Ako som si Matúša naučila na ruky
Minulú nedeľu sme krstili neterku. Od svokry už od jej narodenia počúvame, že aká je strašne dobrá, stále spí, neplače, tak sme boli zvedaví na prvé stretnutie bratranca a sesternice. Drobček prespal celý krst, jediné dieťa, ktoré bolo počuť, bol moj Matúš, ktorý sa vytrvalo snažil ukecať anjelika z kostolnej výzdoby na debatu. Drobček prespal sám v kočíku aj obed v rušnej rodinnej nálade a aj afterpárty s kávou a koláčmi. Bilancia u nás: Matúš sa stihol počas obeda dvakrát nakojiť, potiahnuť dedka za ucho, roztrhnúť babke retiazku, ogrckať mužovi kravatu, rozrevať sa v svokrinom náručí (yesss) a vo finále si za všeobecného veselia a svokrinho údesu strčiť do úst fľašu od piva (nealko). Všetci hostia pri rozlúčke s rodičmi tichého drobčeka uveličene konštatovali, že strašne je dobrá tá vaša malá, ani sme ju nepočuli... Nám nehovorili nič, len v jednom momente som odkiaľsi započula, to vieš, ona ho v tom nosí od narodenia, to už si naučili na ruky, to už teraz nič neurobia a navyše ešte stále kojí...
Môj muž nie je veľmi všímavý človek, aj po polroku sa pri každom kúpeli pýta, v ktorej zásuvke má Matúš pyžamko. No večer v posteli mi hovorí: Niečo je na tej malej zvláštne, ťažko to pomenovať, taká apatia. Občas sa pomrví, že by sa možno aj ozvala a potom akoby to vzdala a zase privrie očká s takým múdrym dospelým pohľadom. Na druhý deň od brata opatrne zisťuje, že teda ako si zvykajú, ako sa im darí... Brat že výborne, paráda, malá je dobrá, naučili sme ju.... Muž sa pýta, že ako? A on že normálne, proste decko musí aj porevať, ju to po 15 minútach prejde a zaspí na tom balkóne a normálne dostane fľašu zase až za tri hodiny. Žene to tak vyhovuje a ja jej do toho nekecám.
Mám takú súkromnú hypotézu. Tak ako máme každá vlastný štýl šoférovania alebo spôsob, akým komunikujeme, máme aj vlastné štýly vychovávania. Som presvedčená, že každá chceme byť čo najlepšia matka a každá to robíme najlepšie ako vieme, tak, ako je nám to prirodzené. Príčiny mnohého z toho, ako sa správame k deťom, sa dajú vypátrať v našej osobnosti, temperamente, fungovaní vo vzťahoch, v našom vlastnom detstve, vo vzoroch matiek naokolo, v našich predstavách, ktoré sme o materstve mali pred narodením dieťaťa. Tak ako je každá z nás jedinečná, je jedinečné aj materstvo každej z nás. Niektorá z nás možno musela predčasne dospieť a ukladať mladších súrodencov spať, lebo doma sa často až príliš oslavovalo. Iná celý život bojovala o priazeň kritického otca a plánovala si, že nikdy nebude pokorne trpieť ako jej mama. Ďalšia možno bola tichým svedkom toho, ako rodičia pristúpili k nechcenému sestrinmu tehotenstvu... Ja som nikdy nechodila do škôlky a odjakživa som sa cítila neisto medzi rovesníkmi. Nechodím s Matúšom na plávanie ani do materských centier, je to pre mna veľká výzva, byť medzi inými mamami. Ako Matúš porastie, asi budem mať neodôvodnené obavy z toho, či má dobrú pozíciu medzi rovesníkmi. Už teraz si predstavujem, že je vodcom skupiny. Sú to odo mňa nefér očakávania a nemala by som ho nimi zaťažovať. Všetko toto pramení v mojom vlastnom detstve a keby to vtedy bolo inak, určite som iná matka. No ja som práve takáto, nehnevám sa na seba, lebo tomu rozumiem a som odhodlaná aj napriek tomuto robiť všetko najlepšie, ako viem. Máme v sebe veľa lásky a porozumenia, ak trochu rezervujeme aj samy pre seba, ešte stále našim deťom ostane dosť.
Existuje veľa teórií o psychickom vývine detí, o výchove. Jednou z nich je teória pripútania a hovorí o tzv. vzťahovej väzbe. Dieťa podľa nej potrebuje v prvých rokoch života osobu, ktorá sa o neho bude starať, plniť všetky jeho potreby, na ktorú sa môže naviazať a stopercentne spoľahnúť, ktorá príde vždy, keď zaplače. Plač je spôsob, ako sa dieťa dorozumieva. Dieťa nie je dobré alebo zlé len preto, že komunikuje viac alebo menej. Plač nie je nástroj na manipulovanie ani spôsob, ako vydierať rodiča. Je to jednoducho jeho jazyk. Iný zatiaľ nemá a evolúciu neoklameš. Ak by bábätká na znak nepohody len tak vkusne pomrnkávali, pračlovečia mať by si nič nevšimla, naďalej oberala mamuta a prcek by ostal so svojimi potrebami sám v kúte jaskyne. Ak bábo plače a matka príde, dieťa získava základnú istotu - toto je môj nástroj ako komunikovať a ak dám najavo nepokoj, niekto príde, naplní moje potreby, niekomu za to stojím. Vieme, že deti si z prvých pár rokov života nič nepamätajú. Nebudú mať konkrétne spomienky na vymenené plienky, vôňu matky, chuť mlieka, teplo postieľky... Niekde v procese vytvárania identity, konceptu JA však budú mať pocit istoty, že keď zaplakali, mama prišla a pomohla. Mama ma prišla zachrániť, stojím za to, som hodný lásky. A tento pocit si ponesie do dospelosti - som hodný lásky, viem, že má niekto môže mať rád, a preto sa mám rád aj sám. Vážim si sám seba a nebudem vstupovať do vzťahov, kde si ma nevážia.
