Tragikomédia menom slovenské "zdravotníctvo" (1)
Neviem či to má zmysel, či to niekto bude čítať. Ale viem, že ak áno, určite sa v tom nájde, určite už zažil niečo podobné. Ak náhodou... tak sa o to podeľte! Napíšte komentár, zdieľajte, hocičo. Len nech ten pocit bezmocnosti nepretrváva...
Všímam si, že môj vtedy ešte 8 mesačný syn sa správa akosi zvláštne. Občas na malú chvíľku zmeravie, pozerá do prázdna, zbledne, začne sa potiť. Trvá to len chvíľku a hneď precitne. Keď sa to zopakuje v priebehu pár dní hneď niekoľkokrát, vystrašená utekám k našej detskej pediatričke.
Už vo dverách jej hovorím, čo sa s mojím synom deje a ona na mňa len nechápavo hľadí, v očiach má výraz "no, tak tej už načisto preplo" a potom sa ma pooooomaličky (tak ako by sa rozprávala s bláznom) spýta: "A nebol len náhodou unavený?". Bezmocne na ňu pozerám, došli mi slová. Zberám sa na odchod, keď tu zrazu... Opäť sa TO deje. Pediatrička konečne zbystrila svoju pozornosť a mám pocit, že trochu vystrašene mi hovorí: "Aha, áno, máte pravdu, teraz som to videla. Vypíšem vás k neurológovi". Ďakujem, odľahlo mi. (Ale to som ešte nevedela, že to je len začiatok...)
S malou dušičkou prichádzam na detskú neurológiu, kde synovi urobia EEG, pozrú sa na výsledky a... "No, na EEG sme nič nenašli. Vráťte sa, ak by sa to opakovalo... hmmm... tak 5x denne (!!!!!). Alebo ak by sa vám podarilo, skúste ho pri tom natočiť (!!!!!!!!!!), takto vám nevieme povedať, čo mu je."
V tom momente mi odumreli všetky mozgové bunky, so slzami v očiach odchádzam domov. Žiaľ, syna sa mi pri TOM natočiť nepodarilo, pretože už o pár dní sa to zopakovalo, ibaže už trochu inak...
Syn zmeravel, začal sa potiť, ručičky aj nožičky sa dostávali do kŕčov a modrel. Neviem ako, ale privolala som sanitku. Po príchode mi záchranári povedali len toľko, že to vyzerá na epileptický záchvat. Vezú nás do nemocnice, pamätám si už len útržky.
Milión vyšetrení, strávili sme tam viac ako týždeň, práve na Nový rok. To, čo sme si tam spolu so synom preplakali sa nedá ani opísať. Na nič nevedeli prísť, keďže EEG bolo po celý čas v poriadku. Posledná šanca - CT. Diagnóza - nedokysličená biela hmota v mozgu a následné epileptické záchvaty.
Výborne slovenské zdravotníctvo, ďakujeme za novú a žiaľ ani nie poslednú skúsenosť. Prídu aj ďalšie, len to chcem predýchať...
Odporúčame
Cele zdravotnictvo je biznis pre vrchnost ako sa co najviac nabalit a druhy poskytovatelia su zas veznami poistovni...
Ja mam podobnu skusenost so spanielskym zdravotnictvom, kde ma 2x poslali z pohotovosti, ze syn ma virus, az ked sa "konecne" nepostavil na nohy, tak zacali konat. Mal streptokoka, ktory sa mu dostal az do kosti, keby mu vliezol niekam inam, uz tu nemusel byt...
To, cosi musela prezivat, chape kazdy, hlavne matky. ale na druhej strane nemam pocit, zeby ta niekto odbil. "detska" pediatricka mala do ust vlozene slova z tvojich ust, to nepopries. OK, stres robi svoje. neviem ci nastastie alebo nestastie sa to zvlastne spravanie vtedy prejavilo. a tu si budem stat za svojim - zachovala sa spravne! poslala ta s dietatom na neurologiu. dalej pristup neurologov dokaze zhodnotit len specialista, zakladne neinvazivne vystrenie bolo negativne. neviem ci si uvedomujes, ake su moznosti...ze pri kazdom dalsom vysetreni musia tvoje dieta uviest do narkozy, ze aj ta velke rizika a nechava následky. urcite nik nezmensoval a neznevazoval stav, avsak nevedel o co moze ist, lebo zjavne aj ked doba je moderna, lietame do vesmíru a presuvame sa okolo zeme velkou rychlostou, aj ked sa dokazeme spojit s kozmonautmi a riadenie velkych strojov zmakneme jednym prstom, ludske telo a jeho abnormality su neustale jedna velka neznama. zial muselo dojst az k takemu nepríjemnému zazitku aky si nakoniec mala, co mi je uprimne luto. ale tu vravi, ze si jedna z mala co pozna diagnozu, jedna z mala co v relativne kratke dobe pozna rizika a snad uz aj vies co robit. a napriek tomu mas k nasmu zdravotnictvu taky postoj. neviem ci poznas postoj a reakcieschopnost v iných krajinach europy alebo sveta, ale skus sa spytat dievcat zjucich v anglicku....v statoch....prv ako sa na teba niekto ochotne pozrie ta prelusturju po stranke poistenia a tvojej platobnej schopnosti, nemocnicu a vysetrenie specialistu uvidis az ked uz po mesiacoch az rokoch maju pocit, ze sa ta nevedia zbavit....trosku sa nad tym zamysli a skus byt vdacna za to, ze si bola trpezliva aj ty, nevdzala si sa a nedala odbit a mas jasno v tom, co sa dialo. na dalsej ceste ti osobne drzim palce, prajem vela trpezlivosti a drobcekovi zdravie a nech je vsetko tak dobre, ako sa len da.
uplne presne nerozumiem na co stazujes.. ze chceli video? jasne ze ano ako to mali zhodnotit? ze mas prist cez zachvat aby bolo pozit.eeg? jasne! z mojho pohladu neurbil nikto chybu, rozumiem ze sa hnevas ma cely svet ale toto je zly sme... postup co popisujes je normalny (robim v nemecku v zdravotnixve)
Začni písať komentár...
Len my matky vieme čo je to strach o dieťa a hlavne také maličké, ktoré je úplne závislé na nás viem že to asi nie je útecha ale aspoň že už zistili diagnôzu a hádam sa to zlepší keď drobček povyrastie aj my máme neskutočnú príhodu ale nie tak závažnú diagnôzu náš syn keď mal 1,5 roka zlomil si stehennú kosť do písmena L a v nemocnici ho zasadrovali do pol pása ale tak že mu zasadrovali aj otvor na cikanie a kakanie no tak potom mu to pílkou rozrezali a ten ostrý výrez mu 6 týždňov robil krvavý zárez do riťky a hnisal keďže sa mu tam stále dostával moč a stolica našťastie nekrýva ale ďakujem zdravotníctvo za 6 týždňov utrpenia môjho synčeka ....