„Mami, mamiiiiiii ona mi vzala bábiku a ja som sa s ňou prvá hrala!“ Rev, hádka, naťahovanie o hračku, ktorá pre deti znamená celý svet. „Daj jej tú bábiku, ona je maličká a ty veľká! Vezmi si inú hračku!“ „Ale mami...“ „Povedala som daj jej ju a hotovo!“Obrovské sklamanie, slzičky v očiach, ale dievčatko poslúchlo a bábiku odovzdalo mladšej sestre.
Neboli to moje deti, nebola to moja vec, tak som bola ticho, ale nedalo mi a v duchu som sa nad situáciou zamyslela. Staršie dievčatko sa krásne v tichosti dlho hralo so svojou bábikou. Mladšia behala po chodbe, vystrájala, od dobroty už nevedela, čo so sebou a tak - očividne znudená, sa rozhodla spraviť zle svojej sestre. Prišla a tú bábiku jej vzala. Nehrala sa s ňou, nepotrebovala ju, len ju v ten moment chcela, lebo ju mala tá druhá. Je to klasická situácia, s ktorou sa stretávam veľmi často a podobné situácie riešim aj doma.
Skutočne má na bábiku nárok mladšia len preto, že je mladšia? To mám mať v živote výhody či nevýhody LEN preto, že som žena, že som mladšia, že som rýchlejšia, že som blondína...? Pre nič iné? Kde je slušnosť a kde iné prednosti a podstatnejšie veci!? Ich mama zareagovala, tak ako zareagovala, ale je to správne?
Ideálne dobrý či reálne zlý
Mám tri deti a je mi absolútne jedno, kedy sa ktoré narodilo. Ten, kto si vezme hračku ako prvú, má na ňu nárok. Druhý v poradí musí počkať, kým sa prvý dohrá a až potom si ju smie vziať. Snažím sa ešte o kompromis, aby sa deti hrali spolu, ale ak to prvé nechce, nenútim. Tiež deťom prízvukujem, že všetky veľké hračky sú spoločné, no dovolím, aby každý z nich mal niečo, čo patrí len jemu. Učím ich ale podeliť sa o to. Podeliť sa totiž do budúcna znamená získať si priateľov, a ak niečo dáš, niečo dostaneš. Ale nenútim. Je na ich zvážení, čo urobia a čo si myslia, že je v tej chvíli správne.
Lenže tu sa dostávam od ideálneho sveta plného poníkov a dúh do sveta skutočnej reality. V normálnom svete to, bohužiaľ, takto nefunguje. Žiadna úcta k starším či tehotným, žiaden rešpekt v práci ku kolegom, žiadne čakanie u lekára podľa poradia, v akom ste prišli. Viem to podľa seba. Mama ma až príliš dobre vychovala.
Preto som ako tehotná v deviatom mesiaci v MHD stála, lebo mne bolo dobre a tej 90+ ročnej starenke nie. Ozvať som sa ozvala, ale vypočula som si akurát „drž hubu, nestaraj sa, si sprostá, že si sa postavila..." a tak ďalej, alebo typické odvrátenie sa od situácie a tupé hľadenie do okna, čím akože ľudia vravia, že nič nevidia, tak im máme dať pokoj.
U lekára slušne čakám, nech dá sestričke kartičku poistenca najprv ten, kto prišiel predo mnou. No veľakrát vidím a stáva sa mi, že ma predbehne človek, ktorý prišiel až po mne.Krúžil však pred dverami ambulancie ako sup a striehol na sestričku, aby jej tú kartičku vrazil do ruky ako prvý. Kašľať na poradie, kašľať na mladíka s pochrámanou nohou, ktorý kým sa postaví, vezme barle a odkrivká k dverám, predbehnú ho ďalší desiati, aj keď tam bol pol hodiny pred nimi.
V práci dostávam menšie odmeny ako kolegyňa, ktorá robí o polovicu menej, lebo nedonášam, nechodím vyplakávať ako ťažko pracujem a nerobím zo seba chuderu.
Záver z toho všetkého je úplne jasný. Hyeny sa majú lepšie ako poníky. Sú úspešnejší, bohatší, všade prví a hlavne ich netrápi svedomie. A ja chcem pre svoje deti len to najlepšie. Tak a teraz milí psychológovia, psychiatri, výchovní poradcovia, pedagógovia, sociológovia a zaslúžilí rodičia - raďte! Mám si doma vychovávať tuctových poníkov či úspešné hyeny?