Ako čerstvá matka asi každá z nás počula "neber ho na ruky, naučíš si ho, bude rozmaznaný, plač je dobrý na pľúca, nech si zvyká..." Neveríme si a počúvame, s párdňovým bábom každá rada dobrá. Akú skúsenosť si v sebe nesie takto vychovávané dieťa? Nemá význam komunikovať, som bezmocný, odkázaný na starostlivosť tých, ktorí nepočujú. Nie je mi dobre, no nik nepríde. Nestojím im za to, asi si nezaslúžim lásku... Po čase prestane, vzdá to, už neplače. Vie, že aj tak nik nepríde, tak odovzdane bdie. Deti nevnímajú čas, nevedia, že mama je len vo vedľajšej izbe, mama proste buď je alebo nie je.
Niekedy mám chuť sa hnevať na mamy, ktoré poslušne nechajú vyplakať dieťa a neberú ho na ruky, lebo "mama vravela, že si nemám naučiť." Ktoré nervózne pohupujú kočíkom s plačúcim dieťaťom a do telefónu komusi vysvetľujú, že malá je zlá jak čert. Ktoré sa vystrašene dívajú do knihy, či je veľký hriech kojiť skôr ako za tri hodiny. Viem, že robíte najlepšie, ako viete. Viem, že si nie ste samy sebou isté. Viem, že vás možno niekto zneužíval a odvtedy sa bojíte dotykov. Viem, že niekedy by ste toho malého votrelca najradšej zavreli niekam, odkiaľ ho nebudete počuť. V tehotenstve sme vyberali najbezpečnejší kočík, fotky z ultrazvuku vešali do rámikov, žehlili tie najkrajšie dupačky. A teraz im odopierame to, čo najviac potrebujú. Najužitočnejšie rada, akú som kedy dostala, bolo uistenie, že potreba kontaktu a blízkosti je rovnako oprávnená ako hlad, smäd, spánok. Pamätám si na ten pocit úľavy - takže ho môžem brať na ruky!
Cítite sa dobre, keď vás muž pobozká? Keď vás mama, hoci ste už dospelé, pohladí po vlasoch? Keď sa na vás kamoška usmeje a silno vás objíme? Blahoželám, vaše precitlivené matere vás určite brali na ruky a nenávratne pokazili. Také je to absurdné, veriť, že láskou sa dá pokaziť dieťa. Dieťa na ruky neučíme, dieťa tam chce byť prirodzene, patrí tam. Potreba telesnej blízkosti je prirodzená a spoločná všetkým ľuďom, a malým deťom, ktoré sú v tomto svete stratené, ešte viac. A je to naša zodpovednosť, nech si so sebou nesieme akékoľvek traumy a akokoľvek nás materstvo zasiahlo, deti potrebuju byť v našom náručí. A čím viac blízkosti teraz dostanú, o to samostatnejší, silnejší a odvážnejší sa v správny čas vyberú do sveta.
V ten večer sme sa s mužom dlho rozprávali. Uvažovali sme, ako sa to stane, že niekto je taký rodič a niekto úplne, ale že úplne iný. Máme ich veľmi radi, aj toho ich spachtoška malého, už od prvého pohľadu. Sú mladí a majú to ťažké, no držia sa hrdinsky. Máme právo hovoriť im, že sa to dá aj inak? Obzvlášť ak ich všetci naokolo utvrdzuju v tom, že tak to má byť a majú dobré dieťa? Kde je hranica medzi užitočnou radou a podkopaním sebadôvery mladých rodičov? Verím, že dievčatko ešte "ožije", veď má len dva mesiace. Začne sa usmievať a jej rodičia jej nebudú vedieť odolať. Dobre je to vymyslené, všetky zvieracie aj ľudské mláďatká sú roztomilé, pretože potrebujú našu ochranu.
PS Mám len jedno dieťa (aj to len pár mesiacov) a tento článok sa tvári ako že všetko viem a všade som bola. Ste tu skúsené matky, možno ste stavili na studený odchov a decká sa vám vydarili viac než výborne. Verím vám a teším sa. Každé dieťa je iné a nie je nič neobyčajné, ak niektorému stačí menej dotykov. Viem, že na nič matka nereaguje tak citlivo ako na náznak, že azda nerobí niečo dobre. Verím, že som sa nikoho nedotkla (ani teba, Evi, ak to čítaš). Nebol to zámer.
PS 2 Veľa myšlienok v článku je zo vzácnych knižiek, ktoré som prečítala a pomiešala prečítané dokopy (J. Liedloffová: Koncept kontinua, W. Sears a M. Searsová: Kontaktné rodičovstvo, N. Aldort: Vychovávame deti a rastieme s nimi, ďalej čokoľvek od autora teórie vzťahovej väzby Bowlbyho alebo výborného slovenského odborníka na vzťahovú väzbu, Hašta. Pre hľadanie sily v sebe aj mimo seba Clarissa Pinkola Estés).
PS 3 Možno z môjho Matúša vyrastie rozmaznaný hajzlík. Som presvedčená, že nie, no keby náhodou, potom mi môžete povedať, vidíš, my sme ti to hovorili.
Odporúčame
mám tri deti a všetky som si "pokazila" nosením 😉 keď sme mali prvorodenú a bola som za šialenú, že spí s nami v posteli, počúvali sme, že odtiaľ ju už nikdy nedostaneme a ja som sa len smiala a hovorila že rátam tak okolo maturity, že bude spať v inej posteli 😀 pri druhom stále všetci krútili hlavami, teraz pri treťom sa už nikto nediví... ale sranda je, že veľkáči už dávno spia vo svojej izbe a to k maturite ešte majú riadny kusisko 🙂 okolo 2,5-3 rokov sa rozhodli že stačilo a spia vo svojom. Zato také sestrine deti, to je iný príbeh - majú 6 a 8 rokov a mama stále komentuje, že denne sa jej v noci zobudia a prídu za ňou do postele. Fakt div divúci, nikomu ani nenapadne, že im môže niečo chýbať...
