimentujte. Ako mama isto viete, že všetky veci pre bábätká musia spĺňať prísne kritéria a normy a inak tomu nie je ani v prípade cumlíkov. Snažte sa preto vyvarovať neznámym značkám alebo kúpe lacných cumlíkov v pochybných obchodoch či na trhoviskách.

• Veľkosť

Výrobcovia cumlíky označujú podľa veku dieťatka, pre ktoré sú určené. Tieto parametre aj riadne uvádzajú na obaloch a je mimoriadne dôležité sa nimi riadiť. Ak totiž kúpite dieťatku väčší cumlík, môže dôjsť k deformácií podnebia či zúbkov.

• Materiál

V obchodoch nájdete cumlíky silikónové alebo latexové. Rozoznáte ich hneď na prvý pohľad. Kým silikónové sú priehľadné, latexové sú žltkasté. Pre ktorý materiál sa v tomto prípade rozhodnúť, je ťažké hodnotiť. Silikón je tvrdší, pevnejší a drží tvar. Ak má dieťatko zúbky, je väčšie riziko, že silikónový cumeľ prehryzne. Naopak latex je pružnejší a príjemnejší na dotyk. Jeho nevýhodou však je, že sa rýchlejšie opotrebováva. Možno by sa mal preto rozhodnúť radšej váš drobček, ktorému materiálu dá prednosť.

• Tvar

Ani výrobcovia cumlíkov nezaspali dobu a prišli s rôznymi inováciami, ako sú napríklad cumlíky, ktoré imitujú tvar ženskej bradavky. Najčastejšie sa ale v obchodoch stretnete s týmito typmi cumľov:

• Klasický – býva guľatý, symetrický zo všetkých strán, takže je úplne jedno, ako ho dieťatku vložíte do ústočiek

• Ortodontický – špeciálne tvarovaný, ktorý je tenší ako klasický, má viac plochý tvar a môže byť zospodu zrezaný. Pri týchto asymetrických typoch cumľov je potrebné dbať na správne vkladanie do úst dieťatka.

Každému dieťatku vyhovuje iný tvar, no zubári sa prikláňajú skôr k používaniu ortodontických cumlíkov, ktoré znižujú riziko krivenia zúbkov a nepoškodzujú vývoj ústnej dutiny.

• Vykrojenie a otvory

Umelohmotná časť cumlíka, na ktorej sú detské motívy, neslúži len na dizajn a uchopenie. Práve naopak, má ďaleko väčší význam. Treba dbať na to, aby bola táto časť dostatočne vykrojená v oblasti nošteka a nespôsobovala tak bábätku problémy s dýchaním. Keď je tvárička dieťatka maličká, určite nevyberajte cumlíky väčších rozmerov. Dôležité sú tiež otvory v plaste, ktoré zabraňujú tomu, aby sa cumlík drobčekovi lepil na pusinku.

• So šnúrkou alebo bez nej

Niektoré cumlíky majú vpredu krúžok na uchytenie šnúrky. V tomto prípade je výber opäť na vás. Nejedna mamina má skúsenosti so strácaním cumlíkov na každom kroku. Chvíľu sa pozeráte inde a cumeľ je nenávratne preč. Vonku je preto praktické, mať cumlík na šnúrke upevnený o oblečenie dieťatka. Naopak na hranie vnútri či spanie vám postačí aj cumlík bez krúžku. Je ešte možno o čosi vhodnejší, pretože dieťatko sa nebude o tento krúžok zachytávať a cumlík si tak nechtiac vyťahovať z pusky.

Asi budete musieť vyskúšať viacero cumlíkov, kým nájdete ten pravý. A keď sa už k nemu dopracujete, nezabudnite si zaobstarať viac kusov pre prípad, že by ste ho stratili alebo poškodili.

Nezabúdajte na hygienu

O každý cumlík sa treba aj patrične starať. Hneď ako ho prinesiete z obchodu domov, je potrebné ho sterilizovať. Potom už stačí cumlík len umývať vodou a z času na čas ho prevariť. Cumlík je potrebné vymeniť po 1-2 mesiacoch intenzívneho používania, po chorobe alebo v prípade, že má akékoľvek poškodenia.

Foto: flickr.com

Na ihrisku len smutne pozeráte, ako sa všetky deti spoločne hrajú, len to vaše ticho sedí a nepriblíži sa k nikomu na krok. Rozprávate sa s priateľkou v obchode a váš drobec vám div pod sukne nevlezie. Alebo si vás nebodaj zavolala do školy triedna učiteľka s tým, že váš školáčik je až príliš tichý samotár? Hanblivosť u detí je ťažkým orieškom. Nemusíte sa s ňou ale zmieriť a nečinne sa prizerať.

Niektoré deti sa s takouto povahou narodia, iné sa k hanblivosti dopracujú pri kontakte s druhými deťmi, alebo aj s dospelými. Deti sa ostýchajú skôr pred dospelákmi, ako pred svojimi rovesníkmi. Stačí jedna zlá skúsenosť, výsmech, konflikt a dieťa sa uzavrie do seba. „Keď sa to stalo zrazu, tak sa niečo vážne muselo stať, možno jej niekto niečo povedal a teraz má v hlávke, že cudzí sú zlí a maminka ma ochráni,“ pridala do diskusie svoj názor na problém jednej maminky alex49.  Každá mama pozná svoje dieťa najlepšie, a preto by mala sama vyhodnotiť, čo stojí za prehnanou hanblivosťou jej ratolesti.

Kedy je už dôvod na obavy?

U malých detí bývajú takéto prejavy normálne. Môžu to byť dokonca obdobia, kedy sa dieťa schováva za maminu sukňu pred neznámymi ľuďmi alebo je nesmelé pred rodinnými príslušníkmi, ktorých dlho nevidelo. Hanbiť sa pred cudzími je v poriadku, nie ale pred ľuďmi, ktorých dieťa dôverne pozná.

Zvyčajne to však prehrmí po tom, čo sa dieťatko trochu oťuká. „Prešlo to samé. Nikdy som ho nejako nenútila byť iný ako to cítil on sám,“ píše na Modrom koníkovi geegee. Ak dieťatko vyčkáva, pozoruje deti pri hre a osmelí sa až po nejakom čase, je všetko v poriadku.

Horšie je, keď takéto nesmelé správanie a samotárčenie pozorujete na dennom poriadku a ku kontaktu s deťmi akosi neprichádza. Nerozumiete tomu, prečo sa dieťatko len pozerá na ostatných ako sa hrajú, alebo sa chce hrať iba samé? Povahu dieťatka netreba silou mocou meniť a asi sa to ani nedá, môžete mu ale aspoň trošku pomôcť, aby bolo pre neho nadväzovanie kontaktov aj neskôr, napríklad v škôlke či škole, jednoduchšie.

Väčší problém nastáva, keď sa už s prehnanou hanblivosťou stretávame aj v školských laviciach. Takéto uzavreté a nesmelé deti sa totiž často stávajú terčom šikany, ak nie je práve ona príčinou uzavretia sa do seba. Ak nadobudnete pocit, že v škole nie je všetko s kostolným poriadkom, určite to riešte s učiteľmi, rodičmi a rozprávajte sa o tom doma. Pomôžte dieťaťu začleniť sa, napríklad spoločným programom, ktorý vymyslíte s rodičmi z jeho triedy. Učte dieťa, ako riešiť konflikty bez zbytočných hádok, bitiek a stresu. Šikana je vážny problém a môže psychike veľmi ublížiť.

Ako dieťaťu pomôcť prekonať hanblivosť?

Hrou s deťmi či rozhovormi s dospelými sa deti učia množstvu zručností – ako robiť kompromisy, požičiavať si veci, byť slušní a úctiví, akceptovať povahy iných, povedať negatíva bez toho, aby druhým ublížili, ... Aby hanblivosť prekonali, chce to tréning. Dieťa len potrebuje zistiť, že ľudia nie sú zlí, nechcú im ublížiť a že rozhovorom žiadna svetová pohroma nenastane. Len tak sa môžu oťukať a byť smelší. Iná cesta nie je!

• Začnite postupne – trénujte s dieťaťom rozhovory najskôr s najbližšími, teda s vami rodičmi, neskôr so súrodencami, širšou rodinou, rodinnými známymi, až prejdete k neznámym ľuďom
• Vytvorte mu priestor na rečnenie – je pochopiteľné, že keď sa stretne viac ľudí, k slovu sa dostávajú prevažne tí dominantnejší. Urobte tomu rázny koniec a na najbližšej rodinnej oslave alebo posedení s priateľmi, vytvorte priestor aj pre dieťa. Pýtajte sa ho otázky, zapájajte ho do rozhovorov. Dôležité je na všetkom sa vopred dohodnúť, aby vaši známy vedeli, čo máte za lubom a podporili vás v tom.
• Nechajte ho komunikovať s cudzími ľuďmi – pokiaľ dieťa zvláda komunikáciu v rodine a so známymi, prejdite do neznámeho prostredia. Môžete ho nechať zaplatiť v obchode, vypýtať jedlo v reštaurácii, kúpiť si zmrzlinu, podať list na pošte, tých možností je naozaj neúrekom.
• Chodievajte medzi ľudí – tým, že sa zavriete doma, si s hanblivosťou isto neporadíte. „Začnite chodiť viac do kolektívu, ale nenechávajte tam dieťa samé. Len ho povzbudzujte a ukážte mu, že ani vy sa nikoho nehanbíte. Bude sa cítiť istejšie a časom hanblivosť prekoná. Treba chodiť medzi ľudí, hoc aj na návštevy ku kamarátkam alebo k rodine. Nám neskôr pomohlo detské centrum. Tam sme boli spolu s detičkami aj my maminy, takže pre deti to bolo jednoduchšie a uvoľnenejšie,“ radí, ako na to other_side na fóre na Modrom koníkovi.
• Povzbudzujte ho a buďte mu na blízko – Za každý úspech ho pochváľte, ako to skvele zvládlo a pripomínajte mu pri ďalších kontaktoch jeho predošle úspechy. Vždy buďte pripravená pomôcť, keď na dlhšie stratí reč, aby sa pocit strachu neprehlboval. Môžete ho naviesť otázkou, aby pokračoval v rozhovore sám. Doma si potom prejdite celú situáciu a poraďte mu, ako nabudúce postupovať.
• Potrebuje vedieť, že ho milujete – vysvetlite mu, že to všetko nerobíte preto, lebo ho chcete zmeniť a neľúbite ho takého, aké je. Práve naopak, milujete ho natoľko, že mu chcete pomôcť to prekonať, aby bolo šťastné a nemuselo sa stále báť v situáciách, ktoré sú v živote také bežné.

Nič nepomáha a vy si už neviete rady? Skúste sa obrátiť na psychológa, ktorý sa s vašim drobcom porozpráva a celú situáciu vyhodnotí. Možno budete prekvapení, k akým pokrokom vaše dieťa povedie.

Foto: pixabay.com

Ach, tie tabuľky. Nejedna z nich máme hlavu v smútku, najmä keď sa nám zdá, že rozdiel medzi schopnosťami bábätka a tabuľkovému vývinu je až príliš veľký. Spravidla by sa mal drobček začať sám pretáčať v období medzi štvrtým a šiestym mesiacom. Čo ale v prípade, že sa tak nedeje? Je naozaj dôvod na paniku? Aké skúsenosti majú so svojimi ratolesťami iné mamičky?

Každé dieťatko je iné. Kým jedno začne chodiť už vo svojich deviatich mesiacoch, druhé sa odhodlá pustiť až v roku a pol. Podobné je to aj s pretáčaním na bok či bruško. „Dcérka sa otočila, keď mala cca 3 mesiace. Ale potom sa asi zľakla, tak dlho nič. Pretáčala sa už v 4. – 5. mesiaci. Ale staršia sa pretáčať nechcela a aj chodiť začala, keď mala rok a 1 – 2 mesiace,“ potvrdzuje salma22 v diskusii na Modrom koníkovi.

Podobnú skúsenosť so svojimi deťmi má aj onga1312: „Moja malá má skoro 3 týždne, drží už hlavičku a otáča ju. Spinkávať chce len na brušku, čo o prvom lenivcovi nemôžem povedať. Síce má už skoro 7 rokov, ale od malinka bol lenivý na všetko.“ Každé bábätko na to musí skrátka prísť samé a vaše obavy to nijako neurýchlia. Dôležité je nenechávať bábätko bez dozoru na posteli, gauči alebo prebaľovacom pulte. Aby ste neboli prekvapená, keď sa po prvýkrát pretočí práve v tejto nevhodnej chvíli.

Ako sú na tom iné bábätká?

„Moje dvojtýždňové dievčatko sa dnes otočilo celým telíčkom na pravú, potom aj na ľavú stranu. Neverili sme vlastným očiam,“ zdôverila sa na fóre nikoletka_h.

„Otočiť áno, ale nie pretočiť. Moji sa pretočili prvýkrát v 4. mesiaci, keď som prestala naširoko baliť,“ vysvetľuje xenicka13.

„Naša sa začala otáčať na bok v piatom mesiaci a potom hneď aj na bruško. Moja segra má šikovné bábo, otočiť na bok sa vedela v treťom mesiaci,“ zapája sa do diskusie glowix.

„Náš drobec sa dokázal otočiť z bruška na chrbát už na začiatku druhé mesiaca. Len potom nabral na váhe a teraz mu to už nejde, lebo je ťažší, ale dotrénujeme (teraz má 3 mesiace aj kúsok),“ píše snehuliacka.

Pretáčanie môže bábätku sťažiť viacero vecí, či už je bucľatejšie, naobliekané, alebo leží len na nevhodnom povrchu. „Presne si nepamätám, ale aj moja dcéra sa začala skoro otáčať na bok. Boli horúčavy, keď sa narodila, a tak sme ju skoro vybrali z perinky a do dnešného dňa vie všetko skôr, ako píše odborná literatúra. Otočila sa na brucho pred 3. mesiacom,“ zdôverila sa rose1988.

Keď sa pretáčanie nedarí

Niektoré bábätka majú tabuľky proste „na háku“ a idú si po svojom. Svoje o tom vie aj polana: „Moja dcérka bude mať 6 mesiacov a ešte sa neotáča. Mám 3 deti a myslím, že je to individuálne. Nebojte sa, každé bábätko sa určite otočí, keď príde správny čas, a keď zistí, že to potrebuje. Hrajte sa s nimi tak, že ich akože gúľajte z jednej strany na druhú.“

Kvietocek7 sa zveruje, že u nich to tiež prišlo neskôr: „Naša malá sa nevedela v 6. mesiaci otočiť. Tuším, že prvýkrát sa otočila až v 8. mesiaci. Takže nič moc sa hádam nedeje. Na brušku byť nechcela – také malé trápeníčko, ale po čase som pochopila, že to veľmi pomohlo. Teda na bruško, aj keď pomenej, ale častejšie. Tiež je výborné plávanie a cvičenie na fit lopte.“

Čo teda robiť, keď to nejde? Na fóre sme pre vás našli zopár zaujímavých tipov. „My sme sa s tým otáčaním riadne natrápili, tak som nakukla do tejto témy. Zháňala som informácie kade-tade, čo máme robiť. My sme síce trochu komplikovaní, lebo sme predčasniaci a okrem toho máme znížené svalové napätie, ale cvičili sme ostošesť. Takže moje rady:

1. Čo najviac dávať na bruško – posilní to svaly na chrbátiku a brušku, ktoré musia byť pevné, aby sa dieťatko začalo otáčať. Väčšinou sa neskoro otáčajú deti, ktoré sú neradi na brušku. Aspoň ja mám ten pocit.
2. Kúpiť zaujímavú blikajúcu, svietiacu, hrajúcu hračku a dávať ju na hranie len pri nacvičovaní otáčania, teda položiť vedľa dieťatka, zapnúť a snažiť sa nalákať dieťa, nech sa otočí.
3. Dieťatko dať na mäkkú podložku na chrbátik, preložiť nožičky ako keby v členkoch cez seba a pomaly, plynulo prevrátiť dieťatko na bruško, otočiť naspäť a znova. Potom na druhú stranu. A tak stále dokola.
4. My sme to skúšali aj tak, že sme malého dali na "šikmú plochu", napríklad matrac z jednej strany podložený niečím, aby bol vyššie a pomáhali sme mu otáčať sa tak.
5. Niekoľkokrát denne som ho len tak vytáčala s nôžkami zo strany na stranu, spievali sme si „Gúľame sa, gúľame, doľava a doprava, gúľame sa, gúľame, je to veľká zábava.Až kým sa konečne v 7. mesiaci neotočil. Potom prestal na 6 týždňov a v 9 mesiacoch sa váľal jedna radosť,“ radí rohacka mamičkám ako na to.

