1...2...3... Skúšam príjem... 🙂 Ako to tu funguje? A kto všetko to uvidí?
Mám pocit, že som sa tu pridala trošku oneskorene. Väčšina z vás tu funguje od prvých dvoch čiarok na teste, teda pardon // čiarok na teste. (Niektoré aj skôr, napr. v skupine Snažilky som sa dozvedela, že čo je DC, DPO atď.) Ja som čaro tohto miesta objavila len pár týždňov dozadu, keď ma môj zamestnávateľ vyvrhol z mora pracovných povinností a kolotoča na pláž menom MD (aj túto skratku som vyčítala tu). Som doma. Cítim sa ako povaľač. Ak sa snažím niečo urobiť, po polhodine odpadnem od únavy na gauč, kde sa zase cítim ako povaľač. Takto to trvá od zhruba pol deviatej do pol desiatej večer. Môj MM ma presviedča, že je to v poriadku, no ja to tak vôbec necítim. Cítim sa však sama a často sa už neviem dočkať, kedy príde z práce. Tak si čítam vaše príspevky, skupinu Októbrovky 2016, kde už polovica porodila. Len ja porodím asi až v novembri, tak sa možno premiestnim do Novembrovky 2016. 🙂
No ale nie toto som chcela. Som v 37týždni tehotenstva. Som prvorodička. Nič neviem. Všetky ženy tu mi prídu hrozne informované, sčítané, každá si tu vieme poradiť a neustále sa zaujímame. O seba, svoje dieťa, kamarátky, o novinky, o to, ako to čo najlepšie zvládnuť. Aj ja. Ale cítim sa ešte viac zmätená a ešte viac sa bojím. Pôrodu, toho, čo príde... Že moje dieťa bude škaredé. Že bude plakať. Že nebude piť. Že mi budú krvácať bradavky. Že nebudem spať, že sa už nikdy nedostanem von s kamoškami, s mužom, že nebudeme mať sex (čo už teraz veľmi nemáme, keďže to vonkoncom nie je romantické 😀). Bojím sa ako dieťa oblečiem, či mu nebude zima, že mu nebudem dobre variť... Že nespoznám, kedy prichádza pôrod, že nespoznám, že mi odtiekla plodová voda, že to bude bolieť a nezvládnem to, že tam budem kričať, nebudem chcieť tlačiť, že na mňa budú kričiať a ja si spravím hanbu na pol mesta. Že aha, to je tá, čo kričala a nerodila a teraz ostane za trest navždy tehotná! Navždy bude mať svoje dieťa v bruchu, za trest! Navždy ju už bude bolieť chrbát, navždy bude spať s tehotenským vankúšom medzi nohami a už nikdy si sama nezaviaže šnúrky na topánkach! Lebo nič nevedela a všetkého sa bála....