Keby sme sa pozreli do prírody, žiadna zvieracia matka nenecháva svoje mláďa "vyplakať", pretože by to znamenalo smrť. Krik mláďaťa znamená, že ho treba ochrániť, nie ho odložiť. Asi preto zvieratká nemávajú v neskoršom veku depresie a nepotrebujú psychológov 😉
Skvele skvele skvele.....ja mam 4 deti ani neviem ako dat najavo, ako velmi sa mi pacilo, co si napisala. Mohla by som napisat romany o tom, ako nachadzam spolocne veci v tvojom clanku a aj ma teochu upokojilo vedomie, ze nie som jedina ktora premysla nad radou zene, ktora podla mna robi chyb ako maku a verim, ze si budem vediet vybudovat odstup a nebudem mat chut plakat alebo nadavat, ked uvidim jej konanie. Inak v mojom blogu by si nasla moje clanky o mojej vychove autistu a mojich dalsich deti, tiez verim, ze za danych okolnosti som sa rozhodovala a inak sa nedalo a za svojou vychovou si stojim a verim v to co ty....ale tiez mi mozno raz niekto poklope po cele a povie : ja som ti to hovoril 😅
Inak musim sa priznat...mne trvalo par rokov rodicovstva, kym som si za svojim naucila stat.
Krásne napísané!
Opačne...naj kamoška mojej od narodenia uplatňuje nemecký typ výchovy. Novorodenca z pôrodnice dala spať do vedľajšej izby. muž sa párkrát zdvihol keď počul krik odvedľa, vždy ho zahriakla. Po pár dňoch plakať prestal. Plynuli mesiace, roky. Išli na spoločnú dovolenku. Dostali ubytko kde mal syn spať celú noc v jednej izbe s rodičmi. Dieťa bolo nervózne, nenaučené byť v blízkosti rodičov. Ich syn sa neusmieva. Nepýta si pohladenie. Nie je na to naučený. Ja som dostala len sprostredkovaný opis od kamošky, aj to som mala husiu kožu. Akokoľvek vychováva mama, rodič dieťa, je to v poriadku ak je dieťa šťastné a vidno to na ňom.
👏 👏 krasne napisane 🙂
velmi pekny prispevok, mam rada tvoje myslienky 🙂
mne tiez ludia vela radili, mam pocit, ze niektori len preto, aby poukazali, ze som neskusena prvorodicka, ale potom tu boli aj rady od ludi, ktori to myslia uprimne, v dobrom, viem. moja krstna mama mi povedala, ze si dieta nemozem naucit zaspavat na rukach, ze ju musim nechat obcas vyplakat.. lebo ona kedysi potrebovala dieta rychlo uspat a dalej pracovat v zahrade, aby ich uzivila.. jej deti su uz dospele a velmi sa vsetci navzajom lubia 🙂.. no ja aj tak nenechavam svoje dieta vyplakat, hoci je to mozno obcas na ukor poriadku v domacnosti 🙂
chcela som tym povedat, ze bez ohladu na to aku metodu vychovy matky pouzivaju, dolezite je aby boli obaja stastni a spokojni 🙂 a uplakane dieta neznamena nestastne dieta a naopak.. cize presne suhlasim s tvojou myslienkou 🙂
Tak to mame rovnake deti 😊 od narodenia spi s nami, nosim ho, uz 14m kojim. Lenze vidim a citim, ze to moje chlapciatko je tak stastne. Blaboce, usmieva sa, pride sa pritulit, vie odovzdavat lasku. A nastastie som nikdy nedostala rady, nechaj ho vyplakat. A jedina zavisla osoba v nasom vztahu som ja na nom 😀😁
Krázne napísané 🙌🙌🙌 keď raz ako matka cítim že to dieťa chcem držať v náručí nech mi to nikto neodopiera a nekomentuje je to moja výchova. Mňa mama nosila stále na rukách keď som plakala a je zo mňa citlivý samostatný človek a nikdy sme rodičom neliezli potom do postele lebo sme vedeli že mama nás ľúbi a vždy tu pre nás bude
#navrh velmi pekne napisane 🙂
@anarx ja mam jedno dieta (3 rocne). Tiez som ho nosila kedy si zaziadal, nenechala vyplakat...mame spolu krasny vztah, ale je pravda, ze syn je na mna velmi naviazany. Ak ti mozem poradit urcite sa nevyhybaj detskym centram, plavaniu, kontaktu s maminami. Tvoje dieta sa uci hlavne od teba, ak bude vidiet ze sa stranis ludi, bude to robit tiez. Mna mama dala az do predskolskej a tiez som tazko nadvazovala priatelstva az do dospelosti. Aj som chcela, ale jednoducho som nevedela ako, neverila si. Naucilo ma to az moje dieta..nechcela som aby tiez tazko nadvazoval vztahy, tak som sa nejako prekonala a islo to. A jeho som dala v 3 do skolky aj to mu super pomohlo.
Veľmi pekne napísané.Tiež som to riešila,či nerozmaznám detičky(mám dve)že ich toľko maznám.No mne išli puknúť srdce,keď tak sedcervúco plakali a naťahovali rúčky.No čo už my sme celá rodinka taký "cicoši",veď sa ľúbime.Každý nech robí,tak ako ti cíti.😃
Nemam cas citat vsetky komenty. Snad ta tu nikto nesprdol,ak ano,je mi to luto,lebo tento clanok si zasluzi byt publikovany. Skopiruj to,hod to na fb,do fb skupin,prosim! Je to uzasne,na jednej strane-hovoris mi z duse tym nosenim a laskanim a vsetkym a na druhej strane,mozno tie mamicky nevedia,ze veci okolo babatka sa daju urobit aj inak (takto). Velmi krasne napisane!!!🙂 sama som s drobeckom bola dni a noci sama,mama prec,otecko v praci (v noci na gauci),druha babka bez zaujmu-a hla,prisiel den krstin,ja maleho na sebe rizky vysmazene,salat pomiesany,prestrene...len troska dooost reval,lebo (si predstavte!) nechapal tym reznom,chcel mliecko. Ked som ho na chvilu podala tatikovi,decibely vzrastli na nepripustnu úroveň (ved on to nema!),doservirovala som,jednou rukou brala dieta a druhou lovila cecek,nohy ma uz niesli do vedlajsej miestnosti....a viete,co som pocula,za chrbtom? Ano,TO! Rozmaznany...na ruky nauceny...som jak jeho otrok....mamaku nenecha najest...revala som. Jak decko,asi aj pocut ma bolo. Moj trojmesačný,ruzovy,vonavy chlapcek,bol podla nich,to vsetko! Znenavidela som ich...kde boli pred tym? Vzdy prisli na hodinu,aj tobked spal. Kto varil,pral.vesal pradlo...Ja,Misko a satka/nosic. V den som uz s nimi neprehovorila. A potom. Nahodou. Som prisla na k stranke nosime nase deti. Zachranili ma. Takze je to normalne,nosit a lubit svoje dieta. Aha...doteraz je pre mna tazke odpustit im,ze mi otvorit oci museli cudzi ludia,ktori ma nikdy nevideli a cez to vsetko sa so mnou stotožnili. Odpustila som im,ale nezabudla a ten noz bude pichat v srdco este dlho. Btw,maly ma 15m,v postielke spava od 11,kojeni bol do 13. Od 13,5m prespal celu noc. A na zaver-smeje sa tuli sa ako to najrozkosnejsie maciatko,len ku mne😍
Vystizne a pekne napisane. Som sice z generacie, ktora taketo "super rady" rozdava o 106, ale ja sama k nim nepatrim. Este srale pocujem moju ( dnes uz nebohu) svokru, ako mi tiez takto radila. Mala som tri deti. Dve boli do roka, a ten treti sa nam podaril po dvoch rokoch. A vsetky tri boli na rukach. Ano, "naucila" som ich to a dodnes nelutujem. Su uz dospeli, maju vlastne rodiny a aj deti. A stale sa este vedia pritulit, postiskat sa. A robia to aj oni so svojimi detmi. A nemyslim, ze im to nejak ublizilo, alebo znevyhodnilo voci ostatnym.
Ja ala zla mater som si pokazila uz tri detictakto a o tri tyzdne ked nie skor to uobim zasa s dalsim😂😂😂😂😂 neda sa inak,super clanok
Ja mám dve detičky a obe som nosila, deti síce nespali s nami v posteli ale nenechali sme ich vyplakať do spánku. Vždy s láskou sme ich brali na ruky, mojkali, kojila som keď si to zapýtali atď. Láska a pocit istoty je to najdôležitejšie čo im môžeme dať. Prvú dcérku mám postihnutú, druhá dnes 6 ročná je samostatná, ukecaná, priebojná, kamarátska a úžasne prítulná, keď potrebuje našu spoločnosť. Nie je ani utiahnutá, ani rozmaznaná. SOM VĎAČNÁ ŽE SOM NAJLEPŠIA MAMINKA NA SVETE 😀 ako mi nedávno povedala moja Klárka.
Nikdy som nenechala dieta vyplakat, nemala som na to srdce, ked mala rok, ani ked mala 2 roky a nieto pri novorodeniatku. Dcerka ma 2,5 roka, poslucha, nie je rozmaznana a aj ked ju necham poplakat v pripade, ked vymysla hluposti, nikdy som ju nenechala plakat kvoli jedeniu, ci spaniu a aj odstavenie od kojenia a aj spanok v posteli sme zvladli bez problemov 🙂
Krásny článok 😊 ja poviem len toľko, že už v pôrodnici ma sestrička sprdla, že malého nonstop nosím, že sa na to naučí a ja sa ani nevyspím, ani si doma nič nespravím. Po pravde, asi 5 mesiacov mi trvalo, kým som si našla normálny systém upratovania, varenia a súčasne starostlivosti o malého a aj to len vďaka tomu, že už štvornožkoval 😀 a nehanbím sa za to, pretože som si užívala každú minútu s ním. Dnes má 3 a pol roka, je úžasný, jedovatý, trucovitý, tvrdohlavý, šikovný, proste osobnosť s kladami aj zápormi a denno-denne príde, prítuli sa, vybozkáva ma. Denno-denne sa hráme, jašíme, smejeme. Jasné, aj sa hneváme, ale to patrí k tomu ☺ odkedy som otehotnela, prečítala som stovky článkov, niekoľko kníh a vypočula si tisíce dobre mierených rád. Ale vždy som konala tak, ako som to cítila. Každý deň som mala potrebu prejaviť mu lásku, nenechala som ho plakať, dva a pol roka som ho kojila a vychovávam ho tak, ako mi svedomie a srdce dovolí. Či robím správne sa dozviem až o niekoľko rokov, ale pevne verím, že aj keď bude dospelý, náš vzťah bude stále stáť na základoch lásky, dôvery a tolerancie. Moja mama ma ľúbila, tolerovala moje "zlé vlastnosti", hrala sa so mnou a smiala sa so mnou a máme dokonalý vzťah, takže ak ma ona takto "pokazila", snáď ja rovnako pokazím môjho malého 😂 láska je základ ❤
Dievčatá, ďakujem za krásne reakcie. Teším sa, že je vás tak veľa, tak trochu aj kvôli tým lajkom, ale teda najmä preto, že vidím, koľko detí ma mamy, čo sa ich neboja vystiskat a vybozkavat. Tá láska sa nestráca, nejde do vzduchu, ale sa v tých deťoch ukladá, na najvzácnejšie miesto...
Úžasný článok! Ja som bola vychovávaná úplne nekontaktne, doteraz sú mi dotyky s ľuďmi nežiadúce, no mojich detí sa neviem nabažiť. Moje do maturity kojace sa dieťa sa samo pred niekoľkými týždňami odstavilo v 3,5 roku, tak isto ako sa rozhodol, že už je čas spať vo vlastnej izbe a posteli a nechce ísť ku mne ani keď je muž na služobke. Neprejde deň, čo by sme sa nemojkali, neľúbili, dokonca aj chaloši medzi sebou sa už mojkajú 😍 a verím, že to tak bude navždy a náš dobrý vzťah pretrvá napriek radám starších, ktorí ma označujú za blbú a tvrdohlavú, keď svoje deti "rozmaznávam láskou"
Big like 👌
@anarx úžasný článok! 👏 Ja som síce nerobila ani jeden "extrém" - nenechávala som dcérku vyplakať, ale ani som ju nonstop nenosila na rukách. Je samostatná, ale vždy, keď ma potrebuje, som pri nej. No, som extrémna v iných veciach 🙂 tak, každá máme svoje muchy... Hlavné je, že každá z nás chce pre svoje dieťa len to najlepšie ❤
To je tak krasne napisany clanok!!! Az mi srdce trha, ked pocujem, ako niektore maminy nechavaju vyplakavat svoje dieta 😢
Úplne súhlasím. Tiež nenechávam vyplakať a spí si pekne s nami. Veď by mu srdce puklo keby ho mám počúvať plakať. Ja neviem ako to tie mamy dokážu a je mi z toho smutno..
@alantroj to mas pravdu s tou nemeckou vychovou uplne presne 😅 strasne je to... ja som so svk 😋 a kolegyna z ruska a ked sme otehotneli tak sa nas prve pytali nemecke kolegyne ci sa stahujeme do vacsieho byt- s detskou izbou 😄 obidve ze nie, preco? ona ze aby som mala pokoj.... a tam som jej povedla ze deti sme si nerobili aby sme mali pokoj (to sme mohli zostat bezdetme) ale aby sme mali radost... p.s. ja radost mam bo mala super spi, krasne pije mm a sice ta kolegyne sa az tak super nema bo maly 5m ma stale prevrateny den a noc.. no napriek tomu si stojime za svojim a vyhovuje nam slovanska vychova- a dufam ze co mame kamosku nemku (sme taka trojka) ju zlakame na kontaktny styl a pochopi ze mat dieta nie je povinnost ci pritaz ale NAJKRAJSIA LASKA
Pekny clanok,pisany od srdca ...napriek tomu ze ja kontaktne rodicovstvo doma neaplikujem ani nemam nic nastudovane,ani som nenosila ani nekojila(nemohla som) moju 7 rocnu vzdy pritulim,objimem,blaznime sa spolu,hrame,nenechala som ju vyrevat sa 10-15 minut...(ale ked som bola na zachode tak si tu minutku poplakala ale co sa pocikam?) a z mojho dievcatka je uzasna slecna,empaticka,rozumna...a mnoho ludi z okolia sa ma pyta ako sme to dosiahli...a vzdy tvrdim ze LASKOU,vie ze vzdy sme tu pre nu na vsetko...❤ uvidime co nas caka teraz 🙂 opat sa nosit nechystam(vazny uraz chrbtice) kocikovanie som milovala,dcera tiez,snad aj teraz nas toto krasne,carovne obdobie caka...❤
Jeden z najlepších článkov, aké som o materstve čítala. Je v ňom múdrosť a tolerancia. Treba to šíriť.
Moja praprababička hovorila.....Dieťa na rukách rastie a seno na hrabľách schnie ;) nuž myslím, že pravdu mala ;)
Krásne opísanè😍netreba počúvat nikoho.treba sa riadiť svojim materinskym inštinktom.iba matka ktora skutočne nezažila lásku od svojich rodičov,ju nevie ani poskytnúť! A väčšinou tie komentujú...nenos na rukách, nechaj vyplakať,... atď...
Takto "su poslusne" a neplacu aj chudence babatka v detskych domovoch ci kojeneckych ustavoch. Vedia ze je to zbytocne, ze aj tak nikto nepride.. A u nas pri prvom praveze mama, ktora zazila vychovu vyplakania, mi maleho brala na ruky. Jednoducho jej nedalo, ze place. Bola dost casto u nas alebo my u nich a aj som sa hnevala, ze mi maleho uci na ruky. Nie ze by som ho nechala schvalne vyplakavat ale mal obdobie, ze bol taky mrzutejsi a uz som toho mala dost. A prave ona do mna hucala, ze to nerobi schvalne, potrebuje byt proste pri mne na rukach. A som rada, ze mu pomohla. Teraz je z neho taky tulkos, bozkava nas aj maleho braceka..
Ja mám dve deti a ja by som nemala to srdce nechať ich vyplakať nikdy veď sú moje. Tiež ich nosím na rukách aj obidvoch keď treba.
hlasim sa do skupiny "naucila som si dieta na nosenie a spolocne spanie"
Veľmi pekne napísané 🙂 Aj ja sa hlásim 🙂
Mám tri deti, najstaršia ma skoro 15, to ešte neboli v móde šatky, tak som jednou rukou tlačila kočík a v druhej niesla babo... Je super, že v dnešnej dobe sú také dostupné informácie. Ku mne niektoré došli az pri druhom dieťati, to už som ani nemala postielku a miesto kočíka som investovala do šatiek 🙂
@emjee Nič krajšie nieje😍.aj ja patrím do tej skupiny😉a som neskutočne šťastna a myslim ze nasa lásočka tieź😉a uz ani muž si to nevie inak predstaviť.hoci počas tehotenstva mal iny nazor😂ale ja som uz vtedy vedela ze si nasu princezničku budem lubenkať ako len viem😍takže len tak ďalej😉
Krásne si to napísala 😍
skvely clanok! Ja sice nesatkujem, ale nikdy som nemala ja alebo moj chlap nosit svoje deti na rukach, ked si to ziadali a tulit si ich do omrzenia, ak prave to potrebovali... Aj prvy, aj druhy spavali so mnou v posteli - aj to tretie zrejme bude 😀 a cuduj sa svete, cez den su to samostatne jednotky, ktore na jednej strane nemaju problem prist hocikedy spontanne ku mne, objat ma a povedat mi ako ma lubia, aka som krasna a jedinecna maminka, ale zas nemaju ani problem ist na noc niekam prec a za maminkou nejako nesmutit a nepytat sa na mna do omrzenia 🙂 tiez sa krasne sami hraju a neplacu za kazdu somarinu... ja som toho nazoru, ze cim viac to dietatko ma mamu (alebo aj tatka) ked je malicke a v noci, tak tym je potom samostatnejsie, lebo uz si tuto potrebu naplni... a to, ze dietatko viac place cez den nema nic s tym, ci ho nosis ale spi pri tebe, kazde dietatko je ine a ma ine potreby...
Dakujeem za tento clanok je krasne napisany vecer ho planujem precitat manzelovi. Mame trojtydmoveho Lea a tiez nam casto placka a nevedeli sme ci nosit alebo nechat vyplakat. Teraz uz viem a dakujem este raz za nadherny clanok ❤
ja stale hovorim, treba pocuvat materinsky instinkt a potreby dietatka a nie ludi naokolo. mamickine srdce nikdy nepovie, nechaj ho plakat. nas ma uz skoro dva roky, uz vie trucovat a plakat kvoli vynucovaniu, no to je uz o inom, lahko to rozozname 🙂 samozrejme od jeho starych rodicov pravidelne pocuvam- ako si si ho naucila, tak ho mas. ja len nechapem, co som si ho naucila? ze som mu dala naruc ked plakal? nic lepsie matka dietatu nemoze dat. som rada, ze moj muz to chapal a chape a nenecha sa ovplyvnit nasimi rodicmi.
uplne suhlasim, ale tento clanok vo mne vyvolal strasny smutok, je mi luto tej "dobrej" malinkej, pre mna to hranici s tyranim.. je hladna? smadna? je jej na tom balkone zima? je jej smutno samej? chyba jej maminka? je mi to jedno. flasu dostane az ked udrie spravna hodina, dovtedy ma nezaujima. ....asi tak mi to pripada ☹ 😢
@diurda ďakujem! Začiatky sú ťažké, budes mať mozno pocit, že ho más stále na rukách a nestíhas ísť ani na wecko... Opakuj si, že je to len dočasne, coskoro sa to zmení a už to bude parťák, bude sa hrať sám a bude mu stačiť, aby ťa videl pri sebe, neskôr už ani to... Mne v začiatkoch veľmi pomohla satka, uviazla som, zaspal, mohla som si navariť, poupratovať...
@luckamorka ďakujem za reakciu. Aj mne bolo strašne ľúto, nevedela som to spracovať a preto som napísala tento článok, najprv len sama pre seba, na vyventilovanie tých pocitov... Týranie je možno silné slovo, určite to ale teda nie je emočne v poriadku. Bábo krásne priberá, pediatricka ich chváli, aj všetci naokolo, a oni s dobrou vierou pokračujú... Ťažká situácia, fakt neviem, čo robiť...
Tlieskam Ti!! Lepšie by som to nevystihla. Keď počujem od kamosiek ako nebudú deti nosiť a rozmaznavat...Keď vidím ako občas deti bijú... Mám slzy na krajicku. Nie som dokonalá mama. Robím veľa chýb, ale svoje dieťa nenechám nikdy len tak plakať to viem naisto!
Toto je fakt uzasny clanok. Dala by som ho vytlacit a povinne citat vsetkym maminkam v porodniciach. Povinne. Fakt si to napisala uzasne, citlivo, inteligentne, ukladam si to do bookmarkov a budem postovat dalej. Moja hlboka poklona.
hore palec za tento clanok...btw. na taketo stupidne reci ohladom nosenia a spolocneho spania ja vzdy len odvetim, ze ja som si svoje dieta neurobila na to, aby som ho nechala v kute revat.
Super si to napísala. Viac takýchto matiek potrebujeme.
@anarx ano pekne napisane 😊 ja s tym suhlasim ktovie mozno by vasa svagrina vedela tiez napisat clanok na svoju obhajobu preco tam robi hmm ja to tiez tak beriem ze kazds robi najlepsie co vie a kazda to dieta miluje hmm.
Ale ja by som im asi odporucila nevychovu bol tam jeden kurz zadarmo kde to super vysvetlila ako sa citi take babo - ze zavrite si oci ste same v postielke..volate mamu a ona nexodi..atd atd..akoze skoro som sa rozrevala a to nie som ziadna citlivka.. mozno by im pomohlo otvorit oci trosku hmm😕
Velmi pekne si to napisala, asi by som ho mala dat precitat par ludom v mojom okoli 😉
Film Deti bez lásky mne pomohol rozhodnúť sa ktorou cestou chcem ísť. Nehovorím, že som 100% kontaktný a vnímavý rodič, ale materstvo ma veľa naučilo. https://www.youtube.com/watch?v=iLjHAP9Cho4
@anarx este ma k tomu napadol jeden koment..ze vsetci ti ktori ix tak xvalia ako by reagovali keby raz videli situaciu ked dieta reve a mama sa tvari ze nic cakam kym to prejde..sama som to raz videla suseda tak nexavala vyplakat dieta na balkona a raz na nu ina stara suseda - kt ani omylom nie je kontaktny rodic 😀😀 navrieskala ze co je za mater ked nexa takto dieta plakat.. takze asi tak. My sme tak biologicky nastaveni a hlavne matky ze ked pocujeme plac je nam to nakolko neprijemne ze musime zasiahnut urobit co mozme aby sme utisili.. to je normalne vedecky fakt.
