Áno, naozaj. My si počas korony, v snahe vyhnúť sa ľuďom a zároveň sa vyhnúť aj psychickým poruchám spôsobených dlhodobým pobytom v uzavretom priestore, robíme výlety kade-tade po okolí. Dnes to bola krásna, urastená a tajuplná Kobyla. Ale neerdžala nám.

    Hovorím o Dúbravskej Kobyle. Na jej vrchole len toto leto vyrástla vyhliadková veža. Niekomu nepríde moc vysoká, má zhruba 20 metrov a 112 schodov náskok pred pevnou zemou, no mne táto výška úplne postačovala. Nahnala mi strach a zároveň aj vyrazila dych výhľadom, ktorý návštevníkovi ochotne ponúkne. Je to majestátna stavba s tromi výhľadovými plošinami. Mne sa veľmi páčilo, že boli na zábradlí naznačené smery a vzdialenosti od rôznych záchytných bodov. To mi dalo možnosť pomachrovať pred deťmi, že mamina je ešte stále aspoň trochu inteligentná. Takže aj vy máte možnosť ohúriť malých vzrastom, negramotných alebo nečítajúcich.

    Na moje prekvapenie na vrchole Kobyly mal pánko stánok s občerstvením. A že tam tá káva a klobásky voňali jedna báseň. No odolali sme a vypili si čaj, poctivo vynesený na chrbte. S dobrým pocitom, že sme ušetrili 2,5€ za čaj sme sa ešte pokochali prírodou a výhľadmi. Čo sa cien v stánku tíka, neskúmala som to nejak zvlášť dopodrobna, no čo som počula od súturistov tak pánko má približne jednotnú cenotvorbu, asi aby sa to ľahko počítalo. Skrátka 2,5€ skoro za všetko.

    Cestou späť, ale je to úplne na vás kedy, sme preskúmali staré vojenské bunkre, budovy a raketové základne. Tu zas pre zmenu pomachrili deti a ukázali mi ako sa vedia nebáť a tým mňa, priposratú, bezkonkurenčne odpísali. Našťastie to obehli s tatinom.

    Tento výlet hodnotím ako krásnu prechádzku, dramaticky môžeme povedať aj ľahkú turistiku, ale moc by som nepoužívala toto slovíčko, príde mi prisilné. Je to síce mierne do kopca, no stále po krásnej asfaltke. My sme to vybehli bez problémov s kočíkom. Bez problémov, až na jedno nesprávne,  zároveň aj jediné možné, odbočenie. To ale znamenalo iba cca 10 metrov do prudšieho kopca po teréne. Zvládli sme to úplne bez problémov, ale pre nabudúce, pre vás a moje budúce ja, ODBOČ NA RÁZCESTÍ VĽAVO! VĽAVOOOO, POČUJEŠ? :D

    A ako sa k tejto majestátnej Kobyle dostať? Je hneď niekoľko možností. Táto vyhliadková veža je na delte turistických chodníkov smer Devínska Nová Ves, Devín a Dúbravka – inak aj 3D (konečne viem čo to znamená). Hľadať by ste mali na stromoch červenú turistickú značku. Tá vás bude sprevádzať z Karlovej Vsi – Kútiky, Jezuitské lesy, Švábsky vrch, až na rázcestie Dúbravskej hlavice. Z Devínskej Novej Vsi pre zmenu sledujete zelenú značku a pôjdete po trase okolo Istra Centra, Kostola Ducha Svätého, Výhliadky Rovnica a ukončíte to červenou značkou až po Devínsku Kobylu – rázcestie. Z Dúbravky ideme tento krát po žltej značke, okolo Domu kultúry, Kostola Ducha Svätého na Dúbravskú hlavicu.
Z Dúbravskej hlavice – rázcestia idete po červenej trase, nám tak dobre známej, na Dúbravskú Kobylu – rázcestie. Z Dúbravskej Kobyly je krásne trasa značená až na výhliadkovú vežu, prakticky idete stále rovno za nosom. Autom sa tam ísť, samozrejme, nedá, no parkovať sa dá pri ceste až po rampu pri Dúbravskej hlavici.

Celkovo tento "vejlet" hodnotím na 1*. Už len pre tú prírodu a výhľady či už priamo z výhliadky alebo prakticky aj počas celej cesty. Určite odporúčame!  

Vaša Mimi :P

V nedeľu nás čakali ešte tri prednášky a jeden praktický nácvik. To žiadna z nás nečakala, ale tešili sme sa, nakoľko témy boli veľmi zaujímavé a týkali sa detičiek – klasika.