„V období 6. mesiaca je pre dieťatko dôležité, aby vysoko zdvíhalo hlavičku, opieralo sa o rozovreté dlane, malo natiahnuté prsty a paže bez vnútornej rotácie v ramenných kĺboch. V tejto polohe má byť dostatočne stabilné a pevné. Dieťa si ma siahať po tele a dočiahnuť všetky konce svojho tela (hlava, ruky, nohy). Keď je v ľahu na chrbte, malo by zdvíhať hlavičku od podložky. Opačné svalové skupiny zase precvičuje tak, že zatláča hlavičku do podložky a riťku zdvíha vysoko do mostíka. Keď zvláda tieto schopnosti, môže sa začať pretáčať z chrbta na bruško.

Otočenie vedie hlavička a vrchná ruka. Ide až do polohy na lakte a vrchnou nožičkou si dočiahne podložku. Nemusí to ale nutne byť v šiestom mesiaci, môže to byť v 7. – 8. mesiaci, nastane to akosi zlomovo, treba mu pomáhať, cvičiť to s ním, príde čas, keď mu chrbátik začne "liezť na nervy" a bude chcieť vnímať svet z iného pohľadu. Toto prvé pretočenie môže byť sprevádzané aj zľaknutím sa až plačom, nakoľko ide o pre dieťa závratnú vec. Ak máte fitloptu, skúste s ním na nej troška pocvičiť, prehoďte si plienku, dajte ho na bruško a pogúľajte ho a takisto na bok. CNS mu môžete potrénovať tak, že ho chytíte za trup v zvislej polohe tak, aby bol chrbátikom k vám a budete ho prevracať zo strany na stranu. Takto chytí aj orientáciu v priestore a trošku sa osmelí k pohybu,“ vysvetľuje lenusiatko.

Mukky má na to ale iný názor: „My máme 6 mesiacov a 3 dni a tiež sa nepretáčame, no pani doktorka povedala, že budeme tak do troch týždňov. Cvičíme Vojtu. Dievčatá, detičky sa nemajú motivovať na pretáčanie, to mi povedala aj rehabilitačná sestra. A najprv sa má pretočiť z chrbátika na bruško. Z bruška na chrbátik je to nesprávne, je to len prepad. Mozog dieťatku sám napovie, ako sa pretočiť, my mu môžeme pomôcť nesprávne, aj keď to ako dobré vyzerá. Dôležité je v tomto mesiaci, či si dieťatko chytá nôžky a dáva aj do ústočiek.“

Tak či onak, keď sa ani vášmu malému „lenivčekovi“ nechce do pretáčania, vždy je na mieste opýtať sa detského lekára, či a ako správne s dieťatkom cvičiť, aby ste mu pomohli a neuškodili. A nezúfajte, skôr či neskôr to určite príde.

Foto: pixabay.com

Šampóny, mydlá, sprchové gély, peny do kúpeľa, olejčeky a krémy na takú či onakú pleť, ... v obchodoch toho pre bábätko nájdete od výmyslu sveta. Teraz už len hodiť do košíka z každého druhu jedno balenie a ide sa k pokladni. Naozaj toho bude drobec potrebovať toľko? Veď takú kozmetickú zbierku nemáte ani vy sama. Čo si vopred zaobstarať a čo sa vám bude len zbytočne povaľovať na poličke v kúpeľni?

S kozmetikou to netreba príliš preháňať, no keď sa už pre ňu rozhodnete, mali by ste ju pridávať postupne. Pokožka bábätka je veľmi citlivá, a tak k nej treba aj pristupovať. Pochopiteľne preto bude najdôležitejšie zloženie kozmetických prípravkov. Bez ohľadu na značku, reklamu, atraktivitu obalu či cenu, čítajte radšej, čo kupujete. Detská kozmetika musí byť bezpečná, bez zbytočných prísad, konzervačných látok, dezinfekčných zložiek a parfumov. Pozor si dávajte predovšetkým na alergény, parabény, parafíny a farbivá. Čím menej toho prípravok obsahuje, tým lepšie pre pokožku vášho drobčeka.

Kúpeľ ako každodenný večerný rituál

Čľapkanie vo vaničke vám môže pomôcť vytvoriť akýsi rituál, ktorý bude dieťatku signalizovať, že už je čas ísť do postieľky. Bábätko sa pri ňom navyše uvoľní a neskôr sa mu bude ľahšie zaspávať. S pokožkou bábätka však kúpeľ nie je práve najlepší kamarát. Ak sa teda rozhodnete pre každodenné kúpanie, určite uprednostnite len čistú vodu. Inak stačí drobčeka, ktorý sa počas dňa nespotil a nemal sa kde ani zašpiniť, umývať tak 2 až 3-krát za týždeň. Pri umývaní sa zamerajte najmä na zadoček a záhyby pod pazuškami, krkom a za uškami. Bábätko po kúpeli vždy dôkladne osušte.  

• Mydlo – prvých 4 až 6 týždňov by sa nemalo používať vôbec. Neskôr to s ním tiež netreba príliš preháňať a najmä pri každodennom kúpaní by ste mali uprednostniť skôr kúpanie v čistej vode a mydlo použiť len zriedkavo.
• Umývacie gély a peny – by sa mali rovnako ako mydlo používať s rozumom. Ide vlastne len o vaše pohodlie, či sa vám bábätko umýva lepšie mydlom, gélom alebo penou.
• Kúpeľ pre bábätká – z umývacích prípravkov je tento najvhodnejší. Vždy je lepšie pridať prípravok do kúpeľa, než ho dávať priamo na pokožku bábätka. Dbajte ale na to, aby ste bábätko po kúpeli dôkladne opláchli čistou vodou a podobne ako pri vyššie spomínaných prípravkoch, prvé týždne sa u vyhnite.
  
• Šampón – vlásky bábätka nie je šampónom potrebné umývať vôbec, je ale dobré mať po ruke nejaký jemný pre deti pre prípad, že by si ich dieťatko zašpinilo. Spravidla sú navrhnuté tak, aby neštípali do očí, čo je dôležitý parameter pri výbere detského šampónu.
• Pena do kúpeľa – tú si nechajte na neskôr, keď už bude kúpanie skôr o zábave. Pre najmenšie detičky sú peny veľmi nevhodné, pretože môžu zbytočne vysušovať pokožku a nezohrávajú pritom žiadnu úlohu pri umývaní.

Chystáme sa do postieľky

Kúpeľom večerný rituál s bábätkom nekončí. Čistenie ušiek, nošteka, pupčeka, krémikovanie, masírovanie, ... Naozaj je potrebné absolvovať všetky tieto činnosti predtým, než malé oblečieme do pyžama?

• Tyčinky do uší – pri tomto slovnom spojení sa lekárom otvára nožík vo vrecku. Túto pomôcku si rozhodne nekupujte kvôli pravidelnému čisteniu ušiek a nošteka. Môžete tým bábätku skôr uškodiť, ako urobiť dobrú službu. Tyčinky si nechajte pre prípad, že sa na vás bude z nošteka pozerať šušník, ktorý bude treba opatrne vytiahnuť von. Nič viac, nič menej.
• Lieh na pupček – v otázke čistenia pupčeka po pôrode sú lekári nejednotní. Kým jedny radia čistiť, druhí vravia nedotýkať sa. Každopádne si nechajte poradiť už v pôrodnici ako k ošetreniu pupčeka pristupovať a po príchode domov sa poraďte aj so svojim detským lekárom.
• Pleťové mlieka a oleje – pokiaľ je pokožka bábätka hladká a vláčna, vôbec nie je potrebné ju zaťažovať používaním takýchto prípravkov. V prípade šupinatej pokožky to ale rozhodne neplatí a je na mieste ju premastiť. Vhodnejšie sú detské oleje, ktoré si treba najskôr rozotrieť medzi dlaňami a následne naniesť na ešte vlhkú pokožku dieťatka.

Čo sa skrýva v plienočke?

Pokožka zadočka je neustále zaťažovaná kontaktom s močom a stolicou, preto ju treba pravidelne kontrolovať a niekoľkokrát denne aj vetrať, teda nechať bábätko vychutnať si čas aj bez plienky. I keď sú vlhčené obrúsky výborným pomocníkom dnešnej doby, slúžia predovšetkým na cesty, kedy nemáte prístup k vode. Rozhodne ich nepoužívajte na každodenné umývanie. Zadoček by ste mali očistiť pod tečúcou vodou.

Predkožku u chlapcov nesťahujte a biele mazivo v okolí malých pyskov u dievčat tiež neodstraňujte, nakoľko má ochranný charakter. Kontrolu a prípadné ošetrenie týchto partií, nechajte v prvých mesiacoch radšej na pediatrovi.

• Masť na zadoček – zinkové masti, vrátane rybacej masti, sú liečivá a pokožku vysušujú, nie sú preto vhodné na každodenné použitie. Pokiaľ netrpí dieťatko zapareninami, na prevenciu vám postačí masť s obsahom lanolínu, panthenolu, nechtíka, ...
• Krém na zapareniny – používajte len v prípade, že má dieťatko zapareniny. V žiadnom prípade nie sú tieto krémy vhodné na každodenné ošetrenie detského zadočku.

I keď sa pracie prášky neradia priamo ku kozmetike, s detskou pokožkou dosť súvisia. Aj nevhodný prací prášok, či používanie aviváže môže citlivú pokožku dieťatka podráždiť a vyvolať tiež nepríjemnú alergickú reakciu. Perte preto radšej v pracích práškoch, ktoré sú určené pre deti alebo na citlivú pokožku a avivážam sa na prvé mesiace zďaleka vyhnite. Aby ste mali väčšiu istotu, že je bielizeň pre dieťatko vhodná, môžete po pracom cykle spustiť ešte jedno plákanie navyše.

S kozmetikou pre bábätko to rozhodne nepreháňajte. Na začiatok si isto vystačíte s čistou vodou, mastičkou na zadoček a na zapareniny a s detským olejčekom. Na prípadnú kúpu ďalších kozmetických prípravkov budete mať čas aj neskôr podľa toho, čo si bude vyžadovať pokožka vášho dieťatka.

Foto: pixabay.com, freepik.com

„Ako môže vychovávať dieťa, keď ona sama je ešte dieťa? Veď si vôbec neužila život! A má vôbec dokončenú školu?“ šuškajú si ľudia naokolo. Kde je ale napísané, že vek má byť zárukou zrelosti na rolu matky? Dokáže dať žena po 30-tke dieťaťu naozaj viac ako mladá 20-ročná mamička?

Materstvom sa život rozhodne nekončí. Práve naopak, začína ním jedno obrovské a úžasné dobrodružstvo, ktoré vám otočí celý život hore nohami. Väčšina žien túži po rodine a má v sebe zabudované „biologické hodiny“, ktoré začnú skôr či neskôr tikať. Kým jedna sa na materstvo odhodlá v 20-tke, druhá sa k tomu horko ťažko dostane po 30-tke. Je jedno, kedy to príde. Byť dobrou mamou nie je otázka veku!

Prečo materstvo odkladáme na neskôr?

Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí. A tak je to i s materstvom. Kým jedna sa na to cíti ešte v školskej lavici, druhá po bábätku zatúži až potom, ako si vytvorí potrebné rodinné a finančné zázemie. Mnohí ukazujú na bezdetné tridsiatničky prstom a nazývajú ich karieristkami. Netreba však všetky hneď škatuľkovať.

Tilda z fóra na Modrom koníkovi v tom má jasno: „Väčšina mojich kamarátok má deti po 30-tke a teda vôbec nemám dojem, že by boli karieristky. Niektoré ženy sa s nadšením venujú svojmu povolaniu alebo len jednoducho nestretnú toho pravého.“

Za takýmto rozhodnutím môže byť tiež strach, že sa o dieťatko nebudú vedieť finančne postarať, platiť strechu nad hlavou a všetky tie výdavky, ktorých nie je málo, alebo že sa nebudú mať po materskej kam vrátiť, pretože nájsť si novú prácu s dieťaťom je zase o čosi náročnejšie. Ženy dnes riešia množstvo pre a proti, kým sa do plánovania materstva pustia, aj keď už vo vnútri možno cítia, že sú na tento veľký krok pripravené.

Naše telo je tak nastavené!

„Ešte nedávno to bolo normálne. A tiež je to dané fyziologicky. Ideálny čas na prvý pôrod je v priemere 24 – 25 rokov,“ vysvetľuje v diskusii surf. Mladé mamičky už dnes väčšinou nestretávame na každom kroku a vek prvorodičiek sa čoraz viac posúva. S vekom súvisí aj schopnosť otehotnieť, riziko predčasného pôrodu či potratu, ako aj pravdepodobnosť vývinu závažnej genetickej poruchy u bábätka. Aj to sú dôvody, prečo je lepšie stihnúť prvé tehotenstvo do 25-ky. Ba čo viac, ženy ho znášajú v tomto veku oveľa lepšie.

„Mám celiakiu a nechcela som materstvo odkladať z obavy, že neskôr možno bude neskoro. Na druhej strane som vždy chcela mať prvé dieťa do 25-ky a druhé do 30-tky, vydávala som sa 22-ročná a manžel je o 10 rokov starší, takže u nás nebolo na čo čakať. Dnes mám 28, Tobi 3 a čakáme dievčatko. Cestovať a všetko ostatné môžem aj neskôr. Tiež si myslím, že mladým mamkám sa v noci lepšie vstáva a ten spánkový deficit dajú s väčším úsmevom. Mám susedu, čo si najskôr splnila sny a potom 7 rokov čakali na dieťa a druhého sa už asi nedočkajú. Ja ešte zvažujem okolo 35-ky tretie bábo,“ podelila sa o svoju skúsenosť na fóre danieli.

Obrovskú dávku energie môžu mladým mamičkám mnohé tridsiatničky tiež len závidieť. A že je pri deťoch tých pár rôčkov navyše poriadne cítiť. „Za pár mesiacov mám 30 a čakám druhé. Verte mi, je to pre mňa osobne vyčerpávajúce. Prijala by som, keby mala malá 6 a druhé už 3. Buďte radi, že ste mali deti skôr,“ zverila sa na diskusnom fóre pslahorova.

Nič vám neutečie

„Podľa mňa je to super, mladá rodina a kopec života pred sebou, keď deti vyrastú,“ neskrýva svoje nadšenie xfenix. A je tomu tak! Veď čo už len žene utečie, keď sa stane mamou skôr. Že nedoštudovala školu? Je to náročné, no dá sa to zvládnuť aj popri miminku, alebo sa dá štúdium jednoducho odložiť. Alebo že si nestihla vybudovať kariéru? Ešte sa vráti dosť mladá do práce na to, aby si ju mohla začať budovať. Len sa z nej vďaka deťom nikdy nestane workoholik, čo je koniec koncov dobré. A že nevidela svet? Ani sa nenazdá, deti vyrastú a zostane kopa času na cestovanie aj užívanie si života.

A má to ešte jednu veľkú výhodu. Ktorú ženu nepohladí na duši, keď si ju pomýlia so sestrou svojej dcéry? „Kočky, ja vám závidím tie detičky v 20-tke. Vtedy som len spoznala manžela, ale brala by som detičky aj skôr. Veď to je paráda mať dospelé dieťa a byť ešte stále mladá krásna mamina v 40-tke,“ dodáva danieli. Mladé mamičky majú šancu užiť si svoje deti o čosi dlhšie, a keď im bude zdravie slúžiť, dožijú sa vnúčat a možno i pravnúčat.