Akoby som čítala o sebe. Len toľko napíšem.. a zdieľam 👍🏼🤞🏼
Kiezby si to prave ta svagrina precitala, mozno by jej to otvorilo oci. Deti potrebuju lasku...
@anarx pekne a pravdivo napisane. Mam jedinacika, noseny a kojeny do 3-coh rokov. Spal somnou dokym nesiel do skoly. Tiez uz mi hovorili, ze by uz mal spat sam, no ja som este nepocula, ze by 13-15 rocny spal s rodicmi. tak som cakala, kedy bude on pripraveny. V noci sa nebudi a nechodi za mnou, pekne prespi celu noc.
som rada, ze existuju maminy ako ty, ja som podobnych rad dostala vela pri prvom dietati, no nedala som sa, jednoducho som citila ,ze je to kus mojho ja a preco by som ho mala nechat plakat... bol to jediny jazyk ktorym vedel komunikovat. Stalo ma to vela sil, ale pri druhom dietatku som sa uz pri tychto "radach" len a len usmievala. Deti v dojcesnkych ustavoch neplacu, lebo vedia , ze nik nepride, tak prestanu plakat. Su potom nizsi vzrastom od svojich rovesnikov,.... ale naopak ak sa dostanu do rodiny, tak vsetko dozenu, a preco ? lebo su ako kvetinka , ktora okrem potravy potrebuje aj slniecko ... a deti potrebuju citit lasku a dotyky svojej maminy a co najviac. A ja nechcem aby moje deti sa citili doma ako v dojcenskom ustave. Moja dcera ma 6 , vcera plakala, riesila pre nu "vazny" problem a ukludnila sa , az ked som ju zacala nosit na rukach. Moj 9 rocny syn to iste , ukludni sa az ked je u mna v naruci (toho uz nedokazem velmi nosit 🙂 ,inak by som ). Lubme svoje deti a prejavujme im to najma, aj ked je to tazke v tomto uponahlanom svete.
Dakujem ti za krasny clanok. ❤
Ja tiež nosím v šatke, kojím výlučne, malinký spí aj pri nás a milujem ho najviac na svete, úplne nový druh lásky 🙂 Ale mala som pri čítaní zmiešané pocity a hlavne z niektorých komentárov (týranie??), pretože článok uvádza ako príklad jednu konkrétnu osobu a tie komentáre sú možno nefér voči nej. To, že nechá dieťa 15minút vyplakať možno nie je úplne ok, ale to neznamená hneď zlú výchovu, veď keď sa dieťatko zobudí a potom sa s ním mojká a hrá a venuje sa mu, čiže chýba mi tam taký ucelený pohľad. Inak sa mi veľmi páči ako si napísala niektoré veci a prepojila načítané so svojimi skúsenosťami.
Z môjho pohľadu napríklad ako som napísala veľa sa s malým mojkáme, nosím ho, hráme sa, myslím, že dostáva spústu lásky, ale napríklad keď má svoj poobedný spánok a začne mrnkať, skúsenosťou som zistila, že vtedy absolútne nie je dobré, keď za ním chodím, lebo sa mu celý spánok naruší, nevie naspäť zaspinkať, je nekľudný. Do 5 minút je tíško a ak by ma niekto chcel za týchto 5 minút odsudzovať, je to isto nefér. Pretože zase viem, že sú iné situácie, keď ho práve moja náruč upokojí. A na to som si tiež vypočula nenos ho, ale trpezlivo som skúšala vysvetliť, že malinké bábätko sa nedá rozmaznať.
Teda každá matka je nejak zosynchronizovaná so svojím bábätkom. Určite sú aj extrémne prípady a nechať dieťa vyplakávať nie je správne, ale neodsudzujte hneď matky, ktoré nechajú dieťatko chvíľu poplačkať, pokiaľ nepoznáte celú situáciu.
Každý má nejaké názory na výchovu a obhajovať si práve tie svoje je náročné.
@babistatka ďakujem za reakciu, také to že bábo poplace kým odbehnem na wecko alebo ho neberiem na ruky, keď mrnka zo spánku, alebo ho nechám trochu pofrustrovat, keď sa snaží dosiahnuť na hračku, je myslím ok. V tomto prípade je tá výchova žiaľ celkovo odtazita, minimálny kontakt ☹ to som nemala potrebu tu do detailov rozpisovat... Rozumiem, že v babach to tu vyvolalo aj také ochranne reakcie voči bábätku a hnev na rodicov.... Najhoršie je, že mne to pripadá, že oni by ho aj chceli pomojkat, len akoby sa toho bali,, že ho na to "naučia"
Pekný článok, najmä tým, že nie je písaný nepriateľsky k iným štýlom výchovy.
A tiež podobne "rozmaznávam" už svoje tretie dieťa, ktoré nosím v šatke, aj s nami spinká, dojčí sa zatiaľ na požiadanie.
A môj názor je, že kontaktná výchova by mala byť najintenzívnejšia do 1 roka, potom sa isté veci menia, dotyk je dôležitý, ale dieťa sa už vzďaluje a objavuje svet.
Treba sa riadiť intuíciou ale je potrebný v tomto všetkom aj zlatý stred, tiež nebyť otrokom dieťatka a nájsť si aj chvíľku na seba, aby mamina bola spokojná, dieťa nie je boh 🙂
U nás to funguje tak, že zasa za každé zamrnkanie ju na ruky neberiem, umývam riad či robím inú domácu prácu a malá sa na mňa pozerá z lehátka či hracej deky a hrá sa s hrkálkami, tiež mám len jednu chrbticu ;)...do šatky beriem ak už jej nie je dobre a je unavená. Taktiež nedojčím do samoodstavenia, u mňa je strop dva roky.