5. nedeľné prednášky odštartoval Mgr. Olšiak – Tomáš (organizátor) a hovoril nám zaujímavosti na tému: Eko Alarm a zber kefiek s CURAPROX 

Dôležitosť recyklácie je samozrejmá, to vieme, no riešenie firmy CURAPROX je vskutku originálna. Ich program Eko Alarm sa vám tiež čo najskôr pokúsim priblížiť. Pár slov nám povedala aj Lenka – ambasádorka. Popísala nám jej pocity minulý rok, kedy bola v našej koži a tiež nám povedala, čo sa odvtedy u nich doma zmenilo v starostlivosti o zuby. 

6. ďalej nás „odpálkoval“ MUDr. Andel prednáškou: Prednáška k medzizubným kefkám, šabličkám a produktom CURAPROX baby

Zistili sme, že štát úprimne moc nezaujíma, aby občania mali zdravé zuby. Nikto tam zhora nechce, aby bolo celoplošné vedomie ľudí o hygienických návykoch a potrebe prevencie vyššie ako je teraz. Načo aj? Veď, keď sa zuby kazia, zubári zarábajú. Keď by sa nekazili, nemali by čo robiť. Rozprávali sme si o rôznych zaujímavých témach, bolo by to na dlho. Pokúsim sa rozpovedať vám aj toto neskôr.

7. potom si nás MDDr. Mikuš získal prednáškou: Prerezávanie zubov, ošetrovanie zubov, dôsledky strát zubov, klinické prípady, pokazené horné zuby po nočnom kojení atď.

Zistili sme, že už v takto rannom veku bábätka mu vieme ublížiť na celý život. A to samozrejme úplne nechtiac. Bábätko, ktoré sa kojí stále alebo pije mliečko z fľaše v skutočnosti trošku trpí, konkrétne jeho zúbky. Napríklad v noci pri kojení mu mliečko kysne v pusinke pod perou a keď už má zúbok, ktorý sa nečistí, môže to napáchať kopec galiby.

Povedali sme si aj o rôznych „nehodách“ a zraneniach, ktoré on v ambulancii riešil. Všetko mal doplnené o snímky z röntgenu – miestami to bolo odstrašujúce a naozaj ma rozboleli zuby :D. Povedal nám aj o prvej pomoci pri úrazoch chrupu, strate či odlomení zubu. Boli to naozaj užitočné informácie. Napríklad ja som nevedela, že ak sa vyrazí zub a my ho nájdeme, nesmieme ho chytať za koreň, ale iba za korunku. Taktiež ho nesmieme dávať do vody, lebo ho „znehodnotíme“, ale najlepšie je ho dať do mlieka, slín alebo roztoku z lekárne a utekať k zubárovi. Ten nám ho dokáže zachrániť a vrátiť nazad.

8. víkend plný vedomostí sme ukončili Praktickým nácvikom čistenia s medzizubnou kefkou, šabličkami a zubnou niťou, s MUDr. Andelom a MDDr. Mikušom.

Opäť sme sa rozdelili do skupinky a videla som v očiach mamičiek strach. Mala som ho aj ja, lebo medzizubky robia také srandy, pokiaľ ich nepoužívate, že rozkrvavia ďasno. No to je len znak zanedbania starostlivosti a hlási to pomyselné POZOR. Pekné prirovnanie bolo zubov a domácnosti. Síce si doma upratujeme, utierame prach a máme tam naoko pekne, no keď si necháme „hovienko“ na koberci (špina medzi zubami) stále ho cítime a máme teda pocit, že domácnosť nie je nikdy čistá. Zápach z úst je zapríčinený práve zanedbanou starostlivosťou o medzizubné priestory. A presvedčila som sa o sľube, že pokiaľ medzizubky budeme používať pravidelne, ďasná maximálne za 4 dni prestanú krvácať – PRAVDA PRAVDÚCA.

Na konci prednášok nás organizátori prekvapili a usporiadali krátku, krásnu súťaž o tri hydrosonické kefky CURAPROX – Hydrosonic ORTHO. Súťaž prebehla formou kvízu z celého víkendu. Hodnotil sa čas, rýchlosť a samozrejme správnosť odpovede. Po prvých troch otázkach mi bolo jasné, že nemám šancu. A čuduj sa svete, tá kráska je u mňa doma a necháva ma testovať ju.

Musím povedať, že som zatiaľ užasnutá. Recenziu na tento skvost vám tiež prinesiem čoskoro. Ešte potrebujem čas, aby ma presvedčila :P.

