Stratilo sa mi dieťa! Čo robiť, keď sa vaše dieťatko zatúla?
Pre nás matky je čo i len pomyslenie na to, že sa vám stratí dieť,a ako scéna z toho najdesivejšieho hororu. Mnohé z vás sa určite teraz bijú do pŕs, že im by sa v živote nikdy nič také nemohlo stať. Vždy sú 100 % pozorné a nikdy, rozumej NIKDY nepustia svoje zlatíčko z dohľadu. Všetka česť dámy a klobúk dole. Pozornosť teda sústreďujem na ten zvyšok, u ktorého je pozornosť len 99.9 %. Ono stačí jediná sekunda, či drobné nedorozumenie medzi dospelými, kto bude strážiť, a nešťastie je na svete.
Môžete držať dieťa za ruku a vravieť mu aby nikam nešlo. A to dieťa vás už 1000-krát poslúchlo a pomaly ani nedýchalo, kým ste nedovolili. Potrebujete zaplatiť, pustíte tú malú rúčku a práve v ten moment po 1001-krát bude tá hračka v obchode tak ástrašne úžasná, ten stromček taký trblietavý, šašo taký zábavný, zvieratká také roztomilé, cukrová vata taká lákavá... že pri vás nevydržia a odídu. Je to zhoda náhod a v tomto prípade nešťastných. Šok, strach, stres, panika, adrenalín, stavy ako pred infarktom. Všetko bokom, treba hľadať dieťa.
Pokiaľ vyrážame s našou ratolesťou na výlety a rôzne akcie, kde je veľa ľudí, bolo by dobré naučiť ho zopár vecí.
- Dieťa treba naučiť poznať svoje meno, priezvisko, adresu a kontakt aspoň na jedného rodiča. V prípade, že je dieťatko malé, tieto údaje môžete napísať na kartičku a vložiť mu ju do vrecka. Alebo napísať to na oblečenie či dokonca existujú náramky kde sú vygravírované tieto údaje. Potom len naučte dieťa podať kartičku či ukázať ručičku nejakému dospelému.
- Treba ho naučiť ostať stáť na mieste a nehľadať vás. Tam, kde zistilo, že je stratené teda vás nevidí, tak tam nech ostane a vy si ho nájdete. Určite nech neodchádza do kúta či nezalieza do nejakej skrýše. Bude to znieť sadisticky, ale plač - a čím hlasnejší, tým lepší, hrá vo váš prospech. Je tu šanca, že ho začujete.
- Treba ho naučiť, aby za žiadnych okolností neodchádzalo nikdy nikam s neznámym dospelým. A VŠETCI dospelí ľudia sú neznámi, aj keď nám povedia svoje meno.
- Ak sú deti šikovné, staršie či vyspelejšie, tak si stanoviť jeden „stretávací bod“, kam majú ísť, keď sa stratia. Zohnite sa na ich úroveň a vyberte tú najfarebnejšiu, najsvetlejšiu, najzaujímavejšiu a relatívne blízku vec - miesto. Na vianočných trhoch trebárs stromček. Na kolotočoch skákací hrad, v ZOO ohrada s opicami atď.
- Treba ho naučiť, že ho milujete nadovšetko a nebudete sa hnevať, že vás neposlúchlo a vždy budete chcieť, aby sa vrátilo. Možno vám to príde smiešne, no boli prípady únosu, kedy únoscovia natárali deťom, že ich rodičia sa veľmi na nich hnevajú lebo neposlúchli a už ich za to nechcú nikdy vidieť. Dieťa celé nešťastné dobrovoľne a v tichosti s únoscom odišlo.
- Pri ceste v MHD sú dve situácie:
- Ak vy vystúpite a dieťa ostane v MHD - vtedy ho naučte vystúpiť na najbližšej zastávke a ostať tam, kým neprídete.
- Ak dieťa vystúpi a vy ostanete v MHD - vtedy ho naučte ostať na zastávke, kým neprídete.
