autor obrázku: http://fotky.sme.sk/fotka/31739/staroba
Moje drahé deti-moje drahé dieťa...
Keď si jedného dňa všimneš,že som už starý a už asi nebudem taký ako predtým,
maj so mnou trpezlivosť a snaž sa ma pochopiť.
Keď sa zašpiním pri jedle,keď sa už nebudem schopný obliecť,buď trpezlivý.
Spomeň si na ten čas,keď som ťa ja tomu všetkému musel naučiť.
A keď pri rozhovore s tebou tisíckrát opakujem to isté,neprerušuj ma,ale trpezlivo ma počúvaj.
Veď,keď si bol malý,pred spaním som ti musel rozprávať do nekonečna,stále tú istú rozprávku,
pokým si nezaspal..... Nezahanbuj ma,keď sa nechcem sprchovať,ani mi nenadávaj.
Nezabudni na to,ako som ťa ja musel presviedčať,keď si bol malý,aby si sa umýval.
Keď zistíš,že nerozumiem novým veciam,nezahanbuj ma,ale daj mi čas,
aby som to pochopil a nevysmievaj sa mi,že tomu nerozumiem.
Naučil som ťa toľkým veciam.....Slušne a dobre jesť,pekne sa obliekať....ako sa postaviť k životu...
Mnoho z toho všetkého je výsledkom veľkého úsilia a vytrvalosti,ktorú sme obaja museli vynaložiť.
A keby som niekedy stratil niť nášho rozhovoru,alebo by som zabudol,o čom sme hovorili,
dopraj mi čas,aby som si spomenul.A keď to nedokážem,nebuď preto nervózny.
Určite to nebolo dôležité.Pre mňa bolo dôležitejšie byť s tebou a chcel som,aby si ma len počúval.
A keď jedného dňa nebudem chcieť jesť,nenúť ma.Viem veľmi dobre,kedy to potrebujem a kedy nie.
A keď mi moje unavené nohy už nedovolia chodiť.....podaj mi tvoju priateľskú ruku tak,
ako som to robieval ja s tebou,keď si robil prvé kroky.....A keď ti jedného dňa poviem,že už nechcem žiť,
že by som najradšej zomrel,nenafukuj sa. Raz pochopíš,že to nie je kvôli tebe,ani kvôli tvojej,či mojej láske.
Snaž sa pochopiť,že v mojom veku sa už ťažko žije a dni staroby sú,už len trápením.
Jedného dňa pochopíš,že í napriek mojím omylom a chybám,som vždy chcel,iba to najlepšie pre teba
a snažil som sa pripraviť ti cestu po ktorej máš kráčať....Nesmieš byť smutný,znechutený a bezmocný,
keď ma budeš vidieť takého.Budem rád,keď budeš stáť po mojom boku.Snaž sa ma pochopiť
a pomôž mi tak,ako som ja pomáhal tebe,keď si začínal žiť...
Teraz deti moje,je rada na vás,aby ste ma sprevádzali na mojej ťažkej ceste.
Pomôžte mi prejsť moju cestu,až do konca s láskou a predovšetkým s vašou trpezlivosťou.
Ja vám to zaplatím svojim úsmevom a nekonečnou láskou,ktorou som vás vždy mal rád.
Mám vás rád,deti moje.
Váš otec,vaša matka....
navrhla som do Vybrali sme, krásny článok..
@ani3012 dakujem za clanok,veru nikdy som sa na to nepozrela z tejto strany☹
@stastnamamulka Veru, toto si clovek nevie predstavit, nenapadne mu to a pritom je to taka velka pravda. Rovnako to plati pri detoch ako pri starych ludoch ☹
Navrhla som do Vybrali sme, myslim si, ze si to zasluzi, patri to tam! Zabudame cim dalej tym viac na veci, ktore su v zivote dolezite ☹
Uff, aj mne je niekedy luto ako ludia rozpravaju o starych ludoch, o dochodcoch, o starsich soferoch a podobne. C ked tak niekto rozprava prave o tvojej mame aleo otcovi...
prekrásne a pravdivé,nevieme často krát byť trpezlivý
@limoncino @stastnamamulka @drobec33 @norwayka @lubicagasparik presne tak...to je na tom to smutné, že je to strašne pravdivé...musím postískať moju babičku...baby, ja ju v tom článku vidím...ako sa maminka hnevá, že nechce ísť do sprchy( pritom naozaj je už niekedy cítiť až priveľmi...) a keď toto čítala moja maminka, tak sa rozplakala a povedala: to mi robíš naschvál...
@ani3012 vystískaj ju aj za mňa,moja babka bola jeden úžasný človek,často na ňu spomínam,aj ja by som vystiskala ale už nemám ani babku,ani mamku,ale mám dobrú svokru
Začni písať komentár...
krásne 🙂 ☹