Potom sme sa už pri obede rozlúčili a každá sme sa s plnou hlavou zážitkov a poznatkov pobrali naspäť k rodinkám. Musím poďakovať konik_testuje aj celému tímu CURAPROX, za príležitosť a šancu. Chopila som sa jej ako som najlepšie vedela a som odhodlaná priniesť vám čo najviac informácií, lebo som si uvedomila ako málo som vedela, aj keď som si myslela opak. Keď teraz vidím krásne  čisté zúbky mojich detí a aj mňa, viem ako je potrebné šíriť túto osvetu aj keď iba čisto laicky... 🙂. A zapamätajte si – ČISTÉ ZUBY SA NEKAZIA!!! 

Tento svoj príspevok som musela rozdeliť do dvoch častí, dúfam, že sa nikto nenahnevá. No množstvo mojich zážitkov aj pri maximálnom okresaní nie je možné vcucnúť do jedného krátkeho článku. Najradšej by som usporiadala pre vás exkurziu do mojej hlavy a previedla vás mojimi spomienkami, alebo ešte lepšie, každej jednej dopriala takýto víkend.

Bolo obyčajné, marcové, pondelkové popoludnie. Nič špeciálne, úplná klasika. Pár dní predtým som sa z čistej nudy a zvedavosti zapojila do súťaží tu na Modrom koníku. Jednou z nich bola aj súťaž o víkendový wellnes pobyt v Tatrách s CURAPROXom. Podmienky a bližšiu špecifikáciu súťaže som si prebehla očami, úprimne som si ani neuvedomovala, že ide o reálny víkend bez rodiny, v Tatrách a s wellnesom. Popravde, CURAPROX som nepovažovala za stredobod toho výletu, ale o tom potom. Zapojila som sa teda krátkym príspevkom a ďalej som to nebrala do úvahy, veď predsa ja, Maťa, nemôžem mať také šťastie, že by som niečo vyhrala... No a toto si prosím zapamätajte!!! :D.

Za pár dní či týždňov som nezáväzne od toho, či bude nejaké vyhodnotenie súťaže, mrkla na Modráska (ako ho ja s obľubou volám), a tu mi udrela červená jednotka pri obálke. Trošku som nechápala, lebo tu mi moc ľudí nepíše a tu zrazu, že správa od koník_testuje. Otvorím správu, čítam a nechápem. Ja? Vybrali si práve mňa? Hneď som volala manželovi a v eufórií mu zvestovala novinky. Až neskôr ma chytali stavy paniky a úzkosti, že ja vlastne asi ani sama vo svete neviem prežiť, keďže som s deťmi a manželom vkuse nepretržite pomaličky 6 rokov. Ale som predsa silná a statočná 😃 a dám to. Z neba mi spadla do kontaktov jedna milá osôbka Majka z Trnavy a tak sme sa spojili a cestovali sme spolu. Bolo to úžasné a niečo pre mňa úplne nové. Našla som si kámošku, s ktorou som nečakane prekecala kopec hodín vo vlaku. Vystúpili sme z rýchlika v Štrbe a prestúpili na zubačku na Štrbské Pleso. Tu sme 😃... Musím sa smiať.... Spoznali našu Sašku. Takto vám poviem, celé to bol osud 😃....! Takže v trojke sme vystúpili na Štrbskom Plese, dali si obed a išli sa ubytovať. Cestou na hotel sme si všetko fotili ako kvalitní japonskí turisti 😃, ale inštrukcie boli jasné – FOŤTE ČO NAJVIAC, a tak sme fotili.

Prechádzali sme naozaj rozprávkovou krajinou. Aspoň ja som to tak vnímala, lebo som odchádzala z 15-stupňovej Bratislavy a tu zrazu kopa snehu. Keď sme zbadali hotel Patria, áno je to ten, ktorý vidno na každej fotke Štrbského plesa (taký ten trojuhoľník 😃) padli nám sánky. Naozaj je to reálne, naozaj sme tu.