Možno to budú mať o čosi ťažšie kvôli peniazom, bývaniu, práci, možno sa budú môcť osamostatniť, doštudovať či zamestnať neskôr, no nič im neutečie. „Podľa mňa je super byť mladá matka. Ale ideálne je to vtedy, keď je manžel dobre zabezpečený, rodina má vlastné bývanie, auto, ... Vtedy ani nemrzí 200 € materská,“ pridáva sa do diskusie fuska.

Nezáleží na tom, či sa rozhodnete pre materstvo v 20-tke alebo 40-tke. Dôležité je, aby sa to podarilo. Veď byť mamou je pre ženu ten najkrajší dar, a to v každom veku!

Foto: pixabay.com

Túžite po druhom dieťatku, alebo sa už nebodaj zadarilo, a tak si lámete hlavu nad tým, ako túto novinku oznámiť svojmu prvorodenému? Kedy je ten správny čas a ako ho čo najlepšie pripraviť na príchod nového člena?

Každé dieťa je iné, presný návod preto len ťažko nájdete. Dôležitú úlohu tiež zohráva vek. Kým malé deti sa s príchodom súrodenca vyrovnávajú často bez problémov, u tých starších to môže byť dosť komplikované. Niet sa ale čo diviť, keď boli roky zvyknutí na to, že všetko dianie vo vašej domácnosti sa točilo len okolo nich a teraz sa to má zrazu zmeniť.

Pýtate sa sama seba, ako sa nemôže tešiť z tak krásneho malého uzlíčka? Ako ho nemôže ľúbiť, keď je ten drobček na zjedenie? Možno vám to príde až príliš pritiahnuté za vlasy, no skúste si predstaviť, že prídete domov a tam na vás bude čakať ďalší člen domácnosti. Druhá pani domáca sa s vami s úsmevom zvíta, vaša polovička sa bude správať úplne normálne, akoby sa nič mimoriadne nedialo, len vy budeme mať sánku až po zem. Pobozká ju, pobozká vás, a na všetko to, čo ste doposiaľ robili spolu len vy dvaja, budete zrazu traja. Bude sa od vás očakávať, že si na novú situáciu v rodine jednoducho zvyknete. Podobné pocity zažíva aj vaše dieťa po príchode bračeka či sestričky. Nenechávajte preto nič na náhodu a dôkladne ho na túto veľkú zmenu pripravte.

Kedy je ten správny čas

Určite nie je dobré nechávať si túto novinku na poslednú chvíľu. Dieťa potrebuje čas, aby to spracovalo a zvyklo si na novú skutočnosť. Treba pritom ale prihliadať na jeho vek. Detičky mladšie ako 2 roky nemajú dlhodobú pamäť, takže s tým môžete ísť von pokojne aj krátko pred pôrodom. V tomto veku sú deti veľmi prispôsobivé a nechápu ešte veľmi, o čo ide.

U 3 – 4 ročných detí je to ako u väčšiny mužov. Kým nevidia bruško a necítia pohyby, akosi im nedochádza, že potomok je na ceste.

U tých starších ako 5 rokov s tým budete musieť von už na začiatku tehotenstva, pretože budú potrebovať viac času, aby si na príchod nového súrodenca zvykli. Každopádne si dajte čas a nechajte si toto tajomstvo pre seba aspoň do 12. týždňa tehotenstva. Je to obdobie, kedy sa o tom nezvyknete zdôverovať ani známym alebo v práci pre prípad, že by nešlo všetko podľa plánu. Dieťatko by v takom prípade mohlo byť z tejto informácie dosť zmätené.

Hovorte s ním na rovinu

Nerozprávajte mu dlhé hodiny deň čo deň o tom, že bábätko je na ceste. Ako sa vraví, menej je niekedy viac. Nechajte drobcovi priestor, nech si sám určí, kedy sa chce baviť na tému súrodenec, nepreťažujte ho zbytočnými informáciami, ale nechajte radšej jeho, aby sa pýtal a vy mu trpezlivo odpovedajte.

Rodičia mávajú tendenciu kvetnato opisovať úlohu veľkého brata alebo sestry, a pritom si neuvedomujú, že dieťa to môže poňať po svojom. Môžete v ňom zbytočne vyvolať dojem, že sa blíži čosi úžasné a realita prinesie veľké sklamanie. Hovorte preto dieťaťu pravdu o tom, čo ho čaká, no zároveň mu dajte pocítiť jeho dôležitosť. Pojem braček či sestrička si môže drobec vyložiť tak, že zrazu na dvere zaklope dieťa v jeho veku a šups hrať sa na ihrisko. Vieme ale, že takto to nefunguje. Už počas tehotenstva treba veci správne pomenovať.

• Mama: „Keď už budem mať veľké bruško a príde ten správny čas, pôjdem do nemocnice, kde mi pán doktor vyberie bábätko z bruška. Budem tam musieť s bábätkom zostať niekoľko dní a ty budeš zatiaľ s oteckom. Ale budete nás chodiť pozerať každý deň, ak budeš chcieť.“
• Dieťa: „Čo bude so mnou, keď príde bábätko domov? Budete ma stále ľúbiť rovnako?“
• Mama: „Samozrejme, že ťa budeme stále ľúbiť. Aj keď na teba nebudem mať vždy toľko času, koľko by som chcela, nehnevaj sa preto na mňa. Viem, že to bude zo začiatku ťažké, no sľubujem, že sa to časom zmení, keď bábätko trošku vyrastie a bude už samostatnejšie. Nebude to náročné len pre teba, ale aj pre mňa a budem preto rada, keď mi s bábätkom pomôžeš. Spolu to isto zvládneme.“
• Dieťa: „A s čím ti mám pomáhať?“
• Mama: „Bábätko bude veľmi malinké, budeme sa musieť o neho veľa starať a všetko ho naučiť. Budeme ho prebaľovať, prezliekať, kúpkať, uspávať, kŕmiť, ... Nebude môcť s tebou hneď hrať futbal alebo sa hrať na obchod. Zo začiatku bude len ležať, potom sa naučí sedieť, plaziť po brušku, chodiť po štyroch ako psík a až neskôr chodiť, behať, rozprávať. Bude to nejaký čas trvať, no my mu s tým všetkým pomôžeme. Dobre?“

Všetko chce len čas a láskyplne vysvetľovať vášmu jedináčikovi, čo ho čaká. Ukazujte mu fotky a videá, keď bol on bábätkom. Robte to pokojne aj potom, čo sa bábätko narodí, aby videl, že aj on bol taký maličký a veľa vecí, ktoré sú už teraz pre neho samozrejmé, vtedy nerobil. Dôležité je, aby vedel, že aj keď s ním už teraz nerobíte veci, ktoré sa dostávajú jeho mladšiemu súrodencovi, aj on dostal toľko lásky a starostlivosti v jeho veku.

Kde bude moje miesto?

Pokiaľ už má dieťa svoju detskú izbičku a postieľ, bude to o to jednoduchšie. Treba ho pripraviť už len na to, že bábätko bude mať postieľku vo vašej izbe, lebo sa bude v noci budiť na papanie. A keď podrastie, budú si užívať detskú izbu spoločne. Ak ale drobec ešte stále spí vo vašej spálni, stojíte pred neľahkou úlohou, ako ho presunúť do izbičky ešte pred príchodom nového člena. Dôležité je nehovoriť mu, že musí odísť, lebo príde braček alebo sestrička. Skôr sa ho snažte navnadiť na to, že je už veľký, bude mať posteľ pre veľkáčov, vyberte mu spoločne nejakú výnimočnú, v ktorej bude radosť spávať a ktorá bude patriť len a len jemu.

Urobte z neho výnimočného člena domácnosti

Zapájajte dieťa do prípravy výbavičky pre dieťatko. Môže vám pomôcť vybrať nábytok, oblečenie aj hračky. Ak bude chcieť, môže mu podarovať aj niektorú svoju hračku, s ktorou sa už nehráva, alebo mu kúpiť novú a tú mu dať, keď sa prvýkrát uvidia.

Po príchode bábätka ho nechajte pomáhať. Kočíkujte spolu, krémikujte bábätko po kúpeli, vyberajte mu spoločne, čo si dnes oblečie. Dajte pocítiť staršiemu súrodencovi, že je stále potrebný a veľmi dôležitý. „Zlatíčko, prinesieš mi, prosím, plienku? Ja som úplne zabudla.“ Nič nepokazíte tým, keď si takýchto situácií vymyslíte aj viac. Vôbec to nemusí byť o tom, že ste si tú plienku zabudli. Skrátka ste si ju zabudnúť chceli, no to drobec nemusí vedieť. A uvidíte ako "narastie" po tom, čo mu poviete: „Ďakujem, zlatíčko. Čo by som ja bez teba robila?“

Máte dve deti, nie len jedno

Aj keď vám starostlivosť o nový prírastok zoberie veľa času a energie, netreba zabúdať na to, že aj váš prvorodený vás stále potrebuje. Nemusí to dávať najavo, nemusí o tom hovoriť, no určite si vás chce neraz ukradnúť len pre seba, aby bolo aspoň na chvíľu všetko tak ako predtým.

Ukážte mu, že je pre vás stále rovnako dôležitý, že ho milujete stále rovnako, ak nie viac za to, ako sa ukážkovo stará a pomáha vám, že aj vám chýbajú tie spoločne strávené chvíle. Ak sa od bábätka nedá odísť, ukrojte si aspoň minútku pre seba napríklad čítaním rozprávky pred spaním alebo spievaním uspávanky, obetujte svoje plány s domácnosťou alebo oddychom počas jedného denného spánku najmenšieho člena a namaľujte si spolu pekný obrázok. Môže to byť len chvíľočka, iba on a vy.

Keď bábätko trošku podrastie a vám sa podarí hodiť ho na krk tatovi či babke, vybehnite spolu na zmrzlinu, do parku alebo sa len prejdite do obchodu a rozprávajte sa. Tieto okamihy budú pre neho znamenať viac ako si možno myslíte.

Foto: pixabay.com

„Už to nejako vydržím, porodím a bude dobre,“ vraví si nejedna tehuľka. Po pôrode ale nemusí byť všetkému koniec. Keď sa k fyzickej a psychickej únave zo starostlivosti o dieťatko pridružia ešte aj zdravotné problémy, môže tento náročný maratón pokračovať ďalšie mesiace.

Nemusí to byť pravidlom, no nejedna žena sa po pôrode stretne s komplikáciami, ktoré ju zaskočia a sú pre ňu natoľko intímne, že sa s nimi len ťažko zdôveruje. S čím je treba po pôrode počítať a ako takéto intímnosti riešiť?

Ach jaj, cvrkla som si

Stáva sa vám, že si pri kýchnutí, zakašlaní alebo smiechu cvrknete? Nemusíte sa vôbec hanbiť, po pôrode je to normálne. Inkontinencia, teda samovoľný únik moču trápi mnohé novopečené mamičky. Súvisí to s oslabením svalov panvového dna, ktorých úlohou je zastavovať močenie. Nehovoriac o tom, že v posledných týždňoch tehotenstva vám bábätko tlačí na močový mechúr a vy musíte stále častejšie behať na toaletu. Pôrod je ďalšou obrovskou záťažou na toto svalstvo, niet sa potom čo diviť, že nám neslúži tak ako má.

Čo s tým?

Kým problém s inkontinenciou neprehrmí, je dobré siahnuť po intímkach, ktoré sú vyrábané špeciálne pre tento účel. Mnohé ženy si pochvaľujú cviky na posilnenie panvového dna.

„U mňa sa ten najľahší stupeň objavil v poslednom trimestri a bojovala som s tým aj po pôrode. V súčasnosti som takmer svoj boj vyhrala. Okrem cvičenia podľa DVD som nosila aj venušine guličky,“ podelila sa o svoju skúsenosť jedna z mamičiek na fóre na Modrom koníkovi.

„U mňa to trvalo po pôrode asi rok. Vyriešila som to nakoniec kombináciou cvičenia na posilnenie panvového dna, klasickými brusnicami a k tomu som si v lekárni kúpila tekvicové tablety,“ pridala sa druhá. „Ja som užívala Femihold, poradil mi to gynekológ. Je to tiež na rastlinnej báze, po asi 2 týždňoch sa mi to postupne upravilo,“ radí ďalšia mamička. Možností, ako s inkontinenciou zatočiť, je viac. Neskrývajte preto tento problém, ale snažte sa ho riešiť. Váš gynekológ vám určite rád poradí, ako na to.

Viac v článku Popôrodná inkontinencia nemusí trvať naveky.

Keď milovanie bolí

Niektoré páry sa do prvého pohlavného styku púšťajú už počas šestonedelia. Ako sa vraví, proti gustu žiaden dišputát. Rozhodne je však pre ženu lepšie, keď sa po pôrode poriadne zotaví a počká, kým sa maternica prirodzene prečistí. Po období šestonedelia už bude dosť času na prvé pokusy, i keď mnohé páry čakajú, až pokým sa rany po nástrihu, natrhnutiu či cisárskom reze úplne nezahoja.

Čo s tým?

Tak či onak, prvý pohlavný styk býva pre ženu veľmi bolestivý. Prečo je to tak? Problémom môže byť nedostatočné zvlhčenie pošvy, čo je najmä u dojčiacich žien úplne prirodzené. Hormón, ktorý má na svedomí tvorbu mlieka, je zároveň zodpovedný za vysušovanie sliznice pošvy. Neostáva iné, než sa s tým zmieriť a do ukončenia dojčenia si pomôcť prípravkami na zvlhčenie intímnych partií.

Dojčenie môže ovplyvniť aj vašu chuť na sex. „Pokiaľ ešte dojčíte, nulová chuť na sex je v pohode. Čítala som o tom článok a pýtala som sa na to aj lekárky. Je to v poriadku, robia to hormóny. Keď skončíte s dojčením, pomaly sa to bude vracať naspäť,“ utešuje ženy na fóre jedna z diskutujúcich.

Horšie je, keď si žena z pôrodnice donesie „výšivku“. A to nielen po cisárskom reze. Nástrihy, natrhnutia a následne šitia po prirodzenom pôrode vedia s partnerským životom poriadne zatočiť. Aj po úplnom zahojení týchto rán bývajú jazvy natoľko citlivé, že sa môžu z času na čas ozvať, napríklad pri menštruácií či pohlavnom styku. Všetko závisí od veľkosti rán, prevedenia šitia a procesu hojenia.

Väčšina problémov však ustúpi do 3 – 4 mesiacov po pôrode a pomôže len poriadna dávka trpezlivosti. V niektorých prípadoch sa dokonca stáva, že nesprávnym popôrodným šitím dôjde k zúženiu pošvového vchodu. Tento problém by sa mal ale po niekoľkých milovaniach upraviť aj sám. V opačnom prípade ho treba riešiť chirurgicky.

„Bolesti pri sexe mám ešte stále a ide ma trafiť šľak, lebo tá bolesť nastáva pri mojej obľúbenej polohe. Takže už viac ako pol roka nemám obľúbenú polohu. O menštruácii nehovoriac, vždy ma prekvapí, raz je, inokedy nie je,“ zdôverila sa mamička na fóre a druhá sa k nej pridáva: „Čo sa týka sexu, stále to bolí. No s pomocou lubrikačného gélu to ide lepšie. Pripadám si pri prvých pohyboch ako panna. No a okrem toho je chuť na sex nulová.“

Ach, tie hemoroidy

Svrbenie, pálenie, bolesť, či dokonca krv na toaletnom papieri sú jasným signálom toho, že vám pôrod dopomohol k hemoroidom. Pri vonkajších hemoroidoch si dokonca môžete nahmatať hrbolčeky v oblasti konečníka. Aj ženy, ktoré predtým tento problém nepoznali, k nemu môžu pri tlačení na pôrodnom sále ľahko prísť. Tlak na konečník je počas pôrodu natoľko veľký, že môže dôjsť k zväčšeniu žíl a zdureniu v okolí análneho otvoru. „Hemoroidy sa mi občas vrátia, niekedy aj každý mesiac. Ísť po pôrode na záchod? Katastrofa! Neraz som si poplakala,“ spomína na čas po pôrode jedna z mamičiek na fóre.

