Vedec, či šarlatán?

Pohľad Dr. Hamera na rakovinu (a chorobu vôbec) ako na síce neželaný, no zákonitý dôsledok ľudského zmýšľania a konania v prvom rade orientuje pacienta z pasívnej roly obete do pozície zodpovedného a aktívneho prístupu k životu. Spojitosť myseľ - telo nie je nič prekvapivé. Početné štúdie už aj predtým poukazovali na to, že nádory, aj iné ochorenia, sú často dôsledkom citovej ujmy po traumatickej udalosti. Táto skutočnosť je najmä prívržencami celostnej medicíny všeobecne akceptovaná. Dr. Hamer vo svojom výskume však pokročil o kúsok ďalej. Odhalením vznikajúcich ohnísk v mozgu a využitím poznatkov z embryológie poukazuje na možnosť celý dej predvídať.
Rôznorodé životné situácie môžu spôsobovať mnohoraké šoky, ktoré v organizme iniciujú najrôznejšie prejavy „núdzového stavu", a to vždy definovaným spôsobom. V organizme prebiehajú zmeny v súlade s potrebou, ktorú prežitý šok vyvolal; spočiatku často skryte, nepozorovane, až kým rozsah zmien na seba neupozorni. Preto Dr. Hamer zdôrazňuje dôležitosť poznania, že choroba má dve fázy (2. zákon), aby sa práve táto prehliadaná, aktívna fáza konfliktu včas odhalila a mohla riešiť. Nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Často totiž ide o konflikty, ktorých si človek nie je vedomý. Tu je nový, citlivý prístup lekára ako človeka schopného empatie a porozumenia snáď oveľa dôležitejší než medikamentózna liečba. Pomáha pacientovi chápať, že nie je bezmocný, ale že ide o zákonitý dej, v súlade s vyšším poriadkom, ktorý sa učíme poznávať a vo svojom konaní zohľadňovať.
Vezmime si napr. rakovinu pľúc: biologickým konfliktom spojeným s pľúcami je „strach zo smrti", vyjadrený ako neschopnosť dýchať. Zo spôsobeného šoku (pričom nie je dôležité, či je tento strach opodstatnený alebo nie), sa bunky pľúcnych váčkov začnú množiť - aby sa zvýšila kapacita pľúc a tým optimalizovala šanca organizmu na prežitie. Toto množenie sa pľúcnych buniek a vznik nádoru nie je teda neriadeným, nezmyselným procesom, ale slúži presne určenému biologickému účelu.
Odhalený konflikt musí človek nielen vnútorne vyriešiť, ale uviesť zmenu do praxe - to znamená často riešenie zložitých vzťahových situácií, kde je mnohokrát ťažkým orieškom práve postoj ostatných ľudí, ktorých sa konflikt týka.
Po vyriešení konfliktu mozog dá pokyn na zrušenie „stavu núdze" - v tomto prípade na zastavenie množenia a zároveň na likvidáciu týchto nadbytočných pľúcnych buniek (nádoru). Organizmus sám je za určitých podmienok (pomocou príslušných baktérií) schopný zmnožené bunky rozložiť a zbaviť sa ich; podľa okolností tento dej môže trvať rôzne dlhý čas a môže byť sprevádzaný dramatickými vonkajšími prejavmi, ako sú opuchy, bolesť, zápal, horúčka, výtoky a hnis spolu s niektorými nádormi, i zmenami na ohnisku v mozgu, ktoré z hľadiska konvenčnej medicíny bývajú identifikované ako rakovinové ochorenie.
Filantrop, alebo netvor?
Dr. Hamer v zmysle svojich Piatich biologických zákonov u onkologických pacientov nekompromisne odmietal až dosiaľ používanú drastickú „liečbu" pomocou chemoterapie a rádioterapie. Je pochopiteľné, že takéto radikálne stanovisko nemohlo ostať bez odozvy oficiálnych kruhov - silnejúce útoky proti nemu vyústili napokon v obvinenia z porušovania Hippokratovej prísahy a následné odobratie lekárskeho diplomu.
Keďže v presvedčení o svojej pravde naďalej radil onkologickým pacientom nepodstupovať tradičné liečebné postupy, za toto nezákonné počínanie bol niekoľkokrát uväznený.
Ako je zrejmé, jeho filozofia zdravia a choroby má okrem nadšených nasledovníkov aj veľmi vehementných odporcov. Na internetových stránkach možno nájsť - niekedy vedecky dôstojnú, inokedy bulvárne nedôstojnú - ostrú kritiku kolegov, námietky a svedectvá pacientov alebo ich príbuzných.
Odborné medicínske kruhy kritizujú Dr. Hamera za nedostatočnú vedeckú serióznosť; jeho prístup k chorobe ako k účelovému biologickému programu Prírody, ako aj teóriu pozitívnej účasti baktérií na ozdravnom procese odmietajú ako nepodložené a klinicky nepreukázané. Táto kritika však vyznieva veľmi paradoxne v situácii, keď oficiálna veda všemožne bojuje proti tomu, aby sa tieto nové poznatky verifikovali. Sám Dr. Hamer využil všetky svoje finančné prostriedky, aby svoje poznanie šíril a jeho platnosť preukázal. Svoju filozofiu podrobne popisuje vo svojej knihe Krebs - Krankheit der Seele (Rakovina - ochorenie duše). Ako hovorí: „Dňom i nocou rozmýšľam, ako vám pomôcť proti našim vládnucim, ktorí sa všetkou svojou mocou zasadzujú o to, aby udržali rakovinu ako nemoc, na ktorú sa povinne zomiera...!"
Dr. Hamer i jeho pokračovatelia vždy kladú dôraz na nevyhnutnosť aktívneho prístupu pacienta k svojmu problému: pochopením súvislostí dospieť k vyriešeniu konfliktu, správne sa rozhodovať a prevziať za svoje rozhodnutia náležitú zodpovednosť - to sú základné predpoklady na ceste k zdraviu. I to však nie je zárukou, že choroba pominie natrvalo - ohnisko v mozgu je vlastne pamäťová stopa, ktorú určité životné okolnosti môžu opätovne oživiť (tomu Dr. Hamer pripisuje i tzv. chronické ochorenia, alergie, astmu a pod.) Pokiaľ rozhodnutia človeka k zmene nepramenia z jeho slobodnej vôle a ak nemajú podporu v trvalom úsilí o ich uplatnenie, niet sily, ktorá by pomohla - či už ide o zdravie, porozumenie alebo akúkoľvek zmenu v živote.