Ubytovali sme sa a zistili sme, že ja s Majkou sme spolu na izbe a naša Saška je hneď vedľa. Tá ešte spolubývajúcu nemala. Izba bola nádherná, štyri hviezdičky tomuto hotelu pridelili úplne oprávnene, o čom sme sa presvedčili aj v jedálni a wellnese. Rozhodli sme sa, keďže bolo krásne, že vybehneme von, pofotiť sa, poprechádzať a nakúpiť srandičky domov. Bolo nádherné slnečné počasie – ako na objednávku. Potom sme si už nerušene užívali wellnes a tam sme spoznali ďalšiu dámu do partie, Andy. A už sa blížil čas k 19:00 – čas na prvú spoločnú večeru a spoznanie ostatných účastníčok zájazdu. Večera aj dievčence nemali chybu 😛. Alicka s Tomášom, ktorí to mali všetko organižačne pod palcom, boli tiež skvelí a čo sa týka organizácie, nevidela som zo strany CURAPROX žiadnu chybu. Aj Lenka, ambasádorka CURAPROX, sa tohto víkendu zúčastnila. Po večeri a zoznámení naše kroky putovali dole do baru, kde sme sa bližšie spoznali, navodili rodinnú atmosféru, kedy sme si potykali aj priamo s prednášajúcimi doktormi, pokecali, dali si pohárik dobrého vínka, zahrali nejaké hry a potom nám už nič nebránilo ísť sa vyspať na ďalší deň, o ktorom sme skoro nič nevedeli.

V sobotu ráno po raňajkách sme sa všetci spolu stretli v konferenčnej miestnosti. Každý si našiel miesto so svojím menom, taštičkou na inštruktáž a tiež veľkou taškou s radosťami pre nás a naše rodinky. Okrem toho tam boli aj dva „divoké“ papiere. Na jednom bol rozpis prednášok, po ktorého prečítaní som nechápala, čo budeme toľko hodín, na toľkých prednáškach, riešiť. Veď čistenie zubov je samozrejmá vec. Zoberiem kefku a pastu, napením, „pošmrdlám“, vypláchnem, prepláchnem ešte ústnou vodou, ktorá sľubuje dodatočné zničenie baktérií a spokojná idem spať... Klasika nie? No z tohto omylu ma rýchlo vyviedli.

1. prednáška bola pod vedením MUDr. Pavla Andela a mala názov: Dôležitosť starostlivosti o svoje zuby v prepojení na prenášanie správnej starostlivosti na deti. Odtiaľto sme si odniesli heslo víkendu – ČISTÝ ZUB SA NEPOKAZÍ.

Rozprávali sme si o zubnom kaze, o tom ako je dôležité deťom venovať čas a svoju pozornosť aj pri čistení zubov, lebo to sa všetko spája následne aj s návštevou u zubára (neboja sa, sú v pohode a spolupracujú), rozprávali sme si aj o tom, ako nás klame marketing rôznych bieliacich pást, pást na zástavu krvácania ďasien a podobne. O tomto, aj každej ďalšej prednáške sa rozpíšem v ďalších článkoch.

2. na rade bol praktický nácvik čistenia s kefkou CS 5460 a CS smart s MUDr. Pavlom Andelom a MDDr. Adamom Mikušom

No takto vám poviem. Tu som zistila, že som si celých 25 rokov čistila zuby zle a po hodinke výučby čistenia som odchádzala s tak hladnými zubami, ako som snáď nikdy nemala.

3. ďalšia prednáška sa týkala témy: Starostlivosť o detské zúbky, ktorej sa ujala úžasná detská dentálna hygienička PhDr. Serafínová Phd.  

Tu som odpadla. Mala aj maličkú pomocníčku, neter Hanku a maminu – detskú zubárku.

Vysvetlila nám základné piliere zdravého detského chrupu:
- hygiena,
- výživa,
- mineralizácia,
- systematická starostlivosť.

Dala nám užitočné rady ako deťom čistiť zúbky, ako si ich spracovať 😛. Povedali sme si o dôležitosti prvej návštevy dieťatka u zubára už prakticky v tehotenstve. Bolo toho vskutku mnoho a verím, že článok z tejto prednášky vás mnohé ohúri minimálne tak, ako mňa.

4. po tejto prednáške nás čakal s PhDr. Serafínovou PhD., MUDr. Andelom a MMDr. Mikušom praktický nácvik čistenia so single kefkou

Rozdelili sme sa do skupiniek a čistili, krúžili a žasli. Každej jednej sa nám venovali, našli si čas, tak ako pri každej „inštruktáži“ tento víkend, na osobné usmernenie, rady a ukážku. Skrátka jedna čistá báseň 🙂. 

A zrazu nám oznámi, že je prednáškam koniec. Videla som na každej jednej, ako nás to udivilo. To utieklo tak rýchlo? Mala som pocit, že to bola jedna kratučká prednáška. Teraz sme už mali priestor na wellnes, oddych, večeru a vínko :P.

