AKO SA STAŤ LEPŠÍM RODIČOM

AKO SA STAŤ LEPŠÍM RODIČOM

(Niekoľko užitočných rád, ktoré nemôžu nikdy stratiť platnosť)

1. Dbajte o to, aby dieťa pochopilo, že jeho správanie má isté dôsledky.

Naučte deti vážiť si svoje veci. Súvislosti medzi príčinou a následkom vie pochopiť už trojročné dieťa, preto by ste vaše dieťa mali na možné dôsledky upozorniť. Ak sú prirodzené dôsledky správania pre dieťa nebezpečné, alebo sa priveľmi predražili primerane ho potrestajte. Vyberajte tresty, ktoré súvisia s prehreškom. Netrestajte fyzicky.

Napríklad: Ak si zabudne zamknúť bicykel, postupujte logicky - jazdu na bicykli mu na týždeň zakážte. Ak zabudlo vrátiť knihu do knižnice, nechajte ho zaplatiť pokutu z vreckového. Ak si dieťa pokazí hračku, nekupujte mu hneď novú.

2. Nezabúdajte chváliť.

Ak sa dieťa správa pekne, pomáha Vám v domácnosti pri práci, usmejte sa naň, alebo ho pohladkajte. Chvála spojená s telesným kontaktom by mala prevažovať nad krikom. O tom čo, sa vám na detskom konaní páči hovorte celkom konkrétne.

Napríklad: „ Ďakujem, že si bol vysypať smeti" alebo „ Som rada, že si sa udobril s bratom". Nikdy sa o poslušnosť dieťaťa neusilujte podplácaním. Ak hnevá a neposlúcha, nijakú odmenu si nezaslúži.

3. Rešpektujte povahu dieťaťa.

Niektoré deti sú samostatné, niektoré nie. Rodičia by nemali so všetkými deťmi zaobchádzať rovnako. Temperament ovplyvňuje aktivitu, schopnosť sústrediť sa, reakciu na nové situácie i spôsob, akým človek dáva najavo svoje pocity. Odborníci zistili, že tieto povahové črty nemožno zmeniť, lebo sú vrodené. Napríklad: Hanblivosť súvisí s genetickým vybavením. To však neznamená, že sa budete dieťaťu prispôsobovať. Treba mu trpezlivo vysvetľovať ako sa má správať.

4. Určite hranice, ktoré nesmie dieťa prekročiť.

Každý rodič chce, aby bolo jeho dieťa spokojné a nerád mu kazí plány. Ak ustúpite len preto, aby ste na tvári dieťaťa videli úsmev, koledujete si v budúcnosti o vážne problémy. Aby sa dieťa vo svete nestratilo, musí vedieť, kde sa končia jeho hranice a začínajú práva ostatných. Vytýčte hranicu medzi prijateľným a neprijateľným správaním. Potomka s ňou zoznámte a vysvetlite mu, čo sa stane, ak ju prekročí. Najdôležitejšie je dať deťom najavo, že doma rozhodujú rodičia. Neobmedzujte však deti zbytočne. Pamätajte, že im je prirodzená zvedavosť a že sa učia zo skúseností.

5. Dieťa nikdy neponižujte.

Ak sa dieťa nespráva primerane, vyhnite sa príkazom („Ten neporiadok si hneď uprac!"), vyhrážaniu („Ak zasa prídeš neskoro, nabudúce nepôjdeš nikam!") a urážkam („Máš v hlave piliny, alebo čo?"). Dieťa má vtedy pocit, že ho nemáte radi a ste k nemu nespravodliví. Výčitky formulujte tak, aby si dieťa uvedomilo, ako jeho správanie pôsobí na ostatných. Vyjadrite ako sa cítite.(„ Prekáža mi, keď v kuchyni nájdem neporiadok." „Bojím sa o teba, keď sa dlho nevraciaš.") V tomto prípade sa dieťaťa nedotknete a hádam Vás skôr pochopí. Priveďte ho k tomu, aby nad svojim správaním rozmýšľalo a nabudúce sa správalo ohľaduplnejšie.