Velky palec hore za tento clanok 👍 ..presne takto by som to zhrnula aj ja..vychovana som bola ako ten "ponik" zial doba si vyzaduje "hyenu"..a vo mne sa to vsetko "bije", ked musim konat ako "hyena", ale niekedy to inak proste nejde..😒😔
Presne si to vystihla. Toto je moja dilema odkedy mam dieta. No ja, plnokrvny ponik, neviem vychovat hyenu. Mam kvoli tomu na seba vela krat tazke srdce. Viem totiz, ze aj moje dieta ako ponik to bude mat v zivote tazsie, ako tie hyeny.
Ja som asi ten ponik a tak som aj dopadla, prisla hyena bez skrupul, vyuzila, ze som na materskej, nakydala a sef, ktory nie je prave najobjektivnejsi a neoplyva velkou davkou intelektu, vsetkemu uveril. A ja sa uz po materskej tym padom asi nevratim. Nevadi, ja chcem byt ponik 🙂 a uvidim, co vychovame zo syna...
neviem... podla mna je toho strasne vela medzi hyenou a ponikou a je chore hadzat seba ci deti do takychto kategorii... v niektorych situaciach nemam problem byt tym tvojim ponikom, v inej tvojou hyenou - pisem tvojou lebo pre mna su toto cudzie kategorie - som vychovana ale vdaka bohu a praci som sa naucila byt aj asertivnou - cize v situacii aku tu popisujes v cakarni nemam problem si zastat toho krivkajuceho mladika, ci sama oslovit cloveka co sa predbehuje pred mnou - nemyslim si ze je to nevychovane, nenadavam, nie som vulgarna, ale ozvem sa... detto v obchode, kdekolvek...
a toto ucim aj moje deti ... osobne sa mi nestalo zeby mi v autobuse sa niekto nepostavil ked som mala brucho ci som s detmi ( dokonca sa mi stavaju aj ked som sama :-/ co teda niekedy sa ma aj dotkne kedze staro nevyzeram, mozno niekedy len unavene...🙂 )
Zial nase skolstvo nas uci drzat pusu, neozyvat sa, a preto to tu vyzera ako vyzera - ludia nadavaju na nete, v krcme, doma pri tv ale realne sa ozvat a za seba zabojovat nevedia - a prepac ale toto nema nic spolocne s tym ze som krasna, dobra a milucka - toto je len taka ta hrana slovenska pokora - presne ako ty tu teraz pises - vlastne ti to vsetko lezie na city ale nemas v sebe silu realne s tym nieco robit - len sa postazovat na spolocnost na konovi☹ treba sa ozvat v danej situacii, nenechat si nadavat, vediet zareagovat ... a stale pritom zostat slusnym a vychovanym clovekom
@slavkab tak toto moja nemyslíš vážne? Je mi jasné, že každý využije situáciu ale odtiaľ potial. Mne prišla včera kolegyňa na návštevu a hneď ma nasrala. Bavili sme sa o polročných odmenách v júny. Viac menej sme dostali rovnako až na jednu krásavicu od nás z roboty. V kuse chodí za šéfstvom vyplakávať koľko má ona roboty a že nestíha a nevládze a že živí 5detí(4dospelé žijú mimo domácnosti svoj vlastný život a toho piateho má v striedavej starostlivosti s mužom). No a šéfka jej uverila a mala skoro dvojnásobné odmeny ako my. Ma skoro drblo keď som sa to dozvedela
@ataner81 ako bol teda mysleny? lebo fakt neviem co je to ten ponik... podla tvojho popisu v clanku vysiel z toho clovek ktory sa nevie ozvat a vsetko pretrpi - presne tak si to napisala...
ja napr. niekoho v praci ktory za seba zabojuje nepokladam za hyenu... je to ako to je... som v pozicii sefa co ma cez 30 priamych podriadenych a proste myslienky im citat tiez neviem - ked sa niekto ozve pokladam to skor za prejav aktivity z jeho strany co je pozitivne ako nejakej hyeny - jasne ze napr. len preto ze niekto ma deti nedostane vyssie odmeny pokial tam nie je vykon ale vseobecne som rada ked sa ludia ozyvaju a vedia zadefinovat svoje ciele...