...pokračovanie nabudúce ;)

#test_curaprox3 #recenzia

Čistenie zúbkov deťom, nie je ani zďaleka taká jednoduchá téma a už tobôž prax. Presvedčila som sa o tom počas víkendu s #curaprox, ktorý bol plný pre mňa neraz úplne neznámych informácií. Zistila som, že proces čistenia zúbkov našim drobcom je hotová veda. 

U nás prebiehalo čistenie zubov poväčšine týmto štýlom:

- moje klasické frázy boli: "Tu sa postav !", "Otvor veľké ústa !", "Nemrv sa!" , 

- bola som netrpezlivá a nervózna, lebo som mala pred očami celý regiment povinností, ktoré ma ešte čakali,

- nervozita sa pomaličky stupňovala a atmosféra často nebola vôbec príjemná,

- nakoniec som bola ako tak spokojná s výsledkom a nahnala deti do postele  aby som mala priestor na svoje veci.

Počas víkendu som však zistila, že to bolo úplne celé zle... Úlohou a snahou mňa či každého jedného rodiča, by malo byť zabezpečenie predovšetkým príjemnej atmosféry pri umývaní zúbkov deťom. 

Prečo? No predsa chceme, aby si tí malí chrobáci vybudovali kladný vzťah k umývaniu zubov ako takému, ale celkovo aby sa im tento rituál vryl pod kožu ako proces príjemný i zároveň potrebný .

Ako teda na to? 

- Musíme si v prvom rade nájsť dostatok času na dieťa. Môžeme túto chvíľu vnímať ako rituál, kedy sme spolu a nič iné nás nevyrušuje a zároveň sa nikam nenáhlime. Nechajme povinnosti na pár minút za dverami.

- Pokiaľ na dieťa tlačíme a náhlime sa, umývanie je často bolestivé, nepríjemné a budujeme u našich detí iba odpor ku kefke (stane sa z nej doslova strašiak).

- Uvedomme si, že tlak na zuby, ktorý vyvíjame vo svojich ústach je iný, ako potrebujú deti. Na to rovnica ani nejaký postup neexistuje. Treba skúšať, trénovať a pýtať sa dieťatka či je mu to príjemné, alebo naopak nie.

- Veľký tlak zbytočne podráždi deťom ďasienka či iné časti sliznice (úst). Prirodzene to spôsobuje opäť nepríjemnú bolesť a ranky, ktoré taktiež nenapomáhajú k vybudovaniu si správneho návyku. Zapamätajme si, že sliznica u detí je veľmi jemná!

- Umývanie zubov by mal byť proces, ktorý prebieha v príjemnom prostredí, nie vždy nutne v kúpeľni. Prečo by malo dieťa nehybne stáť s podivne vykrútenou hlavou dozadu, pritom mať pusinu otvorenú ako vtáčatko, ktoré čaká na potravu? Nebolo by aj pre vás pohodlnejšie byť v polosede na pohodlnom gauči a počúvať príjemnú hudbu alebo audioknihu? 

- Hlavne musíme pamätať na jednu dôležitú vec. Nech je dieťa akokoľvek samostatné, nech má rokov koľko chce, našou snahou by malo byť VŽDY vyčistené zúbky skontrolovať a prípade DOČISTIŤ, pretože #cistezubysanekazia. Veď, kto by nechcel dieťaťu darovať ako dôkaz lásky zdravé zuby? Uvedomme si aj fakt, ktorý som ja doteraz nevnímala. Zúbky 6-tky sú stále, nemenia sa a teda ak sa raz pokazia, pokazené ostanú navždy. 

Budem rada, ak si prečítate aj ďalšie moje články z tohto víkendu. Nie je nič jednoduchšie pre mňa ako posunúť vám moje poznatky.

    No, tak dámy moje drahé spolukoníčkarky.... Momentálne ma odpálilo na celej čiare... Som pri počítači, poobedná pohodička, deti spia, ja píšem článok a vtom mi pohľad padne von z okna. Periférne som zbadala, že sa tam tmolí nejaký drobizg. Okej, až taký drobizg to teda nebol, tipujem mohli mať maximálne 11 rokov. Kto že to? Chlapec a dievča išli spolu zo školy (prepokladám).... Poznám ich z videnia od nás z dediny... To viete, keď kočíkujem, húpem drobcov na húpačke či len tak bezprirozne sedím pri detskom ihrisku a dávam pozor na deti... to skrátka padne do oka, kto ku komu patrí. Poznám teda aj ich, aj ich rodičov - slušní ľudia.