6. Nechcite od dieťaťa viac, ako môže zvládnuť.

Nebuďte netrpezliví. Nepoháňajte deti k výkonom na ich vek neprimeraným. Nie je pravdou, že najďalej sa dostanú deti, ktoré idú najrýchlejšie. Ak deti ženiete dopredu veľmi rýchlo, zvyčajne zlyhajú. Také deti majú často pocit, že sa rodičom nedá zavďačiť. Dieťa pred pubertou, ktoré si myslí, že sklamalo vaše očakávania, môže skončiť pri drogách, násilí atď.

Nerobte ani opačnú chybu. V obave, aby ste na dieťa nenaložili priveľa zatvárate mu dvere k samostatnosti. „Neťahajte hore nasilu vzpierajúceho sa potomka, ale cestu k vrcholu mu ukážte."

7. Berte pocity dieťaťa vážne.

Vypočujte si dieťa a snažte sa mu porozumieť. Pokúste sa s pochopením a vlastnými slovami vysloviť, čo dieťa cíti. Neobmedzujte sa na suché konštatovanie faktov. Predstavte si, že dieťa zúri, lebo ho zradil jeho najlepší kamarát. Ak mu poviete, že vyzerá nahnevane, spôsobíte, že si bude pripadať ako „mucha pod mikroskopom". Vaša reakcia by mala odrážať jeho pocity : „To, čo si Jankovi povedal, malo ostať medzi vami dvoma, nečudujem sa, že ťa to rozčúlilo, keď to všade rozhlásil." Dáte tým najavo, že ho naozaj chápete.

8. Nehanbite sa prejaviť svojmu dieťaťu lásku.

 1. Problém: Dieťaťu sa stala drobná nehoda. Automatická reakcia:"Už zasa, ty nemehlo!"

Skúste namiesto toho: "Čo teraz spravíš, aby si to dal do poriadku?"vaše reakcie vplývajú na to, či bude vaše dieťa uzavreté a ľahostajné alebo otvorené a zodpovedné neurobte túto činnosť za nich kľúčom je zapojiť dieťa do riešenia krik "teraz to uprac" bude akoby trest nehovoríme o vine, len konštatujeme, že sa s tým musí niečo urobiť

 2.Nechce ráno vstávať z postele: "Vstávaj! Nebudem ti to viac opakovať!" 

Skúste:"Dobré ráno, je sedem hodín. Čo by si mal teraz spraviť?" nechajte na dieťati viac zodpovednosti pripravte si napríklad veci na oblečenie večer kúpte mu budík a naučte ho používať neustúpte, aj keby malo vaše dieťa prísť do školy neskôr (poznámka ani3012: tak neviem, u mňa by v tomto problém nebol, ale na toto treba aj tolerantnú učiteľku.....) 

3. Už zase chce, aby ste mu pomohli s úlohou: "Ty si ale lenivec. Aspoň trochu sa usiluj"  

Skúste: "Je to tvoja práca! Určite ju zvládneš."prehnaná pomoc s úlohami je kontraproduktívna nemotajte sa okolo dieťaťa keď pracuje, podporuje to len jeho závislosť od vás úlohu mu môžete vysvetliť, potom sa však držte bokom nikdy nerobte úlohy za svoje deti

4.Odmieta pomáhať v domácnosti: "Kedy už začneš byť trocha zodpovedný?"

 Skúste: "Nemôžeme večerať, kým nebude prestreté" presne stanovte deťom úlohy, nakreslite napríklad rozvrh domácich prác a niekde ho vyveste buďte zásadoví, aj keď vaše dieťa pôjde pre nesplnenie úlohy spať hladné          

Rátajte s tým, že vám deti občas pôjdu na nervy. Reagujte však pokojne a jednoducho.

autor: Mgr.Ivana Radóová 

zdroj: http://www.radoovaivana.websnadno.cz/Niekoko-rad-rodicom.html