Sadiť, či nesadiť. Poďme spoločne rozlúsknuť túto hamletovskú otázku.

Výziev na objavovanie čarovných slovenských zákutí je viac než dosť. My vás však nebudeme lákať k ceste za nepoznanými krásami Slovenska. Chceme vám ukázať ako SPP priložil ruku k dielu a pomáha obnoviť lesy, ktoré sú hodné obdivu, stáročia píšu svoju históriu a predstavujú pľúca našej malej veľkej krajiny. Tiež si však povieme, ako je to s pojmom monokultúra a teda, kedy stromy vhodné sadiť je a kedy naopak vôbec. 

Ako iste viete, už niekoľko mesiacov zákazníkom ponúkame náš produkt Uhlíková stopka. Jeho kúpou získavajú nielen rady, ako šetriť energie a tým aj svoje peniaze, ale aj presné prepoč­ty, ako môžu znižovať svoju osobnú uhlíkovú stopu *. A či si to chceme priznať alebo nie, vytvára ju každý z nás, každý deň, aj keď si to vôbec nemusíme uvedomovať. Súčasťou produktu je aj záväzok našej spoločnosti vyvážiť pro­stredníctvom výsadby nových stromov, uhlíkovú stopu, spojenú so spotrebou energií tých zákazníkov, ktorí si tento produkt kúpili. 

Keď pri vytváraní nového produktu prišli kolegovia, či im pomôžeme sadiť stromy, povedali sme si, „ a prečo nie?“. Skvelý nápad! Ako to však už so skve­lými nápadmi býva, cesta od nápadu k jeho realizácii je niekedy strmšia ako slovenské hory a má rovnako veľa zákutí ako lesné chodníčky. 

Aké stromy vysadíme? My ich vysadí­me? Osobne? Kde ich vysadíme? „Stop“, povedali sme si. Stop živelnosti, bez praktických skúseností. A tak sme začali hľadať, kto vie o slovenských lesoch, ich zložení a stave viac, ako my. Možno si teraz poviete, že ktokoľvek. Ani to však nie je pravda. Odštartovali sme telefo­náty a osobné stretnutia s ochranármi ( My sme Les), s ich sympatizantmi, s akademikmi, s organizáciami a firmami, ktoré stromy už sadili a mali s tým skúsenosti. Inak takto sa k nám dostala aj kolegyňka Maťka, o tom však o trošku neskôr.

Skončili sme však na káve u tých najkom­petentnejších, v Tatranskom národnom parku (TANAPe). Presnejšie povedané, na Správe TANAPu, priamo u riaditeľa a hlavného lesného odbor­níka a botanika. A boli sme nadšení.

Strážcovia našich najväčších lesov nám vysvetlili, v čom spočíva podstata zmyslu­plnej výsadby stromov, kde má význam, kde nie, že nesmieme zabúdať na prirod­zenú obnovu lesov, poznať účel hos­podárskych lesov, aký je cieľ existencie ochranných lesov a tzv. bezzásahových oblastí. A to ani zďaleka nebolo všetko. Prešli sme si stupne ochrany, dozvedeli sa kto pestuje kvalitné sadenice stromov, ako fungujú urbariáty a množstvo ďalších dôležitých detailov.

Mimochodom, vedeli ste, že napríklad v rámci TANAPu existuje 36 lesných spoločenstiev - urbáre, mestské lesy, cir­kevné lesy a stovky drobných vlastníkov (fyzických osôb)? A tak plocha neštát­nych vlastníkov tvorí 49 % z celkovej výmery TANAPu? My teda ani náhodou. Dnes sme opäť múdrejší. 

Jar v Žiarskej doline

Na jar 2020 sme už pod odborným dohľadom nadviazali spoluprácu so Združením vlastníkov lesov a urbariátu, pozemkové spolo­čenstvo Žiar. Naše spojenie síl prinieslo hneď prvý výsledok v podobe neuveri­teľných 4 060 novo vysadených stromov. Stihli sme to síce na poslednú chvíľu, pretože stromčeky tiež nie je možné sa­diť kedykoľvek, ale začali sme! Na ťažko dostupných a strmých holinách sa vysa­dil smrekovec opadavý, smrek obyčajný, borovica lesná, borovica limba, brest horský, buk lesný, breza bradavičnatá, či jarabina vtáčia. Tam, kde to bolo možné sa postavili oplôtky na ochranu proti vysokej zveri. A keďže nie sme žiadne bábovky, v máji sme vyšli na jednu z lo­kalít vo výške asi 1 200 m nad morom. 

Mimochodom, výsadba stromov je ciele­ná, lokality sú starostlivo vyberané pod dohľadom odborníkov z radov lesníkov a máme v TANAPe jasný cieľ, napomôcť obnove lesov v kalamitami zasiahnutých oblastiach. Výsadba prebieha v ochran­ných, nie hospodárskych lesoch a sadíme druhovo kvalitnejšie (krytokorenné) a drahšie dreviny. Samozrejme, to všetko v súlade s plánom sadenia pre danú oblasť. Diverzifikácia drevín zabezpečuje, že vysadený les je lepšie chránený pred externými vplyvmi, napr. poveternostný­mi podmienkami, či škodcami. 

Jeseň pod Kriváňom

A čo teda budeme robiť ďalej? A tak sme zdvihli telefón a vytočili overené číslo Správy TANAPu. A výsledok? Pokra­čujeme v sadení. Dosadíme ešte 6 000 stromov v Žiarskej doline a potom smer Východná.

A tak sme naštartovali ďalšiu spoluprá­cu. Tentokrát s pozemkovým spolo­čenstvom Bývalých urbarialistov obce Východná. Opäť na plný plyn, opäť trošku v strese z krátkosti času, i z ne­vyspytateľného počasia. Naša snaha však bola v tomto prípade odmenená. Výsadba na pozemkoch Východnej sa vydarila a výhľady na Kriváň?... tak tie boli úchvatné.

V októbri sme vymenili elegantné topánky za športovú obuv. Už správne vyzbrojení, správne obutí sme sa vybrali na „kontrolu“ pod Kriváň. V rámci pre­chádzky po urbariáte sme si pozreli par­celu s (našimi) novovysadenými jedľami bielymi. Faktom je, že tie fascinujú aj vysokú zver, ktorá si pri najmenšej mož­nej príležitosti rada pochutí na čerstvo zasadených sadeniciach.

Celkovo sa nám tak podarilo vysadiť 17860 stromov, z čoho sa veľmi tešíme. V  roku 2021 budeme ešte viac dbať na bezzásahové územia. Zachraňovať aj vzácne staré stromy a zachovať bez zásahu staré lesy.

*Čo je Uhlíková stopa? 

podľa našej knihy JA a moje zelené JA: Oxid uhličitý CO2 je plyn, ktorý sa aj s iný­mi škodlivými látkami dostáva do ovzdušia vždy, keď ľudia niečo vyrábajú, používajú alebo keď napríklad cestujú. Množstvo týchto plynov voláme uhlíková stopa. Nie je to medvedia stopa v lese. Uhlíková stopa nám hovorí o znečistení v prírode

S láskou k prírode 

Andrea