Sri Lanka 2(2)

Po raňajkách sme vyrazili do Anuradhapury. Je severnejsie vo vnútrozemí, trosku rátame s dažďom,konci tam pomaly turistická sezóna.Ako som písala už minule, Cejlon je známy diverzitou počasia, napriek malej rozlohe je odlišné podnebie na severe a juhu.
Tieto presuny ma fakt bavia,človek vidí kopec zaujímavosti a hlavne tých absurdnosti v cestnej premávke. Kto má väčšie auto,či vie šikovnejšie šoférovať,ma prednosť. Dokonca sme narazili na jeden semafor. Sranda bola,že "kamikadze" červené štátne autobusy ignorujú i červenú na semafore.Ak je potrebná pri jazdení predvidavost,tak tu to platí 100-nasobne.Už som písala predtým,som aktívny vodic 20 rokov,no tu by som za volant nesadla,možno časom. Muz sa odvážil a hovoril,že mal zmiešané pocity. Jazdí sa tu vľavo a žiadne pravidlá cestnej premávky tu neplatia.Navyse tu neplatí ani medzinárodný vodicak,čo vsak problém ani nie je tu.V prípade nehody ma však pravdu vždy iba domáci,lebo turista ma peniaze:D

Vsade sa pestuje ryža,väčšinu políčok vysievaju práve teraz,kedze konci monzunove obdobie,ako ryža dorastá,vyschnú i políčka a ryža dozreje.

Spotreba na obyvateľa je tu vysoká,tvori s kokosom hlavný zdroj obživy,čiže SriLanka napriek rozsiahlym poliam ryžu neexportuje . S kokosom je to tiež niekedy tazsie-ten dávajú do všetkého,naslano i nasladko,no vlani postihlo krajinu morove ochorenie kokosových paliem a úroda bola oveľa nižšia ako po minulé roky.Nasledkom bolo vyrazny vzrast cien kokosu a tým pádom sa stal menej dostupný pre najnižšie vrstvy obyvateľov.
Po zložení kufrov v ubytovani -Subaraya Rezort (obrázky zasa raz klamali,no dali sme to i s jastericami a zabami v kúpeľni a so studenou vodou).Zamestnanci boli však úžasní a velmi milí.Rozpravali sme sa s pánom,ktorý sa o nás staral.Vstava o 4.rano,spat chodí o 11. večer,ak má hostí,ktorí sú v "bare",tak i dlhšie a to je jeho pracovna doba,volno nema.Zarobia cca 100$/mesiac a sú vďační za akýkoľvek peniaz navyše.Napriek tomu sú všetci milí a usmiati, i keď im veľmi do smiechu v skutočnosti nie je.
Najradšej by som pomