Moja zlate zienky.Nemala som vela sily vam odpisovat alebo opisat ako nam to dopadlo.Najprv dakujeme za gratulacie.Den ked sa mala narodila bol ten najhorsi...asi si hovorite ci som normalna.Hned vam to vysvetlim.
Utorok 22.9.som prisla na poradnu ale ctg bolo velmi zle tak ma nechali lezat ze mi daju infuziu a bude to ok ale nebolo ani po jednej ani po druhej tak sa lekar rozhodol ze pristupime k akutnej sekcii.Termin som mala podla ms 4.10. a podla utz 30.9.Sekcia bola spinalom kedze som chcela vediet co sa deje.Ked ma otvorili prve vety lekarov boli.Zelena voda.Nedycha.Doktor rychlo.Zle vypocitany tetmin porodu.Uz viac ako dva tyzdne mala byt von z bruska.
V tom momente som myslela ze umriem.Videla som ako ju celu modru male klbko nesu vedla.Nemohli ju ozivit...boli to najdlhsie minuty v mojom zivote.Mala uz velmi mokre plucka a srdiecko uz nevladalo ale podarilo sa.Cela sala v tichosti cakala na prvy plac.Zaplakala ale velmi slabo,potichu ale vsetci sa tesili a ja som dakovala Bohu ze mi ju hned nevzal.Az na druhy den rano mi prisli povedat ze je v stabilizovanom stave a ze najhorsie je prec.Okolo obeda mi ju aj ukazali ale len na rychlo.
Teraz som nesmierne a neopisatelne stastna ze mam dve krasne zdrave deticky.Dala by som za ne aj zivot a budem robit vsetko preto aby boli stastne.Milujeme ich spolu s tatkom a dakujeme...

Napisala som to najprv len pre nase septembrovky 2015 ale mamicky...ak vy citite ze je cas aby babo islo z bruska von tak je to tak.Aj ja som to vedela a ak dostanem odvahu na dalsie dietatko uz viem co robit a co nerobit.