    Odložila som si na nich oči 🙂 - chvíľku som sa na nich zahľadela. Vtom som si všimla, že okolo hlavy chlapca sa vzniesol kúdol dymu. Po pár sekundách mi docvaklo (predsa len na materskej neočakávajte nejaké prehnane rýchle reakcie). Ten chlapec normálne fajčil. V poriadku, možno to nie je až taká udalosť, no desím sa popravde toho, kam rastú moje deti. Kde do zadku toto speje? Viem, aj my sme vyvádzali kadečo ako deti, viem, veľa robí samotná výchova. Asi to tu bolo stále. No akosi podvedome, človek predpokladá, že deti slušných, finančne zabezpečených rodičov, budú mať akú-takú výchovu. No prichádzam na to zas a znova, utvrdzujem sa v tom stále dookola, že práve tieto deti, ako ich ja špecifikujem "daj pokoj tu máš mobil" si to zlíznu najviac. Práve pre ten blahobyt a prebytok všetkého možného. Majú všetko, majú veľké vreckové a nulovú kontrolu. Prečo? Aby mali rodičia pokoj, aby sa im náhodou nemuseli venovať viac ako je nutné na to, aby rodičom stúpali sledovania na sociálnych sieťach. Mrzí ma to, a miestami sa cítim ako "šáhnutá matka", ktorá stále vymýšľa deťom a s deťmi kadeaké srandičky. Doslova chytám ľahké depky, keď sa dlhšie hrajú samy, keď ja si čítam či pijem kávu. Rešpektujem, keď chcú "samotu", no aj tak si to občas vyčítam. Čo je teda správne? Jasné, že každá mama sa cíti byť tá naj - najúžasnejšia, najstarostlivejšia, nejkreatívnejšia,... naj!

    Mrzí ma jedna vec. Nie, nemrzí - mňa to doslovne s***e!! A všímam si to aj na detských krúžkoch. Chlapec mi chodí na gymnastiku. Zmeska detí. Nechcem znieť povrchne no je tam naozaj od chudobnejších, po tých až veľmi bohatých? Hm ... Sú rodičia, ktorí si sadnú, zaujímajú sa, pokiaľ dieťa špekuluje - usmernia ho. A potom sú rodičia, ktorí majú maximálne u riti.... Keď dievčatko kričí na tatina "Tatinko tatinko aha ako skáčem" a otec iba zdvihne ruku a mávne smerom k nej, ani sa nepozrie a hrabe sa v mobile... Niekedy mám chuť šmahnuť ho po hlave... Je mi ľúto týchto detí. Možno paradoxne, lebo im v podstate nič nechýba a zároveň im chýba mnoho. Kde a vlastne kedy sa vytratila láska, porozumenie, schopnosť dať sa dieťaťu, ochota obetovať svoje pohodlie a čas pre dieťa, vlastné dieťa z rodín? Kam sa sakra všetci náhlia? Aby som zabezpečil rodinu, aby nám nič nechýbalo, aby sme sa mali dobre, to vieš hypotéky a všetko okolo toho, dnes sa to inak nedá, potrebujeme vysoký štandard....počúvam to často pri tejto otázke.

    A dieťa si potom vykračuje zo školy, v ruke cigareta, na ktorú dostalo ochotne prachy od rodiča, ktorý o ňom v podstate nič nevie. Pri akomkoľvek probléme, ktorý si dieťa vyrobí samo je rodič ochotný dať nehorázne sumy, len aby sa na všetko zabudlo. Nevie nič, príčinu, následok - nezaujíma ho. Chce len pokoj a čas na mobil. Je mi z toho smutno. Až sa tak poteším, keď vidím rodičov, ako idú s dieťaťom na bicykloch, keď púšťajú šarkana, keď si otec zoberie syna zo sebou a ukazuje mu veci, učí ho možno aj niečomu zručnému, keď si mama zoberie dcéru a učí ju piecť. Áno toto všetko a mnoho iných aktivít vám príde samozrejmých, no v dnešnej dobe to tak nie je. Sú to totiž aktivity, pri ktorých sa oberáte o akýsi komfort, pokiaľ ich vykonávate s deťmi- zrazu výsledok nie je 100% dokonalý, zrazu šarkan viac leží ako lieta. Chce to dávku odvahy byť dobrým rodičom väčších detí. Áno, už sú samostatné a často podvedome obraciame všetku pozornosť na deti približne do 3 rokov, ktoré nás doslova potrebujú. Ale myslím, že deti v školskom veku nás potrebujú oveľa, oveľa viac. ... Naviesť na to správne, ukázať o čom je život, kde sú priority a čo naopak nie je dôležité.

