Mitochondriálna medicína

Mitochondriálna medicína sa sústreďuje na procesy, ktoré sa odohrávajú na úrovni buniek, najmenších funkčných a stavebných jednotiek ľudského tela. Správne fungovanie bunky je predpokladom správneho fungovania tkanív, orgánov a celého nášho organizmu. Možno povedať, že jej život závisí od dvoch hlavných faktorov: stálosti bunkových štruktúr (bunka funguje iba vtedy, ak má istú konkrétnu štruktúru) a energie tvorenej vo vnútri bunky, a síce v mitochondriách. Tie by sme mohli prirovnať k elektrárňam pre naše bunky, rovnako ako našu krajinu zásobujú energiou práve elektrárne. Skúsme si predstaviť, čo sa stane, keď príde zemetrasenie…

Mitochondria je bunkovou organelou, ktorá je obalená dvojitou membránou a má vlastnú genetickú sústavu. Je akousi energetickou jednotkou bunky, v tukovom tkanive dokáže produkovať teplo. Ak by sme bunku prirovnali k nejakému mestu, mitochondria by fungovala ako elektráreň, ktorá sa ďalej podieľa aj na bunkovej diferenciácii, bunkovej smrti, kontrole bunkového cyklu a rastu a pri tom všetkom je aj zásobárňou vápnika.

Mitochondria slúži prevažne na získavanie energie bunkovým dýchaním. Pri spomínanom deji sa spotrebováva kyslík, organické látky a uvoľňuje sa oxid uhličitý a voda. Ide teda o proces, ktorý pri živých sústavách nazývame dýchanie. Nakoľko prebieha v bunkách, hovoríme o bunkovom dýchaní. Ako vedľajší produkt bunkového dýchania produkujú mitochondrie kyslíkové radikály, ktoré môžu spôsobiť početné zmeny v DNA. Čím viac sa táto DNA poškodzuje, tým poškodenejšie molekuly vznikajú a tým viac sa môžu degeneratívne zmeny prehlbovať. Množstvo zmien prebiehajúcich v mitochondriách je pozorovaných v priebehu ľudského starnutia.

Teórie týkajúce sa starnutia potvrdzujú, že mitochondrie sú podstatnou časťou tohto procesu. Okrem energie, ktorú poskytujú nášmu telu, produkujú mitochondrie aj škodlivé vedľajšie produkty – reaktívne oxyradikály, ktoré ničia rôzne časti bunky. Niekedy je poškodení na bunku veľa, prestáva plniť svoje poslanie a organizmus začína starnúť. Teória sprevádzaná výskumom potvrdzuje, že nefunkčnosť mitochondrií môže u húb, červov a múch spomaliť starnutie. Mechanizmus, ktorý je za tým, vedci doteraz nepoznajú.

Niektoré zo skúmaných mitochondriálnych bielkovín sa nachádzajú aj v ľudskej bunke, čo znamená, že dokážu regulovať aj náš proces starnutia. Je možné, že riadením aktivity týchto bielkovín by sme dokázali podporiť schopnosť bunky odolávať chorobám spájaným s vekom, akými sú napr. Alzheimerova či Parkinsonova choroba alebo rakovina, prípadne predĺžiť život.