Pre všetky supermamy, pre všetkých supertatov

5:00 zvoní mi budík, vystrelím z postele. Vycikať, umyť zuby. Jednou nohou som už v kuchyni. Nakladám riady, ktoré zostali z večere do umývačky, druhou rukou chystám raňajky, desiatu, varím čaj. Budím synátora, protestuje. Snažím sa obliecť seba, zobudiť jeho, popritom si mejkapom aspoň zakryť kruhy pod očami. "Mami, ja som zabudol, že si do školy máme priniesť loptu." Ok, hľadám loptu, fúkam loptu, s oneskorením vyletíme z bytu, utekáme do školy. Zamkla som?

7:00 dieťa mám v škole, o hodinu mám byť na prvom stretnutí. Vyberiem si dneska rannú kolónu do BA alebo nevyspytateľné vlaky? V pohode, dobehla som, na poslednú minútu. Po čele aj chrbte mi tečie pot. Vítam klienta a snažím sa vyzerať dôstojne. Stretnutie, porada, stretnutie, nasratý telefonát od klienta, 25 nevybavených mailov. Rozdýcham to. Ups, 15:00, čas utekať po dieťa (vďaka za flexibilnú pracovnú dobu!).

Dieťa ma víta s výčitkou v očiach. Zase je v družine medzi poslednými. Prepáč. Plný noviniek, zážitkov, radostí aj starostí, rozpráva bez prestávky. A ja sa snažím byť tu, byť prítomná, počúvať, rozumieť. Byť tu preňho.

Doma zasa nič nie je, treba skočiť na nákup. Po nákupe spraviť olovrant/večeru č. 1. Rýchlo domáce úlohy. Popri diktovaní diktátu sa snažím upratať ten výbuch, čo máme doma. Zbytočne. Do riti, zabudla som dať prať. Šup do sprchy, chystám večeru. Zuby si si umyl?

A potom... na chvíľu, snažím sa vychutnať si každý večer ten moment, keď ho ukladám spať. Objíma ma, bozkávam ho, hovoríme si, čo sa za celý deň udialo, tešíme sa na to, čo nás čaká. Ľúbime sa. Snažím sa to vychutnať, viem, že to už nebude trvať dlho. Snažím sa skryť slzičky hrdosti, keď ho hladkám po čele a dávam mu pusu na dobrú noc.

21:00 Chvíľu pauza. Na balkóne, s cigou. Sadám za počítač, treba dohnať resty z práce. Neviem koľko je hodín, už ani nevidím na hodinky. Padám do postele, za 5 sekúnd spím. A ráno zas odznova.

Milujem to. Nevymenila by som to. Ale obdivujem! Obdivujem všetky mamky, všetkých tatkov, ktorý sú super. Aj keď si občas dáme každú ponožku inú, aj keď si zabudneme namaľovať druhé oko, aj keď máme doma výbuch, aj keď... OBDIVUJEM!