Preto povzbudzujem každého jedného z nás rodičov - odložme raz za deň (začneme pomaličky) telefón, obetujme hodinu na sociálnych sieťach a dajme sa deťom. Možno zozačiatku budeme prekvapení, že nechcú našu pozornosť. Možno nás to znechutí. No dajme aj deťom čas a priestor, aby pochopili, že naozaj sme tu, nič iné nie je dôležité iba ten malý dospelák pred nami. Robme to, čo chce on. Robme to tak, ako chce on. Berme na vedomie, že aj on sa učí s nami žiť - doteraz nás mal pre seba minimálne. Naučme sa prijať veci nedokonalé a buďme vďační za každý malý krok vo vývoji nášho malého dospeláka. Iba teraz máme jedinečnú šancu byť pri jeho formovaní. Príde večer, pôjde spať a zobudí sa zrazu väčší a bez záujmu. Nedopustime, aby naše deti nepoznali túžbu tráviť s nami čas. Teraz je to možno pre nás pohodlnejšie, keď sa hrajú samé. No, aj my raz zostárneme a zrazu aj času bude oveľa viac. Už žiadne biznisy, žiadne sociálne siete, nič. Iba obrovská túžba po prítomnosti detí. Tak makajme radšej celou silou na tom, aby sme v starobe neostali sami, v nekonečným priestorom na relax a oddych....

Aj my sme mali tú česť, prišla nám domov krabica, veľká ako svet. Ale nebola v nej žiadna Bambuľka, ale skvelé, užitočné a milé veci do domácnosti. Každý z našej mladej rodinky si tam našiel to svoje. Prvé dojmy z otvárania neviem presne popísať, nakoľko to mal pod palcom manžel so synom, ale keďže stále nachádzam po najskrytejších rohoch zelené srandičky z krabice, usudzujem, že mali úspech.

Prečo som nerozbaľovala krabicu aj ja? Lebo ja som si bola v nemocnici vyzdvihnúť náš najmenší balíček radosti – našu princeznu. Hneď ako sme sa vrátili domov, pustili sme sa do testovania vecičiek. Ako prvé ma samozrejme zaujali veci pre mňa.

Záležitosti pre nežnejšie pohlavie:

1.

Ako po prvej som siahla po soli na nohy od značky  Balea. Večer som sa nevedela dočkať na kúpeľ pre moje, zo všetkého opuchnuté a unavené nohy. Krásne sa mi nohy prekrvili a okamžite nabrali novú silu. Kúpeľ bol veľmi príjemný a taktiež nenásilná vôňa prevoňala  celú izbu. Za mňa rozhodne môžem doporučiť. Balenie je dostatočne veľké a myslím že 450g tejto soli bude zabezpečovať veľmi dlho pohodlie mojim nohám.

Moje hodnotenie: 10b/10b

2.

Ako po druhom produkte som siahla po silónkach. Môžem povedať, že kvalita je veľmi príjemná – sú jemné a pritom splnia svoj účel. Nie sú veľmi priesvitné a nikde netlačia. Avšak daný odtieň bol pre mňa dosť bledý. Preto nabudúce v DMke siahnem po inom odtieni hnedej 🙂.

Moje hodnotenie: 7b/10b

3.

Tretím produktom, ktorý potešil moje telo bol telový krém s vôňou vanilky a kokosu pre suchú pokožku od značky Balea. Vôňa ma doslova odrovnala, je to skrátka moja srdcovka. Krém telo krásne zhydratoval a pritom neostalo nepríjemne mastné. V tomto ročnom období sa stáva jednoznačne najlepší kamoš môjho tela. Najradšej by som si ho dookola natierala všade 🙂. Keď ho spotrebujem určite sa vyberiem do DMky po ďalšie balenie. Tento krém ma potešil naozaj asi najviac z celého balíčka.

Moje hodnotenie: 15b/10b 🙂

4.

Posledným produktom určeným výhradne mne boli na prvý pohľad podivuhodné kapsulky modrej farby. Najskôr som si myslela, že sú to kapsulky do prania alebo niečo podobné. Až keď som sa dočítala, že ide o hydratačný koncenrát na zjemnenie vrások potešila som sa, že sa idem skrášliť. Uznajte, po 9 mesiacoch nosenia bábätka v brušku a pobyte v pôrodnici, kde nemáte čas na nič to naozaj padne viac ako vhod 🙂. 7 kapsúl na 7 dní – to znamená týždeň krásy pre mňa 🙂.... Naozja som badala zmeny. Pleť bola jemnejšia a taká akoby rozkvitnutá. Nie je to niečo, za čím by som si lámala nohy v predajni DM, ale raz za čas to žene padne vhod.

