Sri Lanka-Sigiriya-3.deň

Ráno sme dali srílanské raňajky-ovocie,kokosové placky,kokosový med,placky a ryža s kokosovými palacinkami( to ich ovocie zbožňujem,obzvlášť papaya je božská),ovlažili sa v bazéne ,spakovali kufre (máme 3 stredne veľké kufre,dva príručné,no to vyťahovanie vecí zajazdy je naozaj otravné) a vyštartovali pozrieť srílanský vidiek.Samozrejme ide o silne komerčnú platenú záležitosť

Prv sme sa previezli na voze ťahanom ich typickou kravou(skúsili sme to všetci a celý čas som sa bála,že ma zasiahne jej očúraný chvost) a následne sme presadli na ich typickú loďku ,ktorú riadil ostrieľaný Srílančan.

Je tu obdobie sucha, čiže stromy pomaly strácajú listy,leknové listy boli všade.Ked kvitnú,musi to byt nádherné. Milión vtákov,flora a fauna je tu neskutočne bohatá.
Za malú chvíľu nám vyčaril nádherný náhrdelník z lekien, musel ich otvoriť a rozvinúť

To ticho na loďke bolo nádherné a neskutočné.Asi prvýkrát,čo som počula "ticho" a nikdy na to nezabudnem.
Vysadli sme pri malom prístrešku s miestnymi ženami (deti behali okolo) a vyskúšali,ako sa robia ich jedlá z kokosu.
Prv treba kokos rozseknut,nastrúhať a potom sa môže tepelne spracovat.Jedlo sa podava na bananovom liste a výlučne konzumuje rukami.
Nepamätám si názvy všetkých jedál (teda asi 3/4 nie),ale boli výborné. Základ všetkých bol práve ten a ryža.Vseobecne ich nájdete všade.
A nesmie chýbať chilli.Všade.A veľa.
Neberiete si z každého trosku,do stredu si dáte ryžu a prstami jedlo po troške spolu premiešame,urobíte "kopku" a vložíte do úst.Samozrejme predtým si ruky umyjete vodou z vodovodu pri chatrči🙂

Najedeni sme naštartovali tuk-tuky(doslova,kedze sme riadili sami) a vybehli späť k východziemu bodu.

Ubytovali sme sa v Ceylon breeze Sigiriya s prekrásnym výhľadom,prečkali do 16. úpek (38 v tieni) v bazéne a vydali sme sa na posvätnú horu Pidurangala.Ide o jeden z najstarších budhistickych chrámov a klastorov s vytesanym obrovskym spiacim Budhom z jednej obrovskej skaly.

Tam ísť cez deň naozaj neodporúčam,ide so po chodníku cez dzunglu,cez skaly so zástupom ľudí.Akonahle mal niekto problém so zdolanie terénu,tvorili sa "zapchy".
Všetci ľudia si však navzajom pomáhali,podávali ruky, deti prenášali.Bolo tu i veľa miestnych obyvateľov.
Odmenou za naozaj ťažký terén bol prekrásny západ slnka nad krajinou,ktorý sme chceli zažiť a na ktorý sa zabudnúť nedá. Zostane pred očami navždy a žiadna fotka to nevie zachytiť.

Tu si najmladšia rozbila kolena,posmykla sa na skalnom povrchu.Plaču bolo veľa,na druhý deň sme kúpili radšej antibiotickú masť v lekarni,keďže rana na pravom kolienku jej úplne očernela).
Celú cestu ju niesol ocino na pleciach,doteraz nechápem,ako to zvládol.Ked musíš,tak musíš...
Najedli sme sa tentokrát podľa tipu uja Tripadvisora a jedlo bolo naozaj veľmi chutné.

Totálne špinaví a unavení sme sa okolo 22. vrátili do hotela,aby sme si oddýchli.
Síce sme mali v izbe okrem cvrckov i agamu,celu noc vypadávala elektrika, čiže klíma v pr.eli,no bolo nám to úplne jedno,spali sme ako zarezaní🙂
Aby som nezabudla-pred spánkom sprcha v studenej vode 🙂

Zajtra smer Kandy.

P.S. Strava je tu úžasná. Vo vnútrozemí základ ryža a kokos ,v pobrežných oblastiach dary mora.

Občerstvenie na každom kroku za pár centov a fantastickej chuti. Jablko som odfotila pre zaujimavost-su importované a jedno takéto mini stojí 1e 🙂 Na smäd je najlepší vždy kokos.