Keď sa stretnú matky - kamarátky

Určite má každá z vás spriaznenú dušu v podobe kamarátky. Ja mám šťastie, že mám takéto duše hneď tri. Moju sestru a naše dve kolegyne. Vždy, aspoň raz za mesiac, odložíme deti a vyrazíme do ulíc na dámsku jazdu - pohár vínka, kino či večeru. Oveľa častejšie sa však stretávame aj v spoločnosti našich ratolestí. Inak tomu nebolo ani pred nedávnom. Pomaly začínal školský rok a tak sme si spravili babinec u jednej z nás.

Najstaršie dieťa, kamáratkin syn, je typický puberťák. Našim spoločným stretnutiam sa vyhýba a radšej sa fláka po vonku so spolužiakmi alebo sedí za počítačom a hrá sa. Jeho mladší brat, tohto roku už tretiak a zodpovedná druháčka, dcéra ďalšej z nás, sú zase vynikajúci parťáci a vždy sa spolu radi hrajú. Moja malá dcérka všade behá za nimi a sa ich snaží napodobniť. Naše stretnutia sú vďaka nim veselé a plné smiechu. Teda väčšinou.

Hitom celého leta bola trampolína. Aj teraz naposledy, sme sa museli povinne v skákaní na nej všetky vystriedať a deti si z nás robili žarty, potom nám názorne ukázali, ako sa skáče správne. Moja Žofka nechcela za veľkáčmi zaostávať a tak som ju k nim na trampolínu vyložila. Po chvíli ju to prestalo baviť a pýtala sa von. A potom zase na trampolínu. A znova dole. A takto dookola.

Keď som si po stýkrát sadla k babám za stôl, povzdychla som si: "Kedy už konečne, bude aj to moje dieťa také veľké ako tie vaše. Hneď by som si to s vami vymenila!"

"Žartuješ? Užívaj si, kým ťa trápi len to, aby nespadla, keď niekam beží alebo aby nezjedla niečo nevhodné." zasmiala sa jedna z nich.

"Presne, Maťa má pravdu. Len si zober mojich chlapcov. Z každej strany počuješ, ako deti nechcú chodiť von a radšej sedia celé dni za počítačom a tak to je aj u nás. Aj starší sa teraz hrá doma hru, aspoň to viem naisto. Pred chvíľou mi poslal správu, či sa môže hrať dlhšie. Aspoň na niečo sú tieto moderné technológie dobré. Vďaka jednej aplikácii som mu nastavila vhodné a nevhodné stránky na internete a dokonca aj čas na hranie, mám tak istotu, že nerobí nič, čo by mu mohlo ublížiť."

Napila sa z kávy a pokračovala: "...a keď už konečne von idú, máš problém dostať ich domov načas. Hodinky nosiť nebudú, lebo je to nemoderné, najlepšie ti čas predsa ukáže mobil.  Ťažko vysvetlíš dieťaťu, že mu mobil nekúpiš, hoci ho všetci spolužiaci a starší brat už dávno majú. Tak sme kúpili mobil aj jemu, veď ide aj o bezpečnosť, nemá ho len na hranie. Zašli sme do Orange a tam nám poradili. Dovolá sa nás, aj keď už nemá kredit a nemusím myslieť na to, že mu ho mám dobíjať. Nastavila som si pravidelnú sumu, ktorá sa mi započíta do faktúry a mám pokoj. Takto viem koľko moje pretelefonujú a keď treba sumu si jednoducho jednorazovo navýšim."

"Super, že si s tým začala. Tento rok začne tá moja chodiť do hudobnej a bude tam musieť dochádzať autobusom, takže sa kúpe telefónu nevyhneme, aspoň mi budeš vedieť poradiť." skočila jej Maťa do reči.

Tie dve sa pustili do debaty a my sme s mojou bezdetnou sestrou len nechápavo pozreli na seba, sestra pokrčila plecami a ja som si povzdychla. Chvalabohu, že moja dcérka má zatiaľ len rok a pol, ale už teraz viem, že keď príde ten čas, kedy budem musieť riešiť, či svojej dcérke kúpim vlastný mobilný telefón, nebudem klásť dôraz na technické vymoženosti telefónu, ale na program, vďaka ktorému budem mať istotu, že spolu budeme v spojení vždy, keď to budeme obe potrebovať.

A čo vy, ako zvládate samostatnosť svojich detí?  

-------

Viac informácií o Orange Prima Kids nájdete na tejto stránke.

Tento článok vyšiel s podporou Orange Slovensko.