@dai za poníka som označila človeka, ktorý je slušný, správa sa ako sa správať v ideálnom svete má. Teda uvoľní miesto, čaká na svoje poradie alebo napríklad nedonáša a hyena je presný opak. O tom, že sa poník nevie ozvať, nebola reč. Jednoducho je najprv sluný a až potom rieši vzniknutúsituáciu. Hyena je úplne jedno čo káže slunosť. Ide si za svojím aj cez mŕtvoly. Sú to dva extrémy. A čo sa týka práce, iniciatíva je skvelá vec a fandím takým ľuďom ale opäť nie cez mŕtvoly. Ak prídem za šéfom a vyzdvihnem svoje kvality je to o.k. ale ak niekto cielene chodí za šéfkou s tým, že ja mám strašne veľa roboty a nestíham a nevládzem a robím vetko za ostatné kolegyne lebo oni ani prstom nepohnú a akože mimochodom poukážem na chyby, ktoré boli spravené(interná záležitosť, okamžite odstránená bez ujmy na firme, takže nebol dôvod informovať vedenie)
@ataner81 .. to to neviem ani ja.. snažím sa všetko poctivo urobiť, dokázať.. čakať do poradia, učiť sa.. urobiť všetko podľa najlepšieho vedomia a svedomia.. no a kto sa má lepšie? Taká čo dajme tomu využije svôj vzhľad (keďže intelekt nie je).. alebo že ona má malé deti.. ale povinnosti skutek utek.. veľmi dobre poznáme.. 😒☹ Inak presná situácia zo života.. pani, ktorá sa tak rýchlo ponáhľala každému na úrade vážne vykladala, že ona má maminku v nemocnici, že chce ísť za ňou čo najskôr, a len tento papier odovzdá.. nič iné..čiže chcela sa predbehnúť.. ja som ju nechala teda predbehnúť, argument mi prišiel dosť pádny.. a kde ju o ani nie 15 minút stretnem? vyrehotanú nakupovať v neďalekom obchode... keď ma zbadala pod zem sa chcela v tej chvíli prepadnúť.. no ale keď jej tých 5 minút pomohlo...
Dnešní hnusný svet praje ľuďom bez chrbtovej kosti a bez svedomia. Ja žiaľ tento tip nie som aj keď by som mnohokrát rada bola. Nedá sa. Práve preto som po dvoch rokoch v banke dopadla tak ako som dopadla (antidepresíva a ročná PN) chvála Bohu sa mi podarilo v tom čase pn ukľudniť vysadiť tabletky a otehotnieť. Karin sa snažím vychovávať na smeleho slušného človeka ktorý sa nebojí ozvať. Dúfam že to zvládnem a že má za to nebude nenávidieť. Je ťažké byť tým kto sa ozve ako prví a väčšinou na to doplati ale ona má svoj rozum a veríme nech by som robila cokolvek v kúte stáť nebude. A tak sa snažím mať doma ponika s priebojnostou ťažného koňa. Hlavné nechaj to slušni ľudia tie naše deti. Článok veľmi pekne napísaný. Ďakujem
toto, co tu citam, je skor nedostatok schopnosti spravat sa asertivne v urcitych situaciach, teraz mierim na dospelu osobu, ktora sa tu opisala 🙂. Co sa tyka deti, nuz tak najprv by sme ich mali naucit chovat sa slusne, v zivote este zistia, ze kedy co a ako. A tiez ich viest k asertivnemu spravaniu.
ja pridam dnesnu príhodu: deti sa hrali na dvore a boli aj blatové -topánky, mama prišla pre chlapčeka a hovorí mu nech sa ide do budovy odčipnúť a maly na to zhrozene,ved mám špinávé topánky-matka ho zvrátila NO A ČO,takže: dieťa by aj chcelo byť poník a nie je mu to umožnené vlastným rodičom :(
je to taká drobnosť, ale ja napríklad učím deti, že chodí sa len po chodníkoch alebo po ceste. Žiadne skracovačky cez trávnik. Na ceste z domu do škôlky sú dve miesta, na ktorých si ľudia skracujú cestu a fakto to je len o možno 5 metrov, takže nič zásadné. Ale my poctivo chodíme po chodníku (manžel asi chodí po skratke s deťmi). Našťastie, ešte sa ma neopýtali, prečo aj my nevyužijeme skratku, keď s tatom to ide 🙂
Niekedy to nie je take jednoduche povedat ci je niekto ponik alebo hyena. Vecsina ludi ked ma pocit ze je v prave tak ide za svojim. A tu sa dostavame k jadru problemu, kazdy pacient v cakarni ma pocit ze je viac chory ako ostatni, kazdy zamestnanec ma pocit ze robi najviac, kazda matka ma pocit ze jej dieta je dolezitejsie ako ostatne, tak ako aj tie deti co sa chcu naraz hrat s tou istou hrackou. Myslim si ze je prirodzene prejavit svoje pocity a nerobi to z nas hyeny. Samozrejme vramci slusnosti. Ja svoje deti ucim aby vzdy povedali co chcu, ale nezabudli pri tom na carovne slovicka prosim a dakujem. Ked som bola tehotna tiez ma nechali v MHD stat a stacilo poprosit a hned sa niekto dvihol. Ja sa riadim heslom nememu ani vlastna mat nerozumie, alebo leniva huba -hotove nestastie. Aj ked podla tvojej definicie asi vychovavam hyeny.