Čo s tým?

Vo väčšine prípadov zmiznú hemoroidy už do niekoľkých týždňov po pôrode. Pokiaľ tomu tak nie je, na mieste je konzultácia s lekárom. Pomôcť si môžete úpravou stravy, aby ste predišli zápcham. Nenoste ťažké bremená a pri bolestiach počas sedenia si zaobstarajte špeciálny vankúš. V lekárni sa opýtajte na prípravky vhodné pre tento typ problému, napríklad maste, kúpele z dubovej kôry a podobne. Dôležité je tiež nezanedbať hygienu po každej veľkej potrebe. Nemusí ísť hneď o sprchu, postačí aj navlhčený toaletný papier.

„Ísť na wc je pre mňa nočná mora. Mám aj vonkajšie aj vnútorné hemoroidy. Dávala som si čípky, trochu zabrali, ale málo. U lekára som nebola,“ zverila sa diskutujúca na fóre. „Mňa trápia po pôrode tiež len hemoroidy. Vyskúšala som čípky aj mastičky, ale zabralo mi to len dočasne,“ pridáva sa druhá.

A to nie je všetko...

Niektoré ženy už na druhý deň nevedia, že vôbec rodili, iné zaplatia krutú daň za to, že sa stali mamami. Inkontinencia, hemoroidy, či bolestivý sex sú len zlomkom toho, čo ženy po pôrode riešia. Bolesti kĺbov, zubov, bolesť v podbrušku, ktorú má na svedomí sťahovanie maternice, zhoršenie kŕčových žíl, nadmerné vypadávanie vlasov v dôsledku hormonálnych zmien, problémy s pleťou, rozhádzaný menštruačný cyklus, diastáza brušných svalov, časté nutkanie na močenie, v ojedinelých prípadoch aj neschopnosť udržať stolicu či vetry, ... Ženy to skrátka po pôrode nemajú vôbec ľahké.

No nech už je zotavovanie akokoľvek náročné, asi žiadna z nás neoľutovala, že sa na to dala a pri pohľade na toho malého človiečika si povie, že to všetko naozaj stojí za to.

Foto: pixabay.com, freepik.com

Samovoľným únikom moču trpí počas tehotenstva a po pôrode viac žien, než si možno myslíte. Patríte medzi ne aj vy? Nezúfajte, tento zdravotný problém má riešenie. Nestačí ale čakať, kým odzneje sám. Budete musieť aj vy sama priložiť ruku k dielu. Ženy, ktoré majú s inkontinenciou osobnú skúsenosť, vám poradia, ako na to!

Inkontinencia alebo tiež samovoľný únik moču vzniká v dôsledku oslabenia svalov panvového dna, ktorých úlohou je zadržať moč. Preto sa vám môže stať, že si pri kýchnutí, zakašľaní či smiechu, cvrknete do nohavičiek. Nie je to ale nič, za čo by ste sa mali hanbiť. Inkontinencia trápi ženy s nadváhou, v období menopauzy, ale aj tehuľky či novopečené mamičky. V tehotenstve za to môže veľký tlak plodu na panvové dno, po pôrode je to spôsobené tlakom na močový mechúr a močovú trubicu počas tlačenia bábätka na svet. Svaly panvového dna by sa mali počas šestonedelia dostať do normálu samé. Ak tomu tak nie je, treba tento problém riešiť s lekárom.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť

Ak sa chcete zbaviť inkontinencie, budete musieť spevniť svaly panvového dna. Mamičky sa zhodujú, že pravidelné cvičenie na tento problém skutočne zaberá. Chce to ale poriadnu dávku disciplíny. Únik moču môže byť navyše nepríjemný kvôli jeho zápachu. Aj na toto ale existuje riešenie. Stačí siahnuť po intímkach, ktoré sú špeciálne navrhnuté práve pre inkontinentné ženy.

„... Konečne sa nehanbím chodiť medzi ľudí, s deťmi na ihrisko, na prechádzky, ... No a začala som cvičiť, tak dúfam, že sa to zlepší. I keď ma lekárka upozornila, že cvičiť budem musieť už asi stále a na zlepšenie si budem musieť počkať,“ podelila sa o svoju skúsenosť mamička na diskusnom fóre na Modrom koníkovi.

Mám behať, plávať či jazdiť na bicykli? Alebo ako vlastne posilniť tieto svaly? "Cvik je úplne jednoduchý. Keď pôjdeš cikať, tak skús počas cikania zadržať moč. Vtedy najlepšie pochopíš ten pohyb svalov a potom ho môžeš precvičovať kedykoľvek a kdekoľvek. Je to ako keby si chcela niečo vtiahnuť do pošvy. Tak treba vydržať pár sekúnd. Je viacero alternatív tohto cviku.

1. Stiahnuť trocha pošvu, nie však najsilnejšie ako vieš, len tak asi do polky, chvíľu podržať a potom po pár sekundách stiahnuť úplne, zase podržať a nakoniec pomaličky uvoľňovať.
2. Stiahnuť len trošička, po 10 sekundách zase o niečo silnejšie, zase po 10 sekundách o niečo silnejšie a takto postupne do maximálneho stiahnutia.
3. Sťahovať a uvoľňovať bez zadržania, teda stiahneš a hneď aj uvoľníš," radí ako na to jedna z diskutujúcich a dodáva: „Ja sa snažím cvičiť vždy, keď si na to spomeniem. Keď sedím pri compe, na WC, keď varím, ležím, ... Vždy si urobím cvik 10x párkrát za deň. A hlavne na to využívam čas, kedy šoférujem. Vtedy cvičím odkedy si sadnem za volant, až kým nedorazím do cieľa.“

Viac cvikov na posilnenie panvového dna nájdete aj v krátkom videu tu.

Pomôžu aj nejaké prípravky?

„Pomôže posilnenie panvového svalstva, brusnice, brusnicové šťavy, ... Po pôrode sa mi to tiež objavilo a do cca 2 mesiacov aj zmizlo,“ píše na fóre ďalšia mamička a druhá sa pridáva: „U niekoho sa môže únik postupom času zmierniť alebo úplne odznieť. U mňa to trvalo po pôrode asi rok, než som sa ho zbavila úplne. Vyriešila som to nakoniec kombináciou cvičenia na posilnenie panvového dna, klasickými brusnicami a k tomu som si v lekárni kúpila tekvicové tablety. Je to taký prírodný doplnok a extrakt z tekvice má vraj účinok na posilnenie svalov močového mechúra a tiež ovplyvňuje hladinu pohlavných hormónov. Tablety som užívala pol roka, je lepšie ich brať dlhodobo.“

Niektoré ženy, ktoré sa na fóre zdôverili, že na cvičenie sú lenivé alebo im chýba disciplína, vyskúšali aj venušine guličky a neskrývali svoju spokojnosť s touto erotickou pomôckou. Iné siahli radšej po výživových doplnkoch. „Ja som užívala Femihold, poradil mi to gynekológ. Je tiež na rastlinnej báze, po asi 2 týždňoch sa mi to postupne upravilo,“ pridáva svoju skúsenosť jedna zo žien.

„Dôležité je posilniť vnútorné brušné svalstvo, no pomôcť môže aj petržlen, konkrétne olej lisovaný zo semien petržlenu,“ pridáva do fóra pikošku ďalšia diskutujúca.

„Asi mesiac užívam Incovenal Comfort a neviem si ho vynachváliť. Dúfam, že to pôjde takto ďalej a zbavím sa tejto nepríjemnosti už úplne,“ pochvaľuje si tento prípravok ako jedna z mnohých v diskusii.

„Mamičky aj nemamičky, na únik moču je perfektný Ive inkontinstop! Odskúšané a spokojnosť veľká,“ uzatvára diskusiu ďalšia zo žien.

Možností, ako sa nepríjemnej inkontinencie zbaviť, je mnoho. Nemusíte sa za ňu hanbiť. Radšej sa s dôverou obrátťe na svojho gynekológa, ktorý vám isto rád poradí. Pamätajte, že túto intímnu záležitosť ste si nespôsobili samé. Je to len akási dočasná daň za to, že ste urobili tú najúžasnejšiu vec na svete – darovali ste život!

Foto: pixabay.com

Tehotenstvo nie je choroba! Túto vetu si za deväť mesiacov vypočuje nejedna tehuľka, a to aj niekoľkokrát. Faktom ale je, že tehotenstvo so sebou prináša viacero obmedzení. Inak tomu nie je ani pri cestovaní lietadlom. Čo všetko by ste mali vedieť skôr, ako sa rozhodnete vstúpiť na jeho palubu?

Kedy je lietanie bezpečné?

Tehotným ženám sa neodporúča letieť počas prvého a posledného trimestra, najbezpečnejší na pobyt v oblakoch je teda druhý trimester. Prečo je to tak? Zmeny tlaku pri štarte, pristávaní, ale aj počas letu, môžu pre vaše nenarodené bábätko predstavovať obrovskú záťaž. A to až natoľko, že v prvom trimestri môžu spôsobiť potrat a v treťom zase predčasný odtok plodovej vody a následný pôrod.

Nájdu sa samozrejme ženy, ktoré v tomto období tehotenstva leteli a všetko bolo v poriadku, no opatrnosť je určite na mieste. Pokiaľ je vaše tehotenstvo rizikové, alebo máte iné závažnejšie zdravotné problémy, ako napríklad vysoký krvný tlak, cukrovku a podobne, let lietadlom vám váš gynekológ s veľkou pravdepodobnosťou zamietne. No i v prípade, že všetko prebieha hladko, by ste sa mali o plánovanom výlete lietadlom poradiť so svojim lekárom a riadiť sa jeho odporúčaniami.

Budúcu mamičku v lietadle ohrozuje aj vyššie riziko vzniku krvných zrazenín, pri dlhších letoch aj nepríjemný a bolestivý opuch nôh. Treba preto myslieť na prevenciu, ešte kým ste na zemi.

Mnohé tehuľky sa obávajú prechodu cez detektor kovu. Dnes bývajú kontroly na letiskách veľmi prísne, a aj keď oznámite, že ste tehotná, nemusia vám tento úkon pred vstupom do lietadla odpustiť. Ak by tak urobili, prešacujú vás ručne, prípadne s ručným skenerom. Nech už budete musieť prejsť ktoroukoľvek z možností, obavy hoďte za hlavu. Tieto prístroje fungujú na úplne inom princípe ako röntgeny a nijako neškodia vám ani vášmu bábätku.

Do lietadla vás nemusia pustiť

Letecké spoločnosti myslia aj na svoje tehotné klientky a pre ich prepravu majú špeciálne podmienky. Pochopiteľne chcú byť chránení pre prípad, že by sa na palube lietadla udialo niečo neplánované. Pre vás to znamená jediné, že vás môžu odmietnuť vziať na palubu lietadla, a pokiaľ sa doň dostanete, všetky riziká ponesiete len vy sama.

Letecká spoločnosť môže od vás vyžadovať potvrdenie o vašom zdravotnom stave, spravidla od 28. do 36. týždňa tehotenstva. Tlačivo na stiahnutie by mali mať prepravcovia na svojich web stránkach a potvrdiť vám ho musí váš gynekológ. Po 36. týždni vás už väčšina leteckých spoločností odmietne prepraviť. V takom prípade vám môže letenka aj prepadnúť.

Ako zvládnuť cestu lietadlom v tehotenstve

• Konzultujte plánovaný let so svojím gynekológom – ten najlepšie pozná váš zdravotný stav a tiež riziká, ktoré pre vás a vaše nenarodené bábätko takáto cesta predstavuje. Pokiaľ vám lietanie zamietne, poslúchnite ho. Na lietanie budete mať ešte dosť času a jedna cesta za ten risk isto nestojí.
• Zavolajte do leteckej spoločnosti – keď máte jasno v tom, že idete a už aj viete, ktorou prepravnou spoločnosťou, najväčšiu istotu budete mať, keď si zavoláte priamo na ich servisnú linku. Okrem toho, že sa poinformujete, či vás prepravia a čo z toho pre vás vyplýva, môžete si rovno dojednať nejaké pohodlné miesto na sedenie a ďalšie vaše požiadavky.
• Vyberte si sedadlo – každá tehuľka dobre vie, že častejšia návšteva toalety k tehotenstvu neodmysliteľne patrí. Je preto pochopiteľné, že najlepšie bude, keď vás usadia do uličky a nie k oknu, prípadne bližšie k toaletám. Zároveň je dobré dohodnúť sa vopred na mieste na sedenie, kde si budete môcť vystrieť nohy (najmä ak plánujete dlhší let).
• Poprechádzajte sa počas letu – aby ste predišli opuchom nôh a krvným zrazeninám, robte si prechádzky po uličke lietadla aj každých 30 minút, prípadne sa lekára spýtajte, či vám odporúča preventívne užívanie liekov alebo nosenie kompresných podkolienok.
• Myslite na pitný režim a niečo pod zub – za check-inom si isto zaobstarajte fľašu vody a niečo na zahryznutie. Nie každá letecká spoločnosť ponúka svojim pasažierom bohatý servis.
• Oblečte sa primerane – v lietadle býva chladnejšie, preto ak cestujete napríklad na dovolenku k moru a počas cesty budete naľahko, vezmite si so sebou pre istotu aj niečo na prehodenie. Dôležité je, aby ste sa počas letu cítili príjemne a zbytočne sa nepotili alebo naopak nedrkotali zubami.
• Nezabudnite na potvrdenie od lekára – vo vyššom štádiu tehotenstva si so sebou určite vezmite potvrdenie o vašom zdravotnom stave, v ktorom je okrem termínu pôrodu uvedené aj to, že ste spôsobilá letieť. K dokladom si pribaľte aj tehotenský preukaz.

Šťastnú cestu!

Foto: pixabay.com

Ako sa ľúbia, starajú jeden o druhého a spoločne sa hrajú. Neviete sa vynadívať na svoje dietky a vravíte si, že oni boli to najlepšie rozhodnutie vo vašom živote. A len čo prekročíte prah detskej izby, začne sa ozývať krik, buchot a plač: „Mamííí, on mi robí zle! Mamííí, povedz mu niečo, zober ho preč! Neznášam ťa, bolo mi lepšie, keď si tu nebol!“ Tie slová vás na chvíľu zabolia, no vzápätí vás prepadne neskutočný hnev a zúfalstvo. „Čo mám s nimi robiť? Veď toto je už neúnosné! Prečo musia byť u nás takéto scény na dennom poriadku?“ hlavou vám behá jedna myšlienka za druhou. Súrodenecká rivalita je tvrdý oriešok, no nezúfajte, nie ste prvá ani posledná, kto rieši ako v takýchto situáciách zareagovať.

„Ja mám doma niečo podobné. Syn má 9 a dcéra 5 rokov. Bijú sa, nadávajú si a stále žalujú jeden na druhého. Je to hrozné a zároveň smutné. Istý čas syn hovoril svojej sestre, že ju nenávidí a nech sa vráti do nemocnice. Neviem ako na nich. Doma je len krik a ja strácam zdravý rozum,“ zverila sa na Modrom koníkovi zúfala mamina damainka.

„Aj u nás to je podobné. Niekedy sa bozkajú a stískajú ukážkovo a inokedy len počúvam - Viva vypadni, nechaj ma, si zlá a podobné veci. Krik, jej plač, no des. Ale asi to tak má byť. Ja mám 2 sestry a tiež sme si neraz skočili do úsmevu a štekali po sebe, občas sa aj riadne vyťahali za vlasy. Stále ho chválim, keď sa s ňou hrá alebo sú k sebe milí. Ale ja som si fakt myslela, že som asi sama, keď to riešim skoro denne, a že niekde robím chybu,“ pripája sa vinka.

