Ach dievčatá. Prosím o radu. Zo života. Trápi ma láska. Ja viem, viem, poviete si, že 34 ročná žena a toto riešiť. Ale ja som stratená. Dlhé roky som sama. Ak nerátam človeka, s ktorým som sa stretávala skoro 3 roky. Ale žiaden oficiálny vzťah. Nikto, pre koho som bola priorita. Vlastne, hmmm, za celý môj život som NIKDY pre žiadneho chlapa nebola priorita 🫤
A zrazu po dlhej dobe prišiel niekto...niekto, kto mi dal pocítiť všetko. Lásku, nehu, náklonnosť...dotyky, objatia, pusinky na čelo, to, že som VOĽBA a nie MOŽNOSŤ! A ja? Ja som to nechala odísť. Proste som ho pustila zo svojho života 😓
Trápim sa preto, plačem, ale neviem sa cez to preniesť. Neviem prijať to, že by ma niekto mohol naozaj úprimne milovať. V jeden moment som aj myslela, že áno. Bolo to krásne. A potom som sa hmmmm ako to nazvať 🤔 ...zľakla? Moje srdce tak veľmi chce a zároveň sa tak veľmi bojí. Tak proste odmietam 😓
Mám ale pocit, že som si nechala zo svojho života odísť človeka, akého už nenájdem. Toho môjho ,,vyvoleného". Azda jediné negatívum je, že za pár dní odchádza do zahraničia na dlhých 5 mesiacov. A aj to bola taká pomyselná bodka. Lebo už viac nechcem byť s niekym a zároveň s nikým 😏
Dievčatá, povedzte mi, že som v poriadku. A hlavne prečo neviem prijať lásku hoc tak veľmi chcem 😓😓😓 ....pomooooooc.