- Ešte jeden tip ztiahnutý z netu - Nejde o nič zložité, stačí, ak dieťaťu napíšete na ruku frázu: Ak som sa stratil/a, volajte ... a za tým doplníte vaše telefónne číslo. Aby sa mu číslo nezmylo, prekryjete ho tekutým obväzom. Ten môžete kúpiť v lekárni, a hoci slúži pôvodne na rýchle ošetrenie drobných rán, môže účinne prekryť napísané číslo na ruke vášho dieťaťa. Po nanesení obväz do 3 minút zaschne a vytvára na pokožke vodoodolnú ochrannú vrstvu. Pomôže vám dosiahnuť, že bude mať vaše dieťa na ruke malé dočasné tetovanie, ktoré mu môže pomôcť, ak by sa vám stratilo. Treba mu tiež vysvetliť, aby v prípade núdze oslovilo niekoho, aby vám zavolal.
OK, dieťa je vyškolené, rad je na nás.
Stresové situácie nezažívame denne a tak nikto z nás nevie ako v danej chvíli zareaguje. Chladnú hlavu zachová asi maloktorá z nás.
Viem veľmi dobre, o čom hovorím. Idem s kožou na trh a opíšem čo sa mi stalo. Pracujem s deťmi a sú to deti, ktoré vychovala ulica. Bité, týrané, zanedbávané. Nepoznajú pravidlá. Túlanie sa po vonku bez dozoru je pre nich normálne a prirodzené. Donekonečna sme si opakovali, ako sa zachovať keď sa stratia. Ako papagáj som prízvukovala, čo robiť ak ostanem ja alebo oni v MHD. Zopakovali sme si to doma. Zopakovali sme si to cestou na zastávku, zopakovali sme si to na zastávke. Všetko vedeli dokonale a tie pubertálne decká už oči prevracali, aká som trápna, že ich „nútim“ dokolečka-dokola vravieť to isté.
Sedem detí, ja, autobus a cesta zo školy. Naša zastávka. Vystúpia všetky deti -skontrolované. Vystupujem ja s najmenším a v tom sa mi zaseklo koliesko na kočíku. Tri sekundy, čo som odvrátila zrak, aby som dvihla kočík a vyniesla ho von, lebo šofér už zvonil, že zatvára dvere. Tri sekundy nepozornosti a najstarší dvanásťročný z veľkej srandy nastúpil zadnými dverami späť do autobusu. Dvere sa zatvorili a aj keď som kričala na šoféra nech zastane, už ma nepočul. Tie pocity, ktoré som prežívala keď som videla odchádzajúci autobus s „mojim“ dieťaťom, opísať dobre neviem. Zovrelo mi srdce, začala ma príšerne bolieť hlava, rozklepala som sa, slzy v očiach. Milión myšlienok. Stratí sa, unesú ho, zrazí ho auto, spadne zo skaly, utopí sa v rieke (najbližších päť kilometrov žiadna nie je), zatúla sa v lese a zožerie ho medveď (to ani komentovať nemusím)... polícia, vypočúvanie, väzenie. Už som sa začala modliť aby mi za dobré správanie dali celu s výhľadom na mesto. Všetky tie prednášky, ako zachovať chladnú hlavu, mi boli na dve veci. Presne tak. Na ho..o a na nič! Zachovala som chladnú hlavu asi ako zmrzlina v lete na priamom slnku.
Neviem ako dlho som tam stála, decká vraveli, že len pár sekúnd, no mne to pripadalo ako večnosť. Schytila som druhé najmenšie, kočík, zvrieskla som, že bežíme za autobusom a leteli sme. Adrenalín robí svoje. Musela som mať v tvári šialený výraz lebo inak večne neposlúchajúce deti ani nepípli, bežali v dvojrade na kraji chodníka bez jediného slova. Jednou rukou som tlačila starý rozheganý skoro nefunkčný kočík a v tej druhej rúčku trojročného dievčatka, ktoré pri tej rýchlosti za mnou vialo ako vlajka, čo nestíhalo. Našťastie všetko dobre dopadlo. Chlapec vystúpil, ako sme sa učili, nič sa mu nestalo a moje nočné mory z cestovania s deťmi už po rokoch tiež našťastie prešli.