Precitane cele - mas to krasne vtipne, trefne zhrnute a musim priznat k tvojej otazke - ci vychovavat tuctoveho ponika alebo uspesnu hyenu....hmmm ..tazko povedat.
Aktualne po mnohych rokoch zivota v zahranici sme nazad v ''hre'' na Slovensku, konk. v Bratislave a som v soku z toho, ze sa tu za 20rokov nic nepohlo, nezmenilo, skor ako na vystavby narazam presne na tie komunisticke - svazacke, pionierske tahy triky, teda od srdca i aktualne od oka sa mi ziada suhlasit s clankom a napisat ti jo je to sama hyena a ano vychovavaj ponikov.
Ale ked sa na to pozeram a citam na druhy kuk, tak zas mam chut ti napisat, ze asi najlepsie bude skusit jednorozce 🙂
Ono je to totiz ako v zivote tak v tabulkach pestre vs. ciernobiele. Sama si napisala, ze je to zhrnutie dvoch protikladov ale svet nie je len biely - ponikovy a cierny plny hyen, svet je farebny.
Teda i dane situacie i ked v mnohom podobne nemusia byt rovnake a nemaju pausalne riesenie. Rovnako tiez to iste riesenie - napr. tebou uvadzane hracky a deti nemusi byt aplikovatelne u vsetkych rodin, pre vsetky deti - poznam mnoho situacii kedy jo by som uprednostnila mladsie ci ine dieta - pripadne to riesila uplne inak aby sa nemuselo cakat - ine je totiz to ako bezi cas a cakanie miminku a ine je ako bezi 5-rocnemu, 10rocnemu dietatu, taktiez inu dobu je dana vec zaujimava pre bejby, batola, predskolaka, ci skolaka...teda hra na prveho tiez nie je univerzalna a platna.
@lauricka
@atinkaa
@majkaws
@lenka_samorin
@lauricka pribeh na zaciatku clanku je pravdivy.Rozdiel medzi detmi bol vacsi ale ta mladsia uz nebola az tak mala aby neqpochopila, ze teraz ma hracku sestricka a ona si na hranie musi najst nieso ine.Moje deti maju medzi sebou maly vekovy rozdiel a preto u nas plati pravidlo-kto skor pride, ten skor berie.Plati to zatial pre starsich dvoch a len na hracky(spolocne).Ak sa jedna o potreby alebo ked deti placu, samozrejme rozlisujem vek a dovod pre plac a tak volim poradie.Cely clanok som postavila na dvoch extremoch.Zlo vs. dobro a to z dovodu aby sa citatel zamyslel, ze zivot nie je je len cierny a biely ale existuje siroke spektrum farieb a kludne mozeme deti vychovat v zltej ci zelenej farbe.S tou prednostou u lekara nie celkom suhlasim.Ked tam pridem s kaslom ja mlada, okrem toho kaslu zdrava zena, tak mi musi byt jasne, ze ta ledva vlecuca sa starenka tiez s kaslom je na tom horsie.Ide sa podla poradia a nedovolila by som si ju predbehnut len preto, ze som rychlejsia.Bola tam prva tak aj ked sa necitim najlepsie, proste musim pockat.Lenze to som ja.Mne ako tehotnej sa malokedy niekto postavil.Ak som citila potrebu sadnut si, ozvala som sa.Ak nie, stala som.Nemam problem otavorit si usta ale vzdy ma tak trosku zamrzelo, ze to niekto neurobil tak automaticky ako ja ked vidim tehotnu ci stareho cloveka.Toto je ale na dlhu diskusiu.Kazdy nech si vychovava deti podla vlastneho svedomia aj ked by bolo skvele aby tam bola ta stipka slusnosti a ucty a zaroven takej zdravej dravosti.Dakujem za precitanie a vase komentare😊
Super clanok,na zamyslenie...no aj trocha smutny.dnes sa bohuzial cestnost,slusnost a laskavost zvacsa neceni.a presadia sa hyeny.aj ja som ponik,prero ma aj vzdy v lraci predbehli hyeny ktore donasali,pchali sa niekam a sli cez mrtvoly .ale pokial ide o moje deti,chcem mat doma poniky,slusnych ludi,cestnych...no ak treba musia vediet aj zabojovat-ale vlastnym rozumom,nie podvodmi...
Začni písať komentár...
ja chcem vychovat ponika, ktory sa vie prepnut do rezimu hyeny, ked ide o dolezite veci :D