Robiť doma policajta či nie?

Asi prvé, čo vám pri súrodeneckej hádke príde na um je: RIEŠIŤ alebo NERIEŠIŤ? Zrejme v tom mnohé maminy nemajú jasno. „Niekedy riešim, niekedy nie. Občas je to len hrešenie, občas zákaz obľúbenej činnosti alebo príkaz neobľúbenej,“ píše na fóre hujska. „Akurát som niekde čítala článok, že pokiaľ sa nebijú a nenadávajú si, tak do toho nezasahovať, nech si to vyriešia sami a povedať im, nech nechodia žalovať a neriešiť. Zasiahnuť, až keď to trvá strašne dlho, a keď sa začnú biť alebo si slovne nadávať,“ prispieva do diskusie geenna.

Niektorí sa rozhodnú, že nebudú pátrať po vinníkovi a spor zavŕšia rovným dielom pre každého, ako to robí aj svano: „Moji chlapci sa mlátili ako psi a aj si nadávali. Neriešila som, kto bol viac a kto menej na vine, pravdu by som sa nedozvedela. Takže, keď bol trest, tak pre oboch. Tak sa začali mlátiť potichu. Tak som utekala do izby, keď sa z nej ozývalo fučanie. Ale to bol raj na zemi oproti tomu, čo bolo v puberte. Dovtedy som netušila, koľkými spôsobmi sa dajú týrať rodičia. A moji anjelici teda boli riadne vynaliezaví.“ Monika1766 to už s vyšetrovaním vinníka vzdala: „Niekedy je to u nás psychiatria. Bitky, hádky, nadávky, pomaličky každodenné menu. Najprv som ich riešila, ale teraz som rezignovala a nechávam ich, nech si to riešia medzi sebou."

Ukrojte staršiemu viac zo svojho času

Asi najväčším kameňom úrazu pri príchode nového člena domácnosti je, že starší súrodenec sa zrazu musí deliť o všetko, na čo doposiaľ nebol zvyknutý. A to nie sú len hračky alebo izbička, ale predovšetkým rodičia, ich pozornosť a láska. Mnohé mamičky sa zhodnú, že najlepším liekom na detskú žiarlivosť a ubolenú dušičku je snažiť sa ukradnúť si viac času pre staršie dieťa a hlavne neustále trpezlivo vysvetľovať a vysvetľovať.

„Ja mám medzi chalanmi 21-mesačný rozdiel a tá rivalita tu je a myslím, že vždy bude. Neustálym vysvetľovaním a riešením situácií časom pochopili, že bracho či segra sú opora a kamoš. Ale to neznamená, že sú anjelici. Práve dnes večer sa mi fakt poriadne pobili, no dostali kvapky a veľa sme sa rozprávali o bití a podobne. Myslím, že opäť na chvíľku pochopili. Ak sa dá, tak vrelo odporúčam pravidelne sa venovať len staršiemu - malé nechať s tatom a starší nech vám urobí program. U nás to super zaberalo a koľkokrát sme šli len na nákup, na ihrisko, nič extra - kúpili sme si maškrtu a len tak kecali... Dieťa sa uvoľní a lepšie prijíma to, že ho ľúbite tak isto ako jeho súrodenca a pocíti aj výhodu z toho, že je veľký,“ posúva svoju skúsenosť ďalej verulka a sassi s ňou súhlasí: „Niekedy sa deťom treba venovať aj oddelene, spraviť si hodinku len s jedným, aby malo mamu (otca) len pre seba, ako písala aj Verulka. Napr. naša dcéra si vyžadovala, aby som s ňou písala domáce úlohy. Nie preto, že by to sama nezvládla, ale to bol čas, keď tam malý byť nesmel, teda mala ma pre seba. Nejako som to hneď nechápala, prečo je taká. Dnes to viem, ona chcela byť so mnou.“

Pripomeňte prvorodenému, že aj on bol bábätko

Starší súrodenci majú často tendenciu žiarliť na tých mladších práve preto, že rodičia s nimi robia veci, ktorých sa im nedostáva. Nechápu tomu, že už sú veľkí a vedia sa okúpať či obliecť sami, alebo že 15-kilové dieťa len ťažko vyhodíte meter nad hlavu a potom ho bez úrazu aj chytíte. Chcú skrátka presne to isté, čo dostáva ich mladší súrodenec.

Ako mamina dvoch šibalov preto tiež pripájam svoju skúsenosť s detskou žiarlivosťou a rivalitou: "Samka sme na príchod sestričky pripravovali veľmi dlho a dala som si na tom dosť záležať, keď som počúvala rôzne príhody kamarátiek a známych. V prvom rade som chcela, aby pochopil, že sestrička sa narodí a nepôjde hneď na ihrisko kopať do lopty, ale bude potrebovať veľa času, aby narástla, zosilnela, všetko sa naučila a mohla sa s ním hrať. A to všetko ju budeme musieť naučiť spolu. Pripravila som ho i na to, že nebudem mať na neho toľko času, koľko by som chcela, lebo sestrička si ho veľa ukradne pre seba a že sa na mňa preto nemá hnevať, že to všetko pominie, keď začne byť samostatnejšia.

Samko je chvalabohu veľmi rozumný chlapček, takže to všetko prijal a veľmi mi so Saškou aj pomáhal. Hrala som sa na neschopnú, že som si zabudla plienku, tak mi ju doniesol a stále som mu vravela, že čo by som ja bez neho robila. Snažila som sa mu skrátka dať nový status v rodine, aby sa cítil dôležitý a potrebný. Keď videl, že so Saškou robíme niečo, čo sa s ním nedá, vysvetlila som mu, prečo to nejde a potom sme si spoločne pozerali fotky, keď bol maličky a tiež videá, čo som robievala s ním. Vždy to zabralo a sklamanie vystriedalo nadšenie. Aj u nás sú neskutočné boje a už ani neviem, kto koho provokuje a kto to vlastne začal. Je mi to ale jedno. Keď už príde na hrešenie alebo vysvetľovanie, vždy sa to snažím robiť nestranne tým, že upozorním oboch. Všimla som si totiž, že naša malá je tiež riadna herečka a často nafinguje plač, aj keď sa vlastne nič nestalo."

Rivalita medzi súrodencami tu vždy bola a aj bude. A kto ju nezažil, je skôr svetlou výnimkou ako pravidlom. Nech už sa vaše deti klbčia denne alebo len z času na čas, vedzte, že sa ľúbia a keby šlo do tuhého, nedajú jeden na druhého dopustiť. No a keď nie teraz, tak jedného dňa si tú cestičku k sebe isto nájdu.

Foto: freepik.com

Zúfalstvo, krik, plač, vyjednávanie, hádzanie sa o zem, ... Keď k vám zavíta obdobie vzdoru, razom sa rodinná idylka mení na nočnú moru, a väčšinou sa jej nevyhne žiadny člen vašej domácnosti. „Neurobím, nechcem, nebudem, nepôjdem, ...“ počúvate jedno nie za druhým a nech robíte, čo robíte, s malým tvrdohlavcom jednoducho nepohnete. Každý, kto si so svojou ratolesťou prešiel týmto náročným obdobím, už vie, že bez poriadnej dávky trpezlivosti to nejde.

Ako dlho bude vzdorovať?

Obdobie vzdoru sa nedá presne vymedziť. Kým u niekoho prehrmí za pár týždňov, iní sa s ňou snažia popasovať aj niekoľko mesiacov. Môže pokojne trvať mesiac, potom sa na dva mesiace kdesi „zašije“ a následne opäť vypláva na povrch. Dieťatko skúša hranice zhruba od roka a pol až do 4 rokov, kedy naberá vzdor na sile a je skutočnou skúškou rodičov. „U staršieho syna to začalo presne v dvoch rokoch a u mladšieho v 15 mesiacoch. Lekárka mi povedala, že vzdor graduje do štyroch rokov, a mala pravdu. U staršieho sa to v 4,5 roku začalo po troške mierniť, u mladšieho sa to stále stupňuje,“ zverila sa na fóre Modrý koník mamička xlucia.

Dieťa si vzdorom formuje svoju osobnosť

Vďaka bohatej slovnej zásobe si už drobec dokáže naplno presadzovať svoje, postaviť si hlavu, aj vás dostať riadne do vývrtky. Nevešajte hlavu a vôbec sa netrápte tým, že ste zlá mama alebo nebodaj, že ste vo výchove zlyhali. Dieťa to nerobí kvôli tomu, aby vám ublížilo. Práve naopak, formuje si tým svoju osobnosť, učí sa hovoriť „nie“, hľadá, kde sú hranice. Nerozumie často tomu, prečo nemôže alebo musí to či ono a nemá ešte v malíčku sebakontrolu, preto tie záchvaty zlosti a výkyvy nálad.

Obdobie vzdoru vie nejednu mamu priviesť do šialenstva. I keď mnohí radia, že si treba zachovať chladnú hlavu, vysvetľovať pokojne a s kamennou tvárou, nie vždy sa to v takej situácii dá. Svoje o tom vie aj akika722: „Môj starší syn mal prvé obdobie vzdoru vo veku dvoch rokov a bolo to hrozné. Potom sa to ako tak upokojilo, ale teraz sa to zase vrátilo. Je to už ale lepšie v tom, že mi povie, čo chce a občas si dá povedať. Ale keď to na neho príde, to by som sa najradšej vyparila. Mladší syn má skoro 14 mesiacov a už sa vie hádzať o zem, keď sa obliekame. Strihanie nechtíkov je hotová katastrofa. To len čakám, kedy na nás pošle niektorý zo susedov sociálku, čo vtedy plače, akoby sme ho rezali. Veľakrát predychávam a vrieskam ako blbá, čo aj tak nepomáha.“

Možno budete mať niekedy pocit, že sa váš vytúžený anjelik mení na krvilačnú šelmu, keď to na vás začne skúšať zubami, nechtami. „U nás to začalo po prvom roku. Prebaľovanie, hotová katastrofa, vrtí sa ako had, a keď niečo nie je po jej, hodí sa o zem, škriabe, hryzie,“ zverila sa v diskusii jankac1986 a piacere tiež pripojila svoju skúsenosť: „U nás to prišlo v dvanástich mesiacoch. Odvtedy sa hádže o zem, kope, búcha hlavou o zem, všetko rozhadzuje, pre všetko plače, nedá sa prebaliť, nedá sa obliecť, ... No radosť žiť." 

Ako si so spurným dieťaťom poradiť?

Čo teda s tým? Každé dieťatko je iné, preto si pri najbližších záchvatoch zlosti budete musieť otestovať, čo platí na to vaše. A keď už budete mať pocit, že ste skutočne v koncoch, nikdy nie je hanbou obrátiť sa na odborníkov, ktorí vám môžu dať cenné rady ako sa s tým všetkým popasovať.

1. Skúste dať drobcovi za pravdu

Nikdy nemôže byť po vašom, pretože drobec musí vždy urobiť opak toho, čo po ňom chcete vy? Petruska 77 má na to svoj overený recept: „ Jednoducho som s ním vypiekla. Vo všetkom som s ním súhlasila a tým, že to znegoval, sme sa nakoniec dostali tam, kde som ho chcela mať. Ako to vyzeralo v praxi? JA: Pôjdeme na prechádzku. ON: Nie, nepôjdeme. JA: Dobre, tak nepôjdeme. ON: Ale áno, pôjdeme.“

2. A čo tak ignorácia?

Máte pocit, že čím viac to vo vás vrie, tým viac drobec rýpe a ešte väčšmi vo vás emócie gradujú? „Mne sa veľmi osvedčilo nereagovať vôbec - nie je obecenstvo, nie je pre koho robiť divadlo. Odísť z miestnosti, zapnúť si televízor, začať pozerať von oblokom (aj keď nervy ako špagáty), ale navonok KĽUD. Viem, je to ťažké. Keď raz akokoľvek zareagujete, bude to dieťa skúšať aj nabudúce. Vôbec sa nestresujte tým, či to skončí pred škôlkou, alebo nie, tam to deti skúšajú len občas, väčšinou len raz, dva razy, kým zistia, že účinok je nulový. Na verejnosti je to samozrejme ťažké, ale NIČ si nerobte z hlúpych poznámok okolia, oni vám v tom nepomôžu. Ja som si vtedy vždy vravela, že je to zbytočné, kľudne počkám, kým doreve, ale tú vec aj tak nedostane,“ radí mamičkám mamavera a dodáva: „Pomôže len dôslednosť, vysvetľovanie a nepovoliť ani pod tlakom kriku a urážania sa. Snažte sa chváliť aj za drobnosti, pochvala je veľkou motiváciou. Roky pracujem s takými deťmi a roky to na mňa skúšajú, vrátane vlastných.“

3. Veďte s dieťaťom dialóg

Deti potrebujú hranice a my, ich rodičia, sme tu na to, aby sme ich naučili žiť v tomto svete a začleniť sa do spoločnosti. Neznamená to ale, že život detí má byť plný zákazov a príkazov. Rovnako ako dospelí, aj deti sú osobnosti, majú svoje predstavy, túžby, fantáziu, potreby, ... a treba k nim tak pristupovať. "Treba povedať veci na rovinu, nie klamať. Do škôlky, k babke ideš preto, lebo maminka musí zarobiť korunky na hračku, čokoládku, ... Chvíľu to potrvá, no pochopí to. Treba to stále opakovať a rozprávať sa s ním na rovinu. U nás to zabralo. Keď nechce ísť z domu, povedz mu, že ty odchádzaš a on môže zostať doma sám, ty prídeš po práci. Alebo nech ide vyzlečený, ak sa nechce obliecť - predsa jemu bude zima a jemu sa budú iné detičky smiať, že ide v pyžamku," radí lenusiknr. „Dosť mi pomohlo, keď som jej dala na výber z viacerých prípustných variant - či sa to týka oblečenia, prechádzok, hrania, atď. Takže nemala dôvod hysáčiť, a keď už, tak buď skúsiť ukľudniť alebo nechať vyrevať, u každého zaberie iné,“ delí sa o svoju skúsenosť ďalšia z mamičiek rainee.

4. S hnevom si poradí silné objatie alebo krátke odlúčenie

O silnom objatí sa v spojitosti so záchvatom hnevu hovorí dosť často. Nie u každého dieťaťa to ale skutočne zaberá. Sú deti, ktoré sa po chvíli zápasenia s maminou naozaj upokoja, no sú aj také, v ktorých tento akt napätie ešte väčšmi znásobí. Ktorý prípad je ten váš, si musíte len otestovať pri najbližšom amoku.

Laskavamama na túto metódu nedá dopustiť: „Terapia objatím pomáha a u nás zaberalo, keď som ho vzala na ruky a silno si ho k sebe pritisla. Najnovšie skúšam facku a účinkuje! Princíp je ten, že keď má dieťa záchvat a nereaguje, hádže sa o zem, dáme facku zemi – dlaňou udrieme o zem. Škaredá zem, nenúť ma hádzať sa na teba, po tebe sa chodí a nie leží a šúcha. Možno to príde niekomu hlúpe, ale nám to pomáha.“

Ja, ako autorka článku, som mala so synčekom presne opačnú skúsenosť: „U nás objatia nefungovali vôbec. Vonku, keď sa mi malý hodil o zem, povedala som mu, že idem domov, a keď ho to prejde, nech príde za mnou. Keď pochopil, že stále idem a neotáčam sa, tak to vzdal a rozbehol sa za mnou. Doma sme sa museli pri silnom amoku odlúčiť, inak to nešlo. Tak to v oboch gradovalo a nič nepomohlo, že sme museli byť minútku každý sám so sebou. Naučila som ho, že sa má ísť upokojiť do izbičky. Žiadna tma, žiadne zavreté dvere, žiadny krik, ... poprosila som ho, aby šiel do izbičky, a keď sa upokojí, nech príde späť a porozprávame sa o tom. Trvalo to nejaký čas, kým to celé pochopil, no nakoniec to fungovalo skvele. Keď to prišlo, zobral sa do izbičky, predýchali sme to obaja a potom prišiel so slovami, že už je ukľudnený. Objali sme sa, porozprávali a išlo sa ďalej.“

5. Pokúste sa ho pochopiť

Keď si už naozaj neviete rady a návštevu psychológa si stále nechávate v zálohe, siahnite po literatúre, ktorá vám pomôže hlbšie nazrieť do detského sveta. Mamavera má pre vás hneď dva tipy: „Super sú knihy Dieťa potrebuje hranice a Malý tyran. Dieťa potrebuje zistiť, že jeho odpoveď môže byť odmietavá, je to súčasť jeho vývoja, ale tiež potrebuje zistiť následky. V žiadnom prípade by som ho netrestala, chce to nekonečnú trpezlivosť, zaberá možnosť vybrať si z dvoch možností (obidve vyhovujú nám, ale dieťa má pocit, že si vybralo), zákazov a príkazov čo najmenej, aby to NIE znamenalo naozaj NIE, ale nebolo to používané pričasto.“

Čo pomohlo vám? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti so zvládaním detského vzdoru.