Neboj rozmaznané hajzlik z neho nebude..Bude mať istotu,že rodičia sú tu pri ňom..9mesiacov sme ich nosíli, boli našou súčasťou,počúvali tlkot nášho srdca...A po pôrode ich máme odložiť?? Veď ani zvieratá neodkpoadaju svoje malé...Mám kamarátku,mala to v živote ťažké..Sama je na dve deti.., maleho dvojmesačného necháva vyplakať.,ze ona si nič neurobi.A mne až srdce puka,ako vidím že ten malý už rezignoval...Neplace,len pomrnka a je ticho,vie,že na plač nikto nebude reagovať.😔
@elienka teraz som ten film dopozerala a mám krokodílie slzy😢
Uzasny clanok, taktiez počúvame s manzelom vela zarucenych rad ako nasho syna nerozmaznat, ale presne ako pises , láskou sa rozmaznat neda 😉
krasne,
ja mam 💗 Bobacika a ma uz 15mesiacov, zacali sme sa nosit aj dojcit az v 2 mesiacoch ale doteraz sa dojcime a nosime. Tiez som ho len rozmaznavala
nenechala vyplakat,ale ja som s nim bola cele dni a stale vravela ze som na blizku aj ked ma nevidi, nech ma zavola a ja prídem. Bal sa zaspat ze zas ostane sam, ☹ . teraz je vsetko ok a vie ze ho neopustím ale stale mu to hovorim . Aj ked idem niekam prec tak mu poviem ze odchdzam a bude trebars s tatinom ale vratim sa Teraz je s neho velky smejko a milacik celej rodiny .
ak budem velka 😛 a budem mat babetko bude ho este viac nosit 😛, rozmaznavat a mojkat sa budeme vsetci a vzdy ,😉
O tom aky styl vychovy mam a vyznavam je bezpredmetne ale toto je bez pochyb ten najlaskavejsi clanok, aky som kedy citala. Takyto pristup k ludom aky mas ty (neviem ci vseobecne alebo len v danej problematike) je to, co sa snazim naucit a co velmi postradam aj u ostatnych. Zostalo mi z toho velmi dobre. Dakujem za ten pocit.
Pamatam si ked ma moja mama presviedcala, ze moja prvorodena nemoze tak revat ako vravim, mam ju nechat vyplakat, to prejde... a ked ju potom cely den nosila na rukach, hladkala, spievala, pretoze kolika, reflux, rev az do modra, vzlykanie este aspon pol hodinu... pochopila preco svojho najkrajsieho a najsladsieho vrestana nosim vsade so sebou... uz ma 12r. 😘
Uzasne napisane... Akoby som citala pointu z par knih ktore som precitala na temu vztahy, hranice, laska k detom... Vidno, ze si inteligentna mamicka, ktora ma zvladnute minimalne zaklady psychologie... Suhlasim zo vsetkymi myslienkami a tvoje clanky su poucne, miestami zabavne, miestami som sa rozplakala a poviem ti, ze aj moj muz pocuval s otvorenymi usami a verim, ze si nieco "odniesol" zo vsetkych pribehov... Tesim sa na dalsi clanok... Vela zdravia rodinke 👍 😘 👶❤
Nadherne ste to napisali, citim to uplne rovnako ako vy 🙂
Veľavravný článok, ktorý stojí za to prečítať a šíriť ďalej!!! Našu dcérku tiež "rozmaznávame" láskou a pozornosťou,nenechávame ju plakať a jej spokojnosť je pre nás prvoradá. Tiež sa nosíme a keďže dcérka má problémy so spinkanim,aj cez deň spí v mojom alebo manželovom náručí,schulená a spokojná,že ju niekto stráži a je pri nej a mi to vnímame ako niečo prirodzené.Tu by možno stalo za to spomenúť aj ocinkov mojkáčov,ktorí podporujú takúto výchovu a sú oporou,bez reptania,pripomienok a hlavne s láskou 🙂
Super clanok. Moj syncek mal mozno mesiac a ked u nas niekto bol a mala som ho na rukach,alebo uspavala na rukach, hlavne z muzovej strany hovorili,ze UZ je nauceny a bude problem potom,tiez ,ze ked spava s nami v posteli sa ho nezbavime. Prislo mi to luto,kvoli tomu malinkemu,ved on najviac potrebuje byt so mnou a ja s nim. Teraz ma 7m,stale ho nosim v satke ci uz na rukach, vie sa pohrat aj sam na zemi. Vie zaspat sam v kociku,aj v postielke, aj ho uspavam v satke,aj na rukach,ako kedy. No este sa nestalo,aby som ho nechala plakat. A nemyslim si,ze kvoli tomu bude z neho rozmaznana mamina sukna.
....ja sa s mojou malou ňuňukám a pride mi to prirodzene...pre nas dve...ma pol roka..nedavno som sa stretla so znamou a, ta synovi vravi 10 mesacnemu vravi: chyt si, to do jednej ruky!Len jedno!Len jedno!....no otras...ako zo srojom....ale kazdeho osobna vec...a je pravda,dieta nas svojim vrzukanim vola...chce nas pri sebe...dobre deti su vascinou niekde odlozene...lebo ved nepotrebuju nic...ani jest nepytaju
..a vtedy my rodicia sme okosi vdacni,ze od nas predsa nic nechcu...len su chudence potom stale same...a same a same..
Začni písať komentár...
Super článok. Ja sa tejto téme venujem z odborného hľadiska a verím že kontaktné rodičovstvo je najlepší spôsob "výchovy",aký môžme dieťaťu odovzdať