Malé dievčatko sedí na kolenách deduškovi, ktorý jej číta rozprávku na dobrú noc. Čas od času vzhliadne od knižky a natiahne ruku, aby sa dotkla jeho vráskavej tváre. Potom si siahne na svoju tvár a potom zasa na deduškovu. Nakoniec povie: "Dedo, stvoril ťa Boh?"
"Áno, zlatíčko," odpovie dedo. "Boh ma stvoril pred mnohými rokmi."
"Aha," povie dievčatko a potom sa pýta ďalej: "Dedo, mňa tiež stvoril Boh?"
"Áno, samozrejme," odpovie dedo. "Boh ťa stvoril celkom nedávno."
Dievčatko sa znova dotkne oboch tvárí a poznamená: "Bohu to ide čím ďalej, tým lepšie, že?"