Teória je jedna vec, realita druhá. Pre pokoj duše a komplexnosť článku si zopakujme teda aspoň tú teóriu.
- Keď zistíte, že vám chýba dieťa, zachovajte chladnú hlavu a nepanikárte.
- Potlačte všetky vaše pocity a myšlienky čo by sa mohlo stať a v mysli si nalepte obrovský plagát s nápisom „NÁJDI DIEŤA“. Vždy, keď skĺznete do stavu, čo sa môže stať, okamžite si predstavte ten plagát a čítajte ho dokola. Psychologička vraví, že ak upriamite celé svoje ja na čítanie pomysleného textu, neostane vám čas a priestor na paniku.
- Znížte sa na úroveň dieťaťa, obzrite sa a pohľadajte niečo, čo by vaše dieťatko mohlo najviac zaujať a kam by mohlo ísť. Vyrazte a hľadajte tam.
- Ak je niekde lavička či vyvýšené miesto, postavte sa tam a rozhliadnite sa či ho neuvidíte.
- Volajte jeho meno.
- Požiadajte o pomoc okoloidúcich.
- Ak ste v obchodnom centre, využite služby SBS a hlásenia. V každom obchode je prepojenie do hlavného centra, ktoré vyhlási po celom obchodnom centre, aké dieťa sa stratilo a kde ho v prípade nájdenia odovzdať.
Stručné zhrnutie máme za sebou. Keby vám napadlo ešte niečo, budem rada, ak sa o to podelíte a napíšete to do komentára.
A čo dodať na záver? Hádam len toľko, že vám všetkým prajem, aby ste rady z môjho článku nikdy nemuseli použiť. To si prajem aj ja. Raz mi bohate na celý život stačilo.
Odporúčame
Super tipy, dakujem!
Mne sa raz stratil syn, v meste plnom ludi, kazdych par metrov hrala ina skupinka, kricat by bolo tiez na dve veci...
Sli sme spolu po ulici a on chcel ist uz popredu zobrat si tiez balon, aky dostala aj dcera. Bolo to par metrov dopredu, tak som suhlasila. Pozerala som sa za nim, sledovala som ho. Potom zlomok sekundy, ked som sa pozrela inam a syna nikde...
Sla som do dohodnuteho obchodu, ale ani tam nebol. Obzerala som sa hore-dole, dala som si dceru na plecia, ale jeho nikde...
Sla som pomaly dalej rovnakym smerom, a potom mi uz on siel naproti.
On chudak si pomylil obchod, nesiel do obchodu B, ale do obchodu A, kde sme boli ako prve.
Nastastie sa jednoducho vracal, odkial prisiel.
Za to som ho pochvalila, ze to je vzdy dobry napad, ist tou istou cestou. A ze nabuduce moze ist na policiu (je vo vedlajsej ulici). Alebo ist ku predavacke v prvom obchode (nie oslovit prveho dospelaka na ulici, ale zamestanca obchodu) a povedat ako sa vola a kde byva, nech zavolaju policii.
Na dovolenku idem objednat taketo naramky:
Na sluzobke ked som isla s kolegom a jeho 5 rocnou dcerou do mesta na miestny festival, tak jej napisal na predlaktie meno, a svoje cislo a opakovali si instrukcie - ak sa strati, nech ostane na mieste a oslovi niekoho dospeleho - urcite zenu a najlepsie nejaku mamku a nech jej ukaze ruku a poprosi aby zatelefonovala 🙂
vcera v obchode kuka na mna 5 rocne dievcatko zufalstvo v ociac, pytam sa kde su rodicia, ona nevie hned som ju vzala za ruku a odniesla k predavacke nech sa pistara potom ju nasiel otecko, skusal v kabinke a ina si sla po svojom potom zabudla kde je ocino...