Foto: pixabay.com

Z detských chorôb má hlavu v smútku nejedna mama. Najmä u detí, ktoré už navštevujú kolektívy, je to často začarovaný kruh a jednu chorobu strieda druhá. Toľko príznakov, diagnóz a kadejakých liekov, že sa v tom človek začína strácať. Bežné prechladnutia už máme po niekoľkých razoch v malíčku a zvyčajne poznáme osvedčené recepty, ktoré našim drobcom zaberú. Keď ale príde čosi nové, dokáže nás to poriadne vyviesť z miery. Jednou takou záhadou je aj šiesta choroba. Aj napriek tomu, že nejde o život ohrozujúce ochorenie, jeho prejavy dokážu vystrašiť nejedného rodiča.

Čo to vlastne je?

Šiesta choroba je vírusové ochorenie, pre ktoré sú typické najmä vysoké teploty a výsyp vyrážok. Najčastejšie sa s ňou stretávajú deti od 6 mesiacov do cca 2 až 3 rokov. Šiestou chorobou si dieťatko prejde len raz za život, keďže po jej prekonaní mu zostane už doživotná imunita.

Inkubačná doba, teda čas, za ktorý sa ochorenie u dieťatka prejaví, je zvyčajne 1 až 2 týždne. Preto ak sa u vás šiesta choroba potvrdí, informujte o tom známych, ktorí boli v tom čase s vami v kontakte. Ide totiž o nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou cestou, teda kýchaním, kašľaním, pri rozprávaní či slinami.

Ako „šestku“ rozpoznať?

Šiesta choroba prichádza ako blesk z jasného neba, bez toho, aby ste na drobcovi spozorovali akékoľvek iné príznaky. Odrazu sa objaví vysoká teplota, ktorá sa môže vyšplhať aj nad 39 °C a zvyčajne trvá až 3 dni. Ako prišla, tak aj odznie, počítajte teda s tým, že po troch dňoch náhle klesne a vystrieda ju výsyp. Na tvári, končatinách, hrudníku a krku sa objavia ružovo-červené fliačiky. Keď tieto vyrážky zatlačíte, miesto zostane biele. Nemusíte mať obavy, výsyp nie je pre dieťatko bolestivý a nie je potrebné ho ani nijako špeciálne ošetrovať. Šiestu chorobu môže sprevádzať aj nádcha, mierny kašeľ, zväčšené lymfatické uzliny, mrzutosť, únava či nechuť do jedla.

Liečba doma alebo návšteva lekára?

Ochorenie trvá zvyčajne 6 až 7 dní, prvé 3 dni sprevádzajú horúčky, následný výsyp odznie tiež asi za 3 dni. Horúčky je potrebné zrážať pomocou liekov (paracetamolových alebo ibuprofenových), zábalov či sprchy. Dôležitý je tiež pokoj na lôžku, dostatok tekutín izbovej teploty a izolácia. Návšteva lekára pri takomto priebehu ochorenia nie je potrebná, i keď aspoň konzultácia v prípade, že sa vám čokoľvek nepozdáva, je určite na mieste.

Návštevu lekára by ste nemali zbytočne odkladať, ak:

• je pacient mladší ako jeden rok
• napriek liekom a zábalom sa vám nedarí udržať teplotu pod 38,5 °C
• drobec odmieta piť, má suchý jazyk a neciká viac ako 6 hodín
• sa objavia febrilné kŕče z teploty, v tomto prípade bezodkladne volajte RZP

Foto: flickr.com

Počas letných dní je takmer nemožné ukryť sa pred neznesiteľnými horúčavami. Doma máme možno o stupeň menšiu teplotu ako je vonku a nech robíme, čo robíme, vzduch sa ani pri otvorených oknách a dverách nepohne. Pobyt v rozhorúčenom aute sa stáva neznesiteľný už odvtedy, keď do neho nastupujeme. Niet sa preto čo čudovať, že nás tieto dni lákajú k vode. Ani nevinné schladenie sa v bazené či v jazere však nemusí dopadnúť dobre.

Úpal a prehriatie nie je to isté

Kým k úpalu sa dopracujeme len pobytom na priamom slnku, prehriatie nám práve naopak hrozí v teplom a nevetranom prostredí. Keď k tomu pridáme ešte aj fyzickú aktivitu, nedostatok tekutín, tesné a nepriedušné oblečenie, problém môže byť na svete. Ako zistíme, čo trápi našeho drobca?

Pri prehriatí môže byť dieťatko unavené, bledé, malátne a celkovo zoslabnuté. Môže sa sťažovať na bolesť hlavy, potí sa, má zrýchlené dýchanie a pulz a pocit na vracanie. Horúčky sa môžu vyšplhať aj nad 40 °C a môžu ich sprevádzať kŕče.

Pri úpale bývajú horúčky o čosi nižšie, okolo 39 °C. Dieťatko sa môže sťažovať na bolesť hlavy, závraty a zvracia. Na rozdiel od prehriatia sa drobec nepotí, práve naopak, koža je suchá a väčšinou aj spálená od slnka. V závažnejších prípadoch hrozia aj kŕče a bezvedomie.

Ako podať prvú pomoc?

Dieťatko treba dať okamžite do tieňa alebo chladnej a dostatočne vetranej miestnosti. Najmä v horúcich letných dňoch môže byť hľadanie takýchto miest dosť komplikované, skúste preto porozmýšľať, ako by ste mohli aspoň o čosi schladiť vzduch v miestnosti – klimatizácia, ventilátor, otvorená mraznička, ... Malému pacientovi uvoľnite odev, alebo ho vyzlečte a snažte sa ho schladiť pomocou studených obkladov a zábalov. Ale pozor, teplota musí ísť dolu postupne a pomaly. Príliš rýchlym schladením by mohlo telo dostať teplotný šok. Na lieky na zníženie teploty v tomto prípade zabudnite. Treba zároveň doplniť chýbajúce tekutiny, najlepšie vychladené minerálne vody, vodu s kuchynskou soľou alebo studený čaj. Ak dieťatko vracia, snažíme sa mu podávať tekutiny po lyžičkách, ideálne rehydratačný roztok, ktorý dostanete kúpiť v lekárni. Dieťatko v žiadnom prípade nevystavujte v nasledujúcich dňoch priamemu slnku. Pokiaľ sa stav nemení alebo dokonca zhoršuje, bezodkladne kontaktujte lekára, ktorý zváži prípadnú liečbu liekmi alebo podanie infúzií.

Radšej sa úpalu a prehriatiu vyhnite

Kto by si chcel kaziť leto podobnými nepríjemnostiami. Ako im teda môžeme predísť? 

• Pri ceste autom sa snažte používaťklimatizáciu. Pokiaľ patríte k rodičom, ktorí pri deťoch zásadne klímu nepoužívajú, robte si častejšie prestávky, počas ktorých dieťatko vyberiete z auta, zapnete klimatizáciu, aby sa auto ochladilo a potom pokračujte v ceste. Počas veľkých horúčav sa dokáže vzduch v aute prehriať už za pár minút.
• Rovnako sa majte na pozore pri pobyte v nevetraných, neklimatizovaných a uzavretých priestoroch, akými môže byť kancelária, ale aj napríklad mestská hromadná doprava.  
• Neustáledieťatku núkajte piť, aj keď nie je smädné, dostatočný príjem tekutín je v takýchto horúčavách základ.
• Pri pobyte na slnku by mali byť neodmysliteľnou súčasťou výbavičky aj pokrývka hlavy a ľahké, svetlé a vzdušné oblečenie. 
• Dieťa by malo dostatočne oddychovať v tieni a nie sa zbytočne preťažovať na priamom slnku, preto sa mu snažte jeho hry s kamarátmi trošku korigovať.
• A v neposlednom rade sa natierajte opaľovacím krémom s vysokým UV faktorom a snažte sa nezdržiavať na slnku v čase obeda, kedy je najintenzívnejšie.

Nech vám krásne zážitky z leta nič nepokazí.

Foto: pixabay.com

Rozhodli ste sa, že je najvyšší čas skoncovať s nosením plienok, alebo len uvažujete nad tým, kedy sa do toho pustiť? Ak to chcete stihnúť ešte tento rok, je najvyšší čas. Horúce letné dni majú v porovnaní s inými ročnými obdobiami jednu veľkú výhodu - drobca môžete nechať behať naholo, čím odbúrate opletačky s neustále zapnutou práčkou. Pri pocite chladu dochádza navyše k "nehodám" omnoho častejšie.

Vo viacerých kútoch sveta sa na deti v tomto smere vôbec netlačí. U nás je, žiaľ, realita iná a aj mamičky, ktoré sa rozhodnú pre odplienkovanie v neskoršom veku, sú často pod veľkým tlakom okolia. "Vy ste mali rok a už ste behali bez plienok," vyčíta vám vašu "pohodlnosť" mama. "Prečo ešte nedávaš krpca na nočník? Môj je už dávno bez plienok," uškŕňa sa vaša známa. Každé dieťa je iné, no najmä každá mama pristupuje k výchove a učeniu svojich detí podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia. Nech si hovorí, kto chce, čo chce, o tom, kedy a ako sa to udeje u vás, rozhodnete len a len vy a vaša ratolesť.

Nechajte to na ňom

Drobec sa jedného dňa zobudí a rozhodne sa, že plienku už nechce a hotovo. Tak toto je najideálnejší scenár a asi aj sen nejednej z nás. Možno si poviete, že takto to nemôže fungovať. Takéto situácie sa ale skutočne dejú, o čom svedčí skúsenosť mamičky zyko z fóra na Modrom koníkovi: "Ja som odplienkovanie nechala na deťoch samých. Nechcela som stresovať ich a ani seba. Starší syn mal plienky do 2 rokov a 8 mesiacov. Pekne v kľude zo dňa na deň bez nehody a už aj od prvej noci bez nehody. Mladší syn má ešte plienky, nechce na šerblík, ani na wc, plienka mu nevadí, takže zatiaľ to neriešim." Podobnú skúsenosť má aj luy: "Syn sa mi odplienkoval sám. Ukazovala som mu nočník, dávala ho naň, kričal, nechcel, úplne bol na nervy z neho, keď ho videl, vécko tak isto. Vzdala som to a veruže jedného pekného rána vstal, dal dole plienku a povedal ba, necem. Od tej chvíle rovno na vécko chodil a super. Do škôlky šiel už bez, mal 2,5 roka." Nájdu sa však aj mamičky, ktoré sú voči tejto metóde skeptické. "Ja na samostatné odplienkovanie neverím, resp. neverím, že je možné u každého dieťaťa. Ako dlho si ochotná s odplienkovaním čakať?", zapája sa do diskusie elephant. A to je presne tá otázka, ktorú by si mal položiť každý, kto sa rozhodne nechať odplienkovanie na samotnom dieťati. Do akého veku ste ochotní počkať a kedy sa nosenie plienok nestáva už len akousi pohodlnosťou dieťatka? Treba však uznať, že tento spôsob je zaručene najmenej stresujúci pre vás oboch.  

Učte sa od starších

Isto ste si už neraz všimli, ako mladšie deti doslova obkukávajú od tých starších. Inak tomu nie je ani v prípade chodenia na nočník či wc. Veď ako sa vraví, niekedy je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Môžete dieťatku týždne či mesiace rozprávať a vysvetľovať, na čo je nočník a čo sa má do neho robiť. Tlieskať si a tešiť sa, keď sa to podarí. No možno budete prekvapení, že stačí vidieť jedno cikanie staršieho súrodenca či kamaráta a drobec akoby zázrakom odhodí plienky aj sám. Svoje o tom vie aj sissy27: "Niečo tesne po 2. narodeninách sme boli na návšteve u susedov, mali o 4 mesiace staršieho drobca a ten od starších bratov odpozoroval cikanie, no a moja dcérka zase od neho. Prišli sme domov, zahlásila, že chce cikať na nočník ako on a odvtedy sa proste pýtala cikať, nemala jedinú nehodu. Samozrejme som jej sem tam pripomenula, že sa treba ísť vycikať (pred odchodom z domu, pred spaním), do ani nie dvoch mesiacov prestala aj plienka na noc - a nikdy som ju v noci nedávala cikať, jednoducho to prešlo. Nočník sme dovtedy mali doma, párkrát som sa jej spýtala, či nechce vyskúšať, ale nikdy nechcela, ja som ju nenútila (nevidím zmysel stráviť pol dňa sedením na nočníku a obdivovať to, čo sa v ňom objaví), žiadne stresy ani pre mňa, ani pre dieťa." A podobnú skúsenosť s tým mám aj ja - autorka tohto článku: "Staršieho syna som skúšala dávať na nočník, keďže mu nerobilo problém na ňom sedieť. No tiež som nebola za to, príliš na neho tlačiť, i keď moje okolie na to malo iný názor. Skúšali sme týždeň dva, a keď som videla, že to nejde, dali sme si čas a skúsili to opäť. No o veľkých úspechoch sme hovoriť nemohli. V lete, tesne pred dovŕšením 2 rokov, sme sa dohodli s kamarátkou, že zájdeme na kúpalisko. Jej o mesiac starší syn si stiahol plavky a vycikal sa pri strome. Keď to môj malý zbadal, išiel aj on a odvtedy chodil bez plienky."

Odúčajte sa postupne

Naše mamy nás začali dávať na nočník hneď, ako sme sa naučili sedieť. Aj dnes sa nájdu mamičky, ktoré v tomto trende pokračujú. Väčšina sa ale prikláňa k tomu, aby sa s odúčaním od plienok začalo, keď je už na to dieťa pripravené. Proces cikania a kakania si začína uvedomovať okolo roka a pol, preto je práve v tom období vhodné začať. Každé dieťatko je ale iné a často je to práve o pocite mamy, ktorá najlepšie vie, či je na to už drobec pripravený alebo nie. Na jednom sa ale zhodnú asi všetky mamy, treba sa obrniť riadnou dávkou trpezlivosti, pretože učenie na nočník môže zabrať týždne, ale pokojne aj mesiace. "Občasné dávanie cez deň na nočník - žiadny efekt. Keď mali 2 roky aj 2 mesiace, bolo leto, kúpili sme im slipy a skúšali. Sebastianko behom 3 dní úplne bez plienky cez deň a po 2 týždňoch aj cez noc. Šlo by to asi aj skôr, ale dávala som plienku cez noc pre istotu. Nikolasko asi týždeň, ale v noci sa pocikáva tak okolo 4-tej ráno. Sestrina dcéra bola bez plienky úplne od 7 mesiacov. Boli sme úplne v šoku, je veľmi inteligentná. Zato jej sestra si to vynahradila, bola na plienkach tak ako my," opisuje na fóre ako prebehlo odplienkovanie u nich womenne. "My sme začali dávať na nočník asi v 7 mesiacoch, vždy ráno, keď sa zobudila a postupne sme pridávali po spinkaní, pred kúpaním a tak. Keď mala 19 mesiacov, povedala som si, že to skusíme bez plienky a bola fantastická. Podotýkam, že sama sa nepýtala. Proste sme dávali na nočník alebo záchod preventívne aj každých 15 minút. Samozrejme boli aj nehody, ale do troch dní sa začala pýtať sama. Chodila som síce ešte týždeň za ňou s mopom a prezliekali sme aj 3x za deň, ale po týždni bola okrem spania kompletne bez plienky. Kamoška túto techniku skúšala tiež a malá sa krásne odučila. Dôležité je ale nedať tú plienku, ani keď idete von. Chce to len trpezlivosť a nosiť so sebou náhradné oblečenie," radí mamičkám v diskusii sisulka7.

