Aj šofér autobusu môže mať svoj deň.
Prednedávnom som cestovala autobusom. Aj keď niekedy je to celkom adrenalínový zážitok, no v podstate sú to celkom pohodové strávené minúty. V podstate mám čas pozerať ako plynie cesta za oknom alebo iba tak pozorovať ľudí cestujúcich v autobuse. A čo je úplne super, stretnúť niekoho známeho s kým môžem stráviť cestu príjemnou konverzáciou. Keďže patrím k tej trošku staršej generácii, nie až takej starej, poväčšinou chcem cestovať posediačky. Takže snažím sa nevšimnúť si ten kyslý výraz, keď oslovím nejakého mladého, teda jeho sediacu tašku, či si môžem prisadnúť. Najskôr pár sekúnd nevníma, /však tie nešťastné slúchatka,/ potom s výrazom znechutenia odtiahne tašku. Prepočuje aj moje poďakovanie. Nevadí, však sedím a úžívam si cestu. Ale teraz späť k celkom zaujímavej ceste. Nastúpila som a hold voľné miesto pri staršom pánovi. Usmejem sa a opýtam či môžem prisadnúť. Autubus sa pohne, zrazu na displeji pri šoférovi objaví sa STOP. Šofér sa hromovým hlasom ozve: ,,nemačkajte mi tú stopku,,. Bol to omyl niekto sa oprel o tlačítko stop. Zrazu pánovi vedľa mňa zazvoní mobil. Teda volala manželka. Vysvetľovala mu dosť dôrazne akú kúpiť salámu, čo budú variť na večeru, celkom bežný rozhovor, ktorý si vypočulo aj keď nechcene štvrť autobusu. To už aj šofér nevydržal a zhúkol : Vypnite si mobil.! Súkromné telefonáty si vybavujte doma!. No žiaľ pán zabratý do dôležitého hovoru upozornenie nepočul. Vtom šofér autobusu zastavil a tvrdil, že kým pán telefón nevypne, tak sa nepohne. To už aj ostatní zakročili a prosili aby teda rozhovor ukončil. Nič nechápajúci pán teda akosi váhavo a nechcene vypol mobil a na druhej strane zanechal nechápajúcu manželku. Je to síce pekné, keď pre niekoho ako keby neexistoval iný svet iba milujúca manželka na opačnej strane telefónu. No žiaľ, boli sme aj takí, ktorí chceli pokračovať už aj v trošku adrenalínovej ceste. Na ďaľšej zastávke stála pani, ktorá síce s troškou opozdenia ale predsa nastúpila. Šofér si neodpustil poznámku : Keď chcete cestovať, máte byť pripravená. Chudák pán šofér, nemal svoj deň a ešte mu my cestujúci nepridávame k pohode. No nezažiješ,nevieš. Preto želám všetkým šoférom šťastné kilometre a cestujúcim bezpečné ale aj veselými príhodami okorenené cestovanie. Znenie článkuó
Začni písať komentár...
😀...tie cestujúce tašky aj ja milujem..ráno človek nastúpi do autobusu,autobus poloprazdny a nemá si kde sadnúť