ÁNO ČI NIE MED DEŤOM?

Kde sú tie časy, keď mamičky namáčali cumle predtým, než ich strčili svojej malej ratolesti do úst, do medu? Dnes niet po tomto zvyku ani chýru a, povedzme si to otvorene, pri zmienke o takomto postupe vstávajú vlasy dupkom takmer všetkým pediatrom. Nuž, áno, dnes komerčne kúpený med už zďaleka nie je to, čo kedysi. V súčasnej dobe jestvuje aj pri ňom množstvo spôsobov, ako sa dá prinajlepšom pančovať, úplne znehodnotiť či, prinajhoršom, dostať na trh med s vyšším obsahom nežiaducich látok. Ozaj, aby sme nezabudli, je tu aj všadeprítomná téma alergií...

Ak však ale máte možnosť dostať sa k medu z dôveryhodných zdrojov, vedzte, že by ste ten med na cumeľ batoľatám dávať mali. Dôvodov na to je, ako vyplýva zo state Honey for Nutrition and Health: A Review (Med pre výživu a zdravie: zhrnutie) kolektívu autorov uverejnenej v Journal of the American College of Nutrition v januári 2009 zhŕňajúcej mnohé vedecké štúdie, hneď niekoľko.

Deti, ktoré mali do jedálnička zaradený med, mali lepšiu krvotvorbu a vyššie prírastky na váhe ako tie, ktoré med nekonzumovali. Znížila sa tiež ich náchylnosť k ochoreniam. 1

Detským organizmom je znášaný lepšie ako cukor 2 a deti kŕmené medom zvracali menej ako tie, ktoré prijímali cukor 3.

Med výrazne zredukoval plačlivé fázy detí. 4

U detí konzumujúcich med bol zaznamenaný nárast obsahu hemoglobínu v krvi, lepšia farba pokožky a netrpeli tráviacimi problémami. 5, 6

Deti, ktoré prijímali zmes medu a mlieka mali črevnú flóru bohatú na acidofilné mikroorganizmy, konkrétne B. bifidus 7 (155) a oveľa menej trpeli hnačkami, než deti, ktoré prijímali namiesto medu cukor 8. (152)

Deti kŕmené medom mali zlepšený príjem vápnika a ľahšiu a tenšiu stolicu. 9

Stať sa, samozrejme, venuje aj jedinému obrovskému negatívu, čo sa konzumácie medu dojčatami a batoľatami týka, a to je prítomnosť baktérie Clostridium botulinum v ňom. „Keďže je táto baktéria v potravinách všadeprítomná a med je nekonzervovaná potravina prírodného pôvodu, riziko nízkej úrovne kontaminácie nemôžeme vylúčiť,“ píše sa v nej. Následne však vysvetľuje, že spóry tejto baktérie síce v mede prežiť dokážu, avšak nie sú schopné produkcie toxínov. U dojčiat do jedného roku veku sú spóry Clostridium botulinum schopné v prostredí žalúdka prežiť a teoreticky toxíny  produkovať, u starších detí však už nie.

Tak ako, presvedčili sme vás?

Za nás určite všetky palce hore za konzumáciu medu deťmi staršími ako jeden rok!

1. Frauenfelder RA: Der Honig als Genuss-, Nähr- und Kräftigungsmittel. Buchdruckerei A. Umiker, Biel-Madretsch, pp.3-32, 1921.
2. Müller L: Der Bienenhonig in der Säuglingsernährung bei Berücksichtigung einer neuen Fertignahrung. Med Monatsschrift 10:729-732, 1956.
3. Mommsen H: Honig statt Zucker in der Ernährung des Säuglings. Dt Hebammen-Z 9:10-12, 1957.
4. Ramenghi LA, Amerio G, Sabatino G: Honey, a palatable substance for infants: from De Rerum Natura to evidence-based medicine. Eur J Pediatr 160:677-678, 2001.
5. Takuma DT: Honig bei der Aufzucht von Säuglingen. Monatsschrift Kinderheilkunde 103:160-161, 1955.
6. Tropp C: Der Honig und seine Bedeutung in der Säuglings- und Kinderernährung. Der Landarzt 33:250-252, 1957.
7. Hübner B: Säuglingsernährung mit Honigmilch (Nektar-Mil). Münchner Medizin Wochenschrift 100:311-313, 1958.
8. Takuma DT: Honig bei der Aufzucht von Säuglingen. Monatsschrift Kinderheilkunde 103:160-161, 1955.
9. Bianchi EM: Honey: Its importance in children's nutrition. Amer Bee J 117:733, 1977.

Zdroj: Bogdanov S, Jurendic T, Sieber R, Gallmann P - Honey for Nutrition and Health: A Review (In: American Journal of the College of Nutrition, 2008,  27: 677-689)