5 užitočných rád

1. Zoznámte sa s nočníkom - dieťatko by malo nočník dôverne poznať skôr, než sa na neho po prvýkrát posadí. Nechajte ho preto v izbe, kde sa počas dňa často zdržiava, aj niekoľko týždňov predtým, než ho naň posadíte. Pomaly si na neho zvykne, bude mať čas si ho poobzerať či pochytať.
2. Trpezlivo vysvetľujte - chváľte, rozprávajte mu o tom, ukazujte na bábikách či plyšových medvedíkoch, pozrite si knižku, kde sú obrázky na túto tému, nehanbite sa zobrať si dieťatko so sebou na wc (aj tak tam s vami isto trávi veľa času) a ukážte mu na sebe, čo sa tam robí. Nikdy ho ale nehrešte, keď sa mu stane nehoda. Pokiaľ máte pocit, že to už psychicky nezvládate, radšej to odložte na neskôr, aj keď len o pár týždňov.
3. Zapojte kamarátkine deti - pokiaľ nemáte doma staršieho súrodenca, poproste kamarátku, ktorej deti už chodia na nočník alebo wc, o názornú ukážku. Deti sa najlepšie učia od starších a radi ich vo všetkom napodobňujú. Menšie deti cikanie ešte nevnímajú tak intímne ako dospelí, s kakaním to však môže byť horšie. Mnoho detí pri tom vyhľadáva súkromie a to je potrebné rešpektovať.
4. S plienkou seknite raz a navždy -  keď sa už rozhodnete nedať plienku, tak naozaj zotrvajte. Ale pozor, pokiaľ máte pocit, že výsledky neprichádzajú a vás i drobca neustále umývanie mláčiek stresuje, radšej plienočku vráťte a skúste to opäť o nejaký čas. Možno sa vám len nepodarilo vystihnúť tú pravú chvíľu.
5. Rešpektujte dieťatko - nenúťte ho cez plač a krik sedieť na nočníku. Niektoré deti nočník odmietajú úplne a nakoniec sa naučia chodiť rovno na wc. Pokiaľ začne kakať, rýchlo ho prenesiete na nočník a v tom vám prestane tlačiť a nevykaká sa ešte pol dňa, tak ho nechajte radšej naložiť do plienky alebo nohavíc. Vždy je to lepšie, ako skončiť u lekára s tým, že dieťa nemalo potrebu už niekoľko dní. Buďte veľmi opatrní, aby si prílišným tlakom z vašej strany nevytvorilo dieťa v hlave blok, ktorý bude potom omnoho ťažšie odstrániť. Všetko chce svoj čas a drobec na to musí prísť sám.

Foto: pixabay.com, flickr.com

"Prečo plačeš?" spýta sa otecko vášho nenarodeného bábätka. "Ja neviem! Dajte mi už konečne všetci pokoj! Mám toho všetkého dosť! Kiež by sa to malé nikdy nenarodilo! A na čo sme vlastne chceli dieťa? Veď nemáme ani páru, ako sa o neho postarať? Chcem, aby bolo všetko ako predtým," nestíhate sa diviť, čo vychádza z vašich úst. Hlavu hore, nemusíte mať preto výčitky. Na vine je tehotenská depresia.

Tehotenstvo je obrovskou záťažou nielen z pohľadu fyzických zmien, ale najmä na psychiku. I keď sa vraví, že práve toto obdobie je najkrajším v živote ženy, často majú budúce mamičky pocit, že to tak nie je. Hormóny tehuľkou lomcujú a nech robí, čo robí, skrátka si s nimi nevie rady. Plač, hnev, krik, výčitky, pochmúrne a často až absurdné myšlienky sú na dennom poriadku a človek má pocit, akoby sedel na horskej dráhe. "Už dva dni mi je vkuse do plaču, neviem si predstaviť budúcnosť s priateľom, s ktorým sme bábo chceli, nemám chuť s ním tráviť čas, najradšej som sama! Občas mi je ľúto za starými časmi, za slobodou. Mám výčitky voči bábätku. Strašné stavy, no dúfam, že tie depresie pominú," opisuje svoje pocity jedna z mamičiek na fóre na Modrom koníkovi. Že s vami nevie nikto vydržať? O to horšie, že už ani vy. Dá sa s tým vôbec niečo urobiť?

Všetko raz prejde

Tehuľky sa zhodujú, že najväčšie hormonálne výkyvy mali v prvom trimestri tehotenstva, i keď prehnaná náladovosť sa sem tam objavila aj neskôr. "Mne šibalo z hormónov na začiatku oboch tehu. Až som sa doslovne nevedela zmestiť do kože, až fyzická nervozita. Do mesiaca to zmizlo. Po prvom trimestri si začneš užívať, hormóny sa ukľudnia," spomína na svoje tehotenstvá alyn. 

Máte na to nárok a každý milujúci chlap by to mal pochopiť, zaťať zuby a pomôcť vám toto obdobie preklenúť. Nie je im čo závidieť, ale ako budúci oteckovia musia aj oni priložiť ruku k dielu a čo to si so svojimi polovičkami vytrpieť. "Neboj sa, po pár týždňoch to prejde, prinajhoršom po pár mesiacoch. U mňa tie plačlivé, nervózne stavy našťastie netrvali dlho, ale bolo to o to horšie, že som mala problémy (špinenie a krvácanie) a veľmi som sa bála o bábätko. Už som 3 týždne na PN a neviem, či sa ešte vôbec vrátim do práce, ale kvôli bábätku čokoľvek. Buď rada, že je priateľ s tebou, že to chápe a stará sa o teba, spolu to zvládnete. A nehanbi sa ospravedlniť a vysvetliť situáciu tým, ktorí si tú tvoju zlosť odnesú - blízki to pochopia," radí ako na vzťahy s blízkymi jance333. Aj keď takéto výkyvy nálad dokážu obrátiť celú domácnosť hore nohami, môže to byť ešte omnoho horšie. Svoje o tom vie aj pantarhei: "Ja mám za sebou dve tehotenstvá. Pri oboch som bola náladová, plakala som, kričala... Pri prvom to okrem zväčšenia bruška boli jediné príznaky. Pri druhom sa k tomu pridali zdravotné komplikácie, nevoľnosti, hnačky, bolo mi zle a musela som spať posediačky, inak som noc strávila na WC. Keď som si ľahla, do dvoch hodín mi bolo zle. Takže si užite tieto "psychostavy". Je to normálne v tomto období a aj chvíľu po pôrode to takto bude, teda aspoň u mňa. Po pôrode sa toho veľa zmení, ale nebojte sa, nebudete plakať navždy."
Marosinecko dokonca skončila v nemocnici, no je príkladom toho, že všetko sa dá zládnuť: "Aj ja som mala také stavy, poplakala som si, nervózna som bola, do toho horúčavy... fuuu, ja som grcala a bola v nemocnici na infúzkach, čo som bola dehydrovaná. Už ma tehu vôbec nebavilo. Po čase sa to zlepšilo a bola som plná energie a elánu. A vďaka môjmu mužovi. Ten ma podporoval a podržal."

Nepoddávajte sa emóciám

Depresia je ťažký oriešok aj pre ľudí, ktorí nie sú v druhom stave. Niet sa preto čo čudovať, že sú ženy v tehotenstve občas také neznesiteľné. Život sa im už čoskoro od základov zmení, bojovať s hormónmi nemá význam a navyše si ani nemôžu pomôcť napríklad antidepresívami, aby neuškodili bábätku. Niečo ale predsa len môžu urobiť. "Skús si robiť dni zaujímavé, popozeraj obchody, oddychuj. Áno, veľa času a ničnerobenie a potom človek premýšľa nad nesmrteľnosťou chrústa. Ja to poznám dôverne," hovorí z vlastnej skúsenosti eliska13 a dodáva: "Žiaľ, je to bežné, len dávaj pozor, nech to neprejde do úzkosti a depresie. Bude to nový pocit strachu o seba, dieťa." Laura1804 si tiež myslí, že treba hlavu zamestnať a obklopiť sa ľuďmi: "Je to úplne normálne. Keď som bola prvýkrát tehotná, nechcelo sa mi žiť a tiež to boli vymodlené deti. Mala som pocit, že mi nikto nerozumie, všetko ma rozčuľovalo, stále som plakala. Myslela som si, že mi skončil život a že sa zbláznim. Keď som porodila, bol to najšťastnejší deň môjho života. Všetko sa úplne zmenilo, zase vyšlo slnko, prvýkrát som sa po 9 mesiacoch s chuťou najedla. Teraz som znova tehotná a zase mi je nanič, ale je to oveľa lepšie, lebo už viem, že to všetko prejde, akoby to nikdy nebolo a znova budem šťastná. Najhorších je prvých 12 tt, potom sa to zlepšuje a po pôrode sa môže stať, že ešte budú nejaké depky, ale len chvíľku a bude všetko ok. Len sa nepoddávaj, premôž sa, zamestnaj sa niečím, hovor s ľuďmi a drž sa."

Magnézium a alchemilka

Antidepresíva v tehotenstve neprichádzajú do úvahy, no možno je ešte nejaká nádej ako na depresie. "Kúp si magnézium, najlepšie značka galvex, a dávaj si 1 - 2 denne pre začiatok. Magnezko nie len že potláča nervozitu a depku, ale taktiež uvoľňuje svalstvo. Nebude ťa bolievať podbruško. Taktiež je to prevencia pred tvrdnutím bruška. Aj gynda ti ho isto odporučí," radí v diskusii ivca88. Magnézium pomohlo aj pampeliske11: "Mám skúsenosť s prvým tehu asi takú, že to bolo najhoršie obdobie môjho života. Tiež sme dlho plánovali a potom, keď sa už podarilo, tak to bol pre mňa horor. Úzkostné stavy a tak, no okolo 6 mesiaca sa to trochu utlmilo, ale občas to zase prichádzalo. Keď som porodila, bolo to také všelijaké. Pomáhalo mi magnézium a teplý čaj pred spaním." Beton má na to ale iný názor: "Na náladičky a tehotenské hormóny alchemilka žltozelená. Ale nepreháňať, len sem tam. Mg neriskovať. Je to návykové pre dieťatko a maternica ako sval sa potrebuje cvičiť, týmto len ochabne." Ak sa vám teda zdá, že už je tých pochmúrnych myšlienok príliš a nemáte z toho dobrý pocit, skúste sa v poradni spýtať svojho gynekológa, čo by vám odporučil. Žiadnej tehuľke asi netreba dvakrát hovoriť, že o všetkom sa musí vopred poradiť s lekárom.

A na záver? Kto si prešiel tehotenstvom, a tým myslíme aj mužov s ich polovičkami, vie, že takýmto stavom sa nedá vyhnúť a treba ich len vydržať. Bábätko je úžasný dar, na ktorý sa oplatí čakať. "Veľa žien si prešlo takýmito výkyvmi počas vystrájania hormónov v začiatkoch tehu. Aspoň si ťa naplno doma užijú," povzbudzuje xoxolusik a petuska2110 sa k nej pridáva: "Ach jaj, táto téma je mi známa. Keď som bola prvýkrát tehu, nedalo sa so mnou vydržať. Všetci mali chuť ma zaškrtiť, aj moji rodičia. Bola to skúška nervov. Pri druhom to bolo omnoho miernejšie, no tieto stavy, plačem a neviem prečo, som nasraná a neviem prečo, veľmi dobre poznám. Prejde to samé a je to normálne. Treba len vydržať a raz sa na tom zasmeješ ako aj ja."

Foto: flickr.com

Ako môže niekto v letných horúčavách nechať dieťa v aute? Takéto prípady sa stávajú každý rok a pochopiteľne sa nad nimi pohoršujeme, pretože ide o veľký hazard so zdravím a životom dieťaťa. Čosi podobné sa ale okolo nás deje denno-denne, len to mnohí z nás netušia. Poznáte mamičky, ktoré v dobrej viere, že chránia svoje bábätko pred slnkom, prekrývajú kočík plienkou? Alebo to robíte vy sama? Je načase s tým prestať. 

Teplota v kočíku nebezpečne stúpa

Je úplne jedno, či mamička cez kočík prehodí deku, plienku alebo akúkoľvek tenkú látku. Prekryje totiž jediný otvor, cez ktorý k dieťatku prúdi vzduch. V takto uzavretom kočíku začína teplota stúpať veľmi rýchlo. Počas letných horúčav sa môže na slnku vyšplhať až na 37 ° C. Teplotný rozdiel v kočíku a vonku môže byť aj 15 stupňov, čo je už pre dieťatko alarmujúce.

Čo bábätku v prekrytom kočíku hrozí? Vďaka vysokej teplote môže dôjsť až k prehriatiu alebo úpalu. Tým to ale nekončí. Bábätko môže prestať v dôsledku horúčavy dýchať a mamička to ani nezbadá, nakoľko na neho kvôli prekrytiu nevidí. Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) prichádza náhle a potichu, preto je dobré nespúšťať bábätko z očí ani počas letnej prechádzky.

5 pravidiel kočíkovania počas letných horúčav

• Kočík neprekrývajte - ak chcete bábätko ochrániť pred slniečkom, kúpte si radšej slnečník na kočík alebo špeciálne clony s UV faktorom, ktoré nebránia prúdeniu vzduchu do kočíka, ak čakáte letné bábätko môžete sa poobzerať po kočíku, ktorý bude mať na strieške možnosť vetrania
• Vyhýbajte sa slnku medzi 11. a 17. hodinou - pokiaľ už musíte ísť v tomto čase von, nezdržiavajte sa tam zbytočne dlho a vyhľadávajte radšej tieň
• Bábätko ľahko oblečte - v lete určite neplatí pravidlo, že by mal mať drobček o jednu vrstvu oblečenia navyše, počas horúcich letných dní mu postačí len bavlnené bodynko, nemusíte sa báť nechať ho ani nahé a prípadne ho len prekryť bavlnenou plienkou
• Nezabúdajte na opaľovacie krémy - predtým, než sa vyberiete na prechádzku, natrite bábätko detským opaľovacím krémom s vysokým UV faktorom, natrieť by ste ho mali celé, teda aj pod plienočkou a oblečením
• Dbajte na pitný režim - rovnako ako vy, aj bábätko potrebuje počas leta zvýšiť prísun tekutín, a to buď materského mliečka, ak dojčíte alebo čistej vody

#zdravie #kocik #leto #teplo #prekryvanie_kocika #materstvo
Foto: flick.com

Rozhodli ste sa, že dojčeniu je koniec? Či už musíte alebo proste len chcete, vynára sa tu dosť podstatná otázka: Ako na to? Nie je dobré vrhnúť sa do odstavovania hlava nehlava. Radšej si dopredu všetko dobre premyslite, no najmä počúvajte svoje materinské inštinkty.

