To najhoršie, čo môžete deťom dať je DAŤ IM VŠETKO!

 Článok je prevzatý, dakujem autorke za uverejnenie.

Autorka  je certifikovaný kouč pre prácu s Emočnými rovnicami a poradkyňa pre osobnostný rast.

Pri svojej práci kouča sa častokrát stretávam s vetou „Žijem pre svoje deti!“  .... prípadne  „Pre deti urobím všetko!“  Väčšinou  tieto slová počúvam z úst žien, nás matiek. 

Steny v moje kancelárií boli často svedkami príbehov o nevďačných deťoch, ktoré aj napriek tomu že im rodičia dali všetko, zlyhali. Vypočula som si už množstvo situácii z reálneho života sprevádzané plačom. V mnohých z nich deti ublížili a ich rodičia nemajú ani tušenia prečo.  „Veď dostal úplne všetko na čo si pomyslel!“  zaplakala žena oproti mne.  „Viete, že tým môžete svojim deťom aj škodiť?“ povedala som ticho....

Najdôležitejšie sú predsa deti!

Pre ženu porodiť dieťa  je asi tá najkrajšia situácia v živote. Ja sama som to zažila dvakrát a veru dodnes mám zimomriavky. Ten pocit keď prvýkrát držíte biely voňavý uzlíček. Hoci ubolená a unavená s infúziou trčiacou z ruky...ten pocit bol neopísateľný.  Ahhhh

Dni bežia a žena zabúda na seba. Dáva svoje deti na prvé miesto, tak ako to videla u svojej matky. Zabúda na svoje potreby. Nemá čas sa najesť, upraviť, umyť, skočiť na toaletu, dožičiť si oddych, zacvičiť si presne tak ako to robila jej mama. Niekedy sa cítia ako motorová myš so zapnutým turbom v zadku. Varí, žehlí, perie, vešia bielizeň, popritom kojí nosí, odsáva sople, behá s kočíkom no a niekedy nezaspí skôr ako jej hlava padne na vankúš a venuje sa päť minút manželovi. Možno trochu  nadľahčene popísaná realita matky. Niektoré prežijú bez väčšej ujmy na zdraví. Iné pociťujú, nespokojnosť, únavu a stres. No a v najhoršom upadnú do „depky“, prestanú sa páčiť manželovi a neskôr aj samy sebe. Neveria si, pretože na tej ceste pozabudli na seba. Ale pre deti sa to všetko oplatí, oni sú na piedestále!

Dláždime im cestu, veď sú naše

Čas letí. Po škôlke, základka, stredná škola. Vybavíme najlepšiu výšku (najlepšie cez známosti nech sa chúďa moje nestresuje), pomôžeme pri skúškach, na účet pošleme vreckové nech nie  je medzi ostatnými za „lúzra“. Cez prvé prázdniny mu dožičíme oddych, veď školský rok bol nesmierne ťažký, no a v decembri na narodeniny pristavíme pred panelák auto (hoci ojazdené ale poslúži). Keď potomok začne z nejasným príčin lamentovať, že sa nudí a rodičovi už dochádzajú nápady ako ho zaujať rozhodne sa dokúpiť tablet, nový software do xboxu alebo inú technickú vymoženosť.

Ešteže máme známych v tomto meste, aby sme synovi prípadne dcére pomohli nájsť lukratívny job. Strávime o pár hodine navyše v práci a podporíme mladých  pri kúpe nehnuteľností, veď tie hypotéky majú nekresťanské podmienky. Veď komu dáme ak nie im!

Ako je to možné? Mal všetko čo chcel?

Pri svojej práci som sa nedávno dostala na stretnutie abstinentov. V kruhu 50 ľudí sedela matka a po jej pravici syn. Akurát sa priznal, že si po takmer dvoch rokoch vypil, dostal sa do recidívy. Rozprávala za neho. „Ták som mu verila, a on opäť sklamal!“ Vôbec nechápala prečo syn, za ktorého celých 34 rokov aj dýchala je zase tu. Cez prestávku sa rozrozprávala. Ako sa o neho celé roky starala, dopriala mu viac ako mali jeho kamaráti. Dokonca obetovala celý život pre svojho jediného syna. Pracuje v zahraničí len aby mu zabezpečila skvelú budúcnosť.  A ona kvôli tomuto nevďačníkovi, chudáčikovi nemôže žiť vlastný život. Vraj si myslela, že keď bude dospelý príde čas aj na ňu a začne žiť!

Neničme deťom život prílišnou starostlivosťou

Hoci trošku zveličene som vyššie popísala situácie z bežného života. Mnohí rodičia v dobrej viere, že robia to najlepšie pre svoje deti, im paradoxne život zničia....A to nielen im ale aj sami sebe. Pýtate sa ako? Skúsim to zhrnúť asi takto:

- Ak prijímate rozhodnutia za svoje deti, nebudú neskôr schopné urobiť tie svoje

- Ak sa deti stávajú na vás závislými, robíte ich slabými kráčať neskôr životom sami

- Ak im dávate všetko automaticky, nevedia si veci vážiť

- Ak majú deti úplne všetko len tak, často strácajú životný cieľ

- Ak majú vaši potomkovia mihnutím oka na čo si spomenú, začínajú sa nudiť

- Ak vyriešite za nich všetky problémy, budú neustále očakávať že to niekto za nich „porieši“ aj v budúcnosti

Neberte vašim deťom z rúk tú najsilnejšiu zbraň prehnanou starostlivosťou. Tou je ich životná sila a schopnosť byť tu sami za seba ako sebavedomé bytosti. Skúste byť ako rodičia natoľko silní, že dovolíte deťom aj padnúť.  Je to pre nich potrebné. Nekompenzujte si na svojich deťoch to, čo sa vám v detstve nedostalo. Viem, je to ťažké....aj ja sa to ešte len učím. Chcem aby jedného dňa keď budem z tohto sveta odchádzať, som si bola istá, že tu zanechávam bytosti schopné kráčať životom sami. A to so vztýčenou hlavou, sebavedomé a predovšetkým vedomé v tom, že sú TVORCOM SVOJHO ŽIVOTA.

A my, maminy....žijeme svoje životy, zaslúžime si to. Veru, večne tu nebudeme. Ak totiž žijeme pre svoje deti, vychovávame potomkov ktorí budú tak isto žiť pre svoje deti. A ich deti opäť len pre svoje deti ..... a ich deti opäť len pre svoje deti.... a kto tu na tejto planéte bude potom žiť sám pre seba?