Nocna mora vsetkych rodicov, ja som ucila deti, nech ostanu na tom mieste kde su, alebo ak si pamataju miesto, kde sme sa videli naposledy nech sa tam vratia, myslim uz vacsie deti. No stalo sa nam syn vybehol z obchodu, lebo si myslel ze uz tam nie sme😱. Takze ja som ostala v nabytkarstve a muz rychlostou blesku na chodbu dole schodmi a syn tam pri jednej pani plakal😕no nastastie nesiel von a pani s nim cakala a utesovala💗cele to trvalo asi minutu, no pocitovo urcite nekonecno..........tak si uz potom zapamatal, ze bez neho by sme neodisli💙
podla mna je dobre vediet ze existuji DETSKÉ GPS HODINKY.. takze ked bude mpje dieťa niekedy chodit niekam samostatne isto mu to kupim..dokonca rodica tp upozorni aj v pripade ked s ahpdinky daju dole.. diera vie rodicovi zavolať jednym tlacitkom
no ženy, kto nezažil, nepochopí. Existuje miliarda situácií ktoré sa môžu stať a my matky nemám šancu naše deti na to pripraviť. Tiež treba brať do úvahy, že každé dieťatko je iné a potrebuje iný prístup. Niekoho trojročné odrapoce telefónne čísla aj na starých rodičov a krstných a niekoho päťročné sa v krízovej situácii zasekne a nedostane zo seba ani vlastné meno. GPS lokátor a tie náramky sú fajn voľba no povedzme si úprimne, napadne vás dať ich dieťaťu keď idete na návštevu o ulicu ďalej? Mňa teda nie. Držím nám všetkým palce nech nikdy nič také nebudeme musieť zaziť😘
Kedze sa nas to tohto roku bude tykat na dovoelnke, najma v Disney Lande, nasla som extra o tom clanok:
https://www.undercovertourist.com/blog/dont-pan...
Tipy este z inych clankov (ktore teraz nemozem najst...)
- naucit deti obratit sa na zamestancov parku (ukazat im hned pri vchode, ako su obleceni, ze maju menovky,...)
- stratene deti zamesttanci vzdy odprevadia do najblizsieho baby care center --> treba ist tam a cakat
- v Magic Kingdom je taky bod aj Town Hall
- odfotit deti rano pred vstupom do parku: potom clovek v panike nezabudne, co malo dieta oblecene, ale jednoducho staci ukazat fotku na mobile 🙂
@ataner81
Presne ako pises, pri nakupe ma nenapadne dat im menovky a prave pri nakupe v meste sa mi syn stratil...
Inak super je aj obliekat deti do kriklavych farieb, do toho isteho tricka, rovnake siltovky,...
Je to fakt lahsie, rozpoznat si deti v dave... Ci uz na lodi, v zabavnom parku,...
Detom vzdy extra kupim rovnake a kriklave tricka a obleciem im ich podla potreby naraz.
V C&A alebo aj v H&M maju rovnake tricka od velkosti 92/98 az po velkost 134/140 😉
ja mám ešte jeden tip ztiahnutý z netu
"Nejde o nič zložité, stačí, ak dieťaťu napíšete na ruku frázu: Ak som sa stratil/a, volajte ... a za tým doplníte vaše telefónne číslo. Aby sa mu číslo nezmylo, prekryjete ho tekutým obväzom. Ten môžete kúpiť v lekárni, a hoci slúži pôvodne na rýchle ošetrenie drobných rán, môže účinne prekryť napísané číslo na ruke vášho dieťaťa. Po nanesení obväz do 3 minút zaschne a vytvára na pokožke vodoodolnú ochrannú vrstvu. Pomôže vám dosiahnuť, že bude mať vaše dieťa na ruke malé dočasné tetovanie, ktoré mu môže pomôcť, ak by sa vám stratilo. Treba mu tiež vysvetliť, aby v prípade núdze oslovilo niekoho, aby vám zavolal. "
@ataner81 zlatko, fakt super článok 👍 . komentáre som nečítala, no pridávam jeden tip- obliecť dieťaťu niečo výrazné, najlepšie na hlavu- takže šialene žltá šiltovka, príp. čiapka s rohami...čokoľvek.