Až do tejto chvíle bol drobček zvyknutý, že dostal mliečko vždy, keď po ňom zatúžil. Je teda pochopiteľné, že bude odrazu zmätený, prečo už tomu tak nie je a bude sa dojčenia dožadovať. Bez stresu a plaču to väčšinou nejde, no mama by mala sama vycítiť, kedy je toho už moc a kedy sú reakcie dieťatka ešte v norme. Sú teda dve možnosti, ako na to:

1. Seknite s tým naraz

Keď sa rozhodnete skoncovať s dojčením zo dňa na deň, pôjde to možno rýchlo, no zároveň sa tento spôsob nezaobíde bez sĺz a stresu, a to pravdepodobne na oboch stranách. Aj keď, nemusí to tak byť. "Odíď na víkend a nechaj dieťa mužovi alebo babke. Za tie dva dni, respektíve noci zabudne. Možno drastický spôsob, ale najúčinnejší. Potom pomôže jedine nedať a vysvetľovať, že už tam mlieko nemáš, či natrieť si bradavky paprikou alebo korením (aj to mnohé robia). Ja som zvolila prvý postup, išla som na víkend k otcovi. Ako to zvládal, to by ti musel povedať on, no nesťažoval si, vraj to bolo super. Malá mala vtedy 13 mesiacov a 3 týždne a nemala, ani nemá z toho traumu, tešila sa po víkende, že ma vidí, na prsia si už nespomenula," podelila sa o svoju skúsenosť jedna z mamičiek na fóre na Modrom koníkovi. Niektoré deti si ale po návrate môžu prítomnosť maminky spojiť s dojčením a dožadovať sa prsníka. Vtedy je potrebné už len vytrvať, keď ste sa na to dali a máte za sebou úspešné odlúčenie. "U nás odlúčenie nepomohlo. Bola som tri dni v nemocnici, a keď som sa vrátila domov, prvé, čo pýtal, bolo dudať. Lenže kvôli injekciám ho kojiť ďalej nemôžem, takže sme si to museli preplakať. Prvé 2 noci boli najhoršie, zobudil sa asi 6-krát, ale s takým plačom, keď nedostal, čo chcel, ako keby som ho nožom rezala. Cez deň viacmenej v pohode, lebo sme upútali pozornosť niečím iným. Takže jediná rada: zatnúť zuby a vydržať," spomína na to, aké bolo odstavovanie náročné, druhá mamička. A v niektorých domácnostiach sa to podarí čírou náhodou 🙂 "Malý sa mi tiež často v noci budil, až raz sme zaspali v obývačku a Leo prespal celú noc. Tak už sme v obývačke ostali, ale tiež to úplne nevyriešilo nočné budenie, no spával oveľa lepšie. Asi pred troma týždňami som ho prestala kojiť v noci a to tak, že keď sa zobudil, tak ho išiel uspať priateľ a bolo. Takže, keď to tak zhrniem, osvedčilo sa mi nespať s bábom v jednej izbe," radí janka196.

2. Choďte na to postupne

"Ja som to urobila postupne. Predlžuj intervaly medzi kojením, teda dudlaním prsa. Prvý týždeň som sa nevyspala vôbec, lebo to bol boj kto z koho, aby sa mu nepodarilo pricucnúť. Dovolila som mu to len raz za dve hodiny. No a potom to už išlo, až sme napokon skončili na nule," vysvetľuje jeden zo spôsobov odstavovania njonja. Mnohé mamičky si pochvaľujú metódu "pokazeného" mlieka. "Maminy tu raz písali, že si treba dať na bradavku ocot alebo horčicu, a keď to deti ochutnali, nepáčilo sa im to a už nechceli. Ja s tým skúsenosť nemám, ale zdá sa mi to ako dobrý tip," čítala mamina príspevky v diskusiách. "Skús odstaviť postupne - vysvetľuj, že sa mliečko pokazilo, natieraj si bradavky, ako sa písalo, octom alebo horčicou, pomaly vypúšťaj jednotlivé dojčenia, nech to ustupuje postupne," prikláňa sa k tejto metóde druhá.

Aj keď to môže znieť neuveriteľne, bábätká svojim maminkám načúvajú už v rannom veku a svoju skúsenosť s takýmto postupným pripravovaním bábätka na ukončenie dojčenia má aj gretulienkamm7: "Pri dojčení sa treba bábätku prihovárať a rozprávať sa s ním ako s chápajúcim tvorom. Mne sa takto podarilo ukončiť dojčenie v 15. mesiaci. Malému som pri dojčení rozprávala, že už je väčší, že doma sa okolnosti menia, že stále budem pri ňom a že mu budem pomáhať pri prechode na iné mlieko a jedlo, ktoré úžasne chutí a že z neho vyrastie silný chlap. V podstate to beriem tak, že obaja sme sa prestavili v hlave a doteraz tomu verím, že to tak bolo." Možno si odstavenie vášho drobca bude vyžadovať podrobný harmonogram, nextik vie o tom svoje: "Ja som odstavovala kvôli návratu do práce v 11. mesiaci a odstavovala som postupne asi týždeň, takže malá nemala žiadne šoky. Nedostala ráno, ale dostala z hrnčeka alebo fľašky, dostávala len večer, potom už som jej dala len v noci, aby zaspala a bola kľudná a potom som jej dala až po jednom dni raz poobede. Mne sa to osvedčilo tiež, lebo som nemala žiadne bolesti a mliečko mi samo zmizlo. Predtým fľašku odmietala a pýtala si len cicku, teraz strašne ľúbi mliečko z fľašky."

Ako to celé zrealizovať? Skúste si predstaviť denný harmonogram, alebo si napíšte na papier ako to u vás s papaním vyzerá. Zvážte tiež, či chcete ukončiť najskôr denné alebo nočné dojčenie, alebo obe naraz. Zamyslite sa nad tým, ktoré dojčenia sú pre vaše bábätko tie najdôležitejšie, napríklad pred večerným spaním, pred denným spánkom, a snažte sa posúvať alebo úplne vynechať tie menej dôležité. Rozmýšľali ste už nad tým, či budete materské mlieko niečím nahrádzať? Ak nie, možno vám v tejto dileme pomôžu rady iných mamičiek.

Čím mliečko nahradiť?

Závisí to v prvom rade od veku bábätka. Pokiaľ ešte nepapá plnohodnotnú stravu, umelé mlieko je na mieste. Tu je však dôležité trafiť tú správnu značku, keďže ich trh ponúka viacero a nie každé mlieko musí bábätku zachutiť. Jarunka111 radí: "Niektoré značky umelého mlieka majú aj jednorazové dávky mliečka, dostala som v lekárni." Pri tých väčších deťoch môžete, ale aj nemusíte dojčenie nahradiť umelým mliekom. Misicka1980 v tom mala jasno a dala na radu detskej lekárky: "My sme skončili v 14 mesiacoch, prešli sme na Sunar a nebol problém. Nutrilon, Bebu a Hami odmietala. A teraz chcem prejsť na kravské mlieko. Pediatrička mi hovorila, že kojeným deťom chutí Sunar, ostatné mlieka odmietajú." Čo ale robiť, keď dieťatku umelé mlieko jednoducho nechutí? Len.petra má na to skvelý trik: "Odsávala som a skúšala som malú zvyknúť najprv na fľašku a potom som namiešavala materské s Nutrilonom, pomer som postupne upravila, až pokým nepila čistý Nutrilon. Trvalo to asi týždeň a zvykla si veľmi dobre."

Petrinka si z umelého mlieka ťažkú hlavu nerobila: "Ja som odstavila syna, keď mal 16 mesiacov. Našťastie to išlo hladko. UM mi piť nechcel a ani som ho veľmi nenútila. Je zvyknutý dať si večer kašu (milupu, hipp) a cez deň 1 - 2 jogurty. Radila som sa aj s lekárkou a tá mi povedala, že to stačí. Tak vyskúšaj aj ty nahradiť kojenie jogurtmi, ochutenými kašami, ... snáď to pôjde." Niektoré mamičky nahradia dojčenie klasickým mliekom, ako to plánuje urobiť aj miska246: "Ja tiež plánujem malú v roku odstaviť a my potom prechádzame na klasické plnotučné mlieko." Znie to možno zvláštne, no pomôcť môže aj obyčajná voda alebo čajík, ako to bolo v prípade fliperky: "Ja som svoju dcérku odstavila v 15. mesiaci a úplne zázrakom z noci na noc, cez deň som ju už vyše mesiaca nekojila, ale v noci pýtala aj 3 - 4-krát, a tak som namiesto kojenia raz v noci ponúkla fľašku s vodičkou a bolo. Sama som sa čudovala, ako rýchlo to prijala."

Odstavovanie býva náročné pre oboch. Bábätko chce a vám to zase trhá srdce. Ak ste sa už ale definitívne rozhodli, mali by ste si stáť za svojim, aby ste s odstavovaním nemuseli začínať neustále odznova. Držíme palce, aby sa vám to rýchlo podarilo, a najmä bez slzičiek.

Pridajte svoje skúsenosti s odstavovaním dieťatka a pomôžete aj ostatným 

#dojcenie #odstavenie

Foto: freepik.com, flickr.com

Nový prírastok je na svete a vy sa nemôžete dočkať, kedy ho pôjdete pozrieť. Nezáleží na tom, či sa bábätko narodilo vašej sestre, sesternici alebo najlepšej kamarátke. Nech máte spolu akokoľvek blízky vzťah, treba sa pripraviť na to, že táto návšteva bude úplne iná ako všetky tie predošlé. Vžiť sa do kože novopečenej mamičky nie je pre mamy väčšinou ťažké. No a ak ste bez záväzkov, isto v budúcnosti oceníte, keď si vaše návštevy zoberú k srdcu zopár tipov skúsených mám.

1. Počkajte si na pozvanie

Nech je už vaša zvedavosť a nadšenie akékoľvek, nevnucujte sa. Šestonedelie by malo byť akýmsi posvätným obdobím, ktoré patrí len mamine a jej bábätku. Mnohé šestonedieľky to tak cítia a snažia sa to dodržať. Určite dajte novopečenej mamičke vedieť, že sa pozvaniu na návštevu potešíte, no nenahnevajte sa, ak vás k sebe nakoniec nezavolá. Obdobie po pôrode je veľmi náročné ako pre ňu, tak pre bábo. Potrebujú sa obaja zotaviť a naladiť na spoločnú nôtu. Niet sa čo čudovať, že voľného času je pri bábätku málo, a tak je každá takáto chvíľa pre mamičku vzácnosťou. "Návštevy by som rapídne zatrhla. Mne to vadilo, keď sa k nám už ani nie po pár dňoch hneď nanútili. Každá maminka s dieťatkom sa potrebuje aklimatizovať, mať čas na seba, pre bábo a nie venovať sa návšteve. Je to otrava. Návštevy môžu prísť, ale na to je čas aj po mesiaci," vyjadrila svoj názor mama a druhá sa k nej pripája: "Najviac má poteší, ak žiadna návšteva nepríde."

2. Nezdržte sa dlho

Keď už ste pozvanie dostali, mali by ste aj vedieť, kedy je čas ísť. Na rozoberanie všetkých pocitov okolo pôrodu a materstva bude ešte dosť času. Aj napriek tomu, že vás určite rada vidí, túži len po jednom - ľahnúť si do postele a aspoň na chvíľu si zdriemnuť. Ona totiž neprespala celú noc, neprišla z práce domov a nesadla si k svojmu obľúbenému filmu či knižke a nevybehla večer plná elánu na jeden drink so svojou kamarátkou. Celý jej svet sa teraz točí len okolo bábätka, ktoré jej prevrátilo život naruby a je čím ďalej tým viac vyčerpaná. "No mňa pustili z nemocnice v piatok a v sobotu sa mi nasáčkovala na návštevu komplet celá rodina - svokrovci, moja mama, švagrovci, ... a zostali až do večera. Myslela som, že ma porazí," spomína na prvú návštevu jedna z mamičiek. "Asi to má každá inak. No, keďže som mala ťažký pôrod, tak by mi stačilo, keby prišli tak max. na 30 minút, pomojkali sa s malým a išli domov," spomína na toto obdobie druhá.

3. Nenoste zbytočnosti

Najťažším orieškom býva, čo priniesť so sebou. Pokiaľ žena dojčí, fľaša dobrého vína a bonboniéra skončí s najväčšou pravdepodobnosťou v žalúdku jej muža. No a malému? Hrkálka, body, z ktorého za mesiac aj tak vyrastie, alebo nebodaj oblečenie, ktoré mu bude dobré tak o dva roky, či krémiky, sa môžu v prvom momente javiť ako dobrý nápad. No nemyslíte si, že výbavičku už má mamička dávno pripravenú? "Ja som dostala výživky, umelé mlieko, krémiky, ... a nič z toho som nevyužila, lebo bábo je dodnes dojčené," hovorí o svojej skúsenosti s darčekmi mamina. 

Ak si neviete rady, tak sa radšej opýtajte, ako streliť vedľa. Čím zaručene nesklamete šestonedieľku a jej bábätko na prvej návšteve? Niektoré mamičky v tom majú jasno: "Plienky, varené jedlo a potichúčky sa vytratiť." Balíkom plienok, ktoré dokážu riadne prevetrať peňažku, na 100 % zabodujete, no i tu si preverte veľkosť a značku. A aby sa nezabudlo ani na mamičku, tak dobré varené jedlo určite neodmietne. Ale dávajte pozor. Za takú fazuľovú polievku by vás mohla v noci preklínať. Preto si radšej dopredu zistite, čo môžu s čistým svedomím jesť dojčiace mamy, aby to nenarobilo šarapatu v brušku bábätka. 

4. Priložte ruku k dielu

Táto návšteva by mala vyzerať celkom inak než tie, na ktoré ste zvyknutí. Určite neprídete do tip top upratanej domácnosti. Práve naopak, pravdepodobne nájdete v kúpeľni kopu bielizne, v kuchyni neumytý riad, kde tu pohádzané veci, neumyté podlahy. A tak by to malo byť! Pretože je to znak toho, že mamička sa venuje len sebe a svojmu malému zázraku a nerozptyľuje sa zbytočnosťami, ktorých si neskôr ešte dosť užije. Namiesto toho, aby ste ju začali kritizovať, sa radšej ponúknite a pomôžte jej s tým neporiadkom. Ak vám to sama dovolí, isto jej to padne vhod a bude vám vďačná. A pokiaľ nebude mať nič proti, vezmite bábätko na prechádzku, aby si mohla aspoň na chvíľu odpočinúť. Každá mamina vie, že aj minúta spánku navyše je na nezaplatenie. 

5. Bábätko nie je hračka

Každý má svoje pravidlá, preto sa na čokoľvek, čo sa týka bábätka, najskôr opýtajte. No niektoré zásady platia bez výnimky:

•  po príchode si dôkladne umyte ruky mydlom,
• pred návštevou sa nevoňavkujte ani nefajčite, aby ste zbytočne nedráždili bábätko,
• za žiadnych okolností nechoďte na návštevu chorí, ani keď máte len slabú nádchu, radšej to odložte na čas, keď budete fit,
• bábätko nebozkávajte,
• ak prídete viacerí, nepodávajte si bábätko stále z ruky do ruky.

Môže sa stať, že vám nedovolia zobrať si drobčeka na ruky, no nehnevajte sa za to. Aj pohľad na ten malý uzlíček je natoľko čarovný, že nemáte, čo ľutovať. Snažte sa svojou prítomnosťou bábätko zbytočne nerušiť krikom a hlasným rozprávaním, nebuďte ho len preto, že chcete vidieť, akej farby má očká. Pre mamičku je omnoho dôležitejšie, že si spokojne spinká a nie je mrzuté. 

Vraví sa, že dobrá rada je nad zlato. V prípade šestonedeliek to ale rozhodne neplatí. Pokiaľ chcete prísť a kázať, radšej ani nechoďte. Aj dobre mienená rada jej môže skôr ublížiť ako pomôcť. "Keď už niekto príde silou mocou, tak žiadne rady! Ale že úplne žiadne! Čo chcem, sama sa spýtam," vysvetľuje novopečená mamička. Je to pre ženu všetko nové, sama sa snaží s týmto krásnym, no zároveň náročným obdobím zžiť a jediný spôsob, ako to môže docieliť, je nájsť si spoločnú cestu so svojim bábätkom. Ak bude stáť o nejakú radu, verte, že s tou otázkou za vami sama príde.

Foto: flickr.com