Moje hodnotenie: 8b/10b

Veci pre mužov:

1.

Manžel sa najviac potešil vode po holení od značky Balea MEN. Trošku sa obával reakcie pokožky na túto vodu, keďže má citlivú pokožku. Ostal milo prekvapený keď tvár ostala svieža a príjemne voňavá. Naozaj, aj za mňa vôňa vody po holení je jemná a pritom príťažlivo mužská. Ihneď om pozrela na cenu produktu a rozhodla som sa, že manžel už iné vody po holení mať nebude. 🙂

Moje hodnotenie: 15b/10b 🙂

2.

Vôňa do auta si našla razom svoje miesto. Auto príjemne rozvoňala. Veľmi sa mi páčilo uchytenie a taktiež to, že vo vôni je prímes istej horkej látky, keď by ju drobci chceli ochutnať – určite ich to odradí 🙂. Už dávnejšie som pokukovala po vôni do auta značky Denkmit, ale akosi som stále nenašla odvahu. Táto vôňa ma utvrdila v tom, že je to správna voľba.

Moje hodnotenie: 8b/10b

Veci pre drobcov:

1.

Ako prvé padla za vlasť kapsička plná ovocia značky Babylove. Najskôr som bola prekvapená z kombinácie chutí melón, jablko a banán, ale náš Filipko, ktorý každú taštičku načne a nedoje ma presvedčil o tom, že jemu to chutí. Zjedol ju naraz a úplne celú. Odtedy sme kúpili u ž pár taštičiek tejto značky a všetky príchute mali podobný úspech. Za mňa je chuť tejto príjemne osviežujúca a pritom sladká.

Moje hodnotenie: 10b/10b

2.

Termoska Babylove sa stala okamžite miláčikom nášho Filipka. Bola som nútená ísť uvariť čajík a nalievať mu do pohárika z termosky. Dizajn je naozaj krásny, ale že bude mať pozitívny vplyv na príjem tekutín nášho drobca to ma prekvapilo 🙂. Určite milý spoločník na zimu aj na leto.

Moje hodnotenie: 10b/10b

3.

Pískacia hračka do vaničky vyskúšala svoje funkcie na suchu aj vo vode. Veľmi sa mi páči dizajn a to, že vo vnútri sú zvieratká, pomocou ktorých sa dieťa aj niečo naučí. Skvelá hračka 🙂

Moje hodnotenie: 10b/10b

Do kúpeľne:

1.

Prací gél Denkmit na čiernu bielizeň sa u nás osvedčil a našiel si čestné miesto pri práčke. Bielizeň krásne vonia, dokonca aj pomerne dlho a naozaj farba ostáva krásne čierna. Super 🙂

Moje hodnotenie: 10b/10b

2.

Osviežovač textílií Denkmit je môj favorit. Už som skúšala od tejto značky vôňu na bielizeň do práčky či sušičky, ale tento sprej sa mi pozdáva oveľa viac. o opratí a vyvešaní bielizne zakaždým jemne postriekam celý sušiak a bielizeň po vyschnutí krásne, sviežo a hlavne dlho vonia.

Moje hodnotenie: 20b/10b 🙂

Vecičky na jedenie:

1.

Nátierka DmBIO z tekvice, zázvoru a pomaranču bola najskôr vec, ktorú sme stále odkladali. Nemali sme odvahu vyskúšať ju. Na testovanie sa podujal Filipko a keď sme videli ako zvalil celý chlebík, ochutnali sme aj my. Naozaj, nátierka nám veľmi chutila – už sa pominula 🙂 a musíme kúpiť novú. Chuť je svieža a jemne korenistá po zázvore. Kúsky tekvice tomu dodávajú šmrnc.

Moje hodnotenie: 8b/10b

2.

Posledným produktom bol olivový olej tiež značky DmBIO. Čo k nemu napísať? Tento olej používame už dlho a veľmi som sa mu potešila. Používam ho v podstate všade a je cítiť, že je to poctivý oliváč 🙂

Moje hodnotenie: 10b/10b

Ďakujem drogérii DM a Modrému koníkovy za túto možnosť vyskúšať si niektoré produkty a následne sa s čitateľmi podeliť o skúsenosti. Možno môj pohľad na výrobky bol až ríliš pozitívny, ale značka DM vždy bola a bude moja TOPka a zatiaľ som nič zlé odtiaľ nemala. Možno nabudúce 🙂