nám sa niečo podobné stalo na kúpalisku. Tí, ktorí poznajú kúpalisko v Štúrove, vedia, čo mám na mysli. Prosto detský bazén- velikánsky, hlava na hlave, atrakcie, šmykľavky. Pomer dvaja dospeláci sledujú jedno dieťa, čo sa môže stať... No, stalo sa. Tých pár minút, čo sme ju nevedli pohľadom zamerať a krúžili ja okolo bazéna, muž krížom cez bazén, ma obralo o veľa rokov života. No, nakoniec sme ju našli- na najvyššej šmýkale, ako nás hľadá. 🙂 ona totiž do bazéna šla s bielym klobúčikom, no vo vode ho stratila, takže sme mohli hľadať dievčatko s bielym klobúkom....
@ataner81 vidíš, aký som mala super nápad, hneĎ mi ho každý prebral 😀 😀
inak, minule som na FB videla video, kde chlapík so psom ukazoval, ako jednucho oblafne dieťa a ono potom odíde s ním...Fu, nebolo mi všetko jedno.
Môžeš to s dieťaťom memorovať, koľko chceš, ak natrafí na niekoho takého....tie majáky, príp. GPSku namontovať do dieťaťa...
mne sa stratila dcera v obchodnom dome, boli sme v obchode, v strede smykalka pre deti, stale jednym okom som ju sledovala, nikdy odo mna sama neodisla a zrazu jej nebolo, skoro infarkt som dostala, hladali sme ju po predajni, nic, sla som do jej oblubenej hrackarne kde je vacsia smykalka, nic, zalarmovali sme sbs a sledovali hlavne tu hrackaren a odtial ju aj priviedli, ona si sla pozriet hracky a smyknut sa... naozaj NIKDY nehovorte NIKDY, odvtedy uz naozaj odo mna neodisla, ked videla ako som sa tam rozplakala ked ju doviedol... bolo to uz hadam aj 10-11 rokov dozadu, ziadne naramky a podobne...
@demografka suhlasim.Fakt clovek NIKDY nevie.Dietatko je zvlastny tvor zijuci vo vlastnom svete a ked je raz ta smykalka tak lakava, tak ani milionkrat zopakovane slovo mami" nikam nechod", nezaberie
Nasa sa stratila na autosalone - obzerala auta, mladsieho mal muz na rukach, ja som tlacila prazdny kocik... a zrazu malej (2,5r) nikde. Hned sme sa s muzom rozdelili ju hladat, vsade kopec ludi, auta... Nastastie odbehla nedaleko a zbadala ju hosteska, ktora jej predtym dala bublifuk, vzala ju na ruky a hladala nas v dave, tak som ju hned uvidela ☺ a ona si ani neuvedomila, ze sa stratila ☺
Na bezeckych pretekoch som videla 5rocneho chlapceka, plakal a ked sa k nemu ozvala starsia pani, vyhrnul rukav a ukazal cislo na lakti, no nebol schopny povedat ani ako sa vola. Hned volali jeho mame.
Moj syn sa mi raz tiez stratil, je to take sidlo neposedne samostatne. Ide v mojich slapajach, lebo ja ako dieta ked som mala cca 4 roky som sa stratila v lunaparku krstnym rodicom a vybrala sa do sveta 🙂 Krstna ma davala za odstrasujuci priklad svojim detom, ktore sa od nej nehli ani na krok. Ja som sice detom tuto historku vypravala, ale zeby ucinkovala sa neda povedat. Raz ked som sla na postu to mal syn asi 5 rokov sme sa dohodli ze moze byt za ten cas v Draciku. je to male obchodne centrum v nasom meste, posta a ten dracik su blizko seba. vedel kde som keby nieco. rychlo som vybavila postu a sla za nim, hladam ho a jeho nikde. behala som tam ako splasena. Predavacka sa ma pyta co sa deje, vysvetlujem situaciu. Dohodli sme sa ze keby sa vratil spat zadrzia mi ho. beham po poloprazdnom centre nakukam vsade jeho nikde, vybehnem von. Neviem co robit, az v poslednej chvili mi napadlo: zááááchody. posledna moznost. Ano tu si s pokojom anglicana vegeti na zachode. Nechape co sa deje, ved potreboval kakat tak si siel na zachod. jemu nenapadlo informovat ma o tom. teraz ma 7 a uz sa to viac krat nezopakovalo, myslim ze vsetky situacie z clanku sme si prebrali, takze by mal byt pripraveny ale teoria a prax su dve veci tak len spolieham na to ze sa nikdy viac nestrati. Resp nebudem ho musiat hladat, lebo to je velmi neprijemny pocit.Pomaha mi aj so sestrickou, ktora je postihnuta a pri ktorej sme vzdy ostrazití, a mame ju v oku, aj ked sa jej to nie vzdy paci.
@silsil kde sa daju take hodinky zohnat? a akko to funguje?
Neviem, či to tu už niekto písal, ale ja si deti pred akciou, kde bude veľa ľudí, fotím. Aby som mala fotku s aktuálnym oblečením.
@tetkabetka toje super napar
@tetkabetka
@lubiduch ja som stara skola, takze pouzivam zasadne fotak namiesto mobilu ale klasicky musim fotit vsetko od odchodu z domu po prichod takze fotiek mam milion.No a z prace som akosi vycvicena zapamätat si oblecenie kedze tam mame aj "utekacov"
mam zimomriavky pri citani... veru aj mne sa stalo, 4 roky dozadu, ze sa mi stratil z oci 2r. syn, ked som bola pre starsiu v skolke. pomahala som s obuvanim a... zrazu ho nebolo. pozriem vecka, obe triedy - vsetky dvere na chodbe a nic. utesovala som sa, ze hlavne dvere na skolke sam nedokaze otvorit a teda von ist nemohol. CHYBA. ked som vycerpala vsetky moznosti v skolke, prikazala som starsej a este jednemu dievcatku, kt. som brala zo skolky nech sa neopovazia pohnut z lavicky a cakaju ma (fakt sa nepohli 🙂 ) a som sla cez hlavne dvere - nasla som ho na vratnici - viedla ho jedna pani ,ze hlada mamu (vysiel von a nastastie nepresiel branu skolky, kt. viedla na ulicu). Asi mesiac-dva na to mal monolog ako ho zahanali deti a ja som pochopila, ze ho vtedy pustili starsie deti cez tie dvere, kt. by sam neotvoril a zahanali ho,aby nesiel za nimi...
odporucam dat si spravit detske silikonove naramky, napr. ceskych http://www.angelrings.cz/. spravia aj jeden kus, s menom dietata, tel. cislom a obrazkom.
Ja som našla toto: http://www.idsys.sk/ztracenka/detske-naramky/tu...
Kurnik,mampaniku a chlpy mi stoja a to som len precitala clanok....dufam ze sa nam nikdy nic take nestanem..a aj vam vsetkym
Radu z komentara som pridala do clanku kedze nie kazdemu sa chce citat komenty😊
Začni písať komentár...
do bodky suhlasim - moja najzakladnejsia vec ktoru deti ucim je ich meno, adresa a moje tel. c. - oslovit mamicku s kocikom, poprosit aby zavolala mame, v parku, na velkych akciach - vzdy mame miesto viditelne aj z ich vysky kde sa stretavame keby nieco - jasne ze viem ze by som spanikarila, viem ze aj oni, ale verim ze by sme to s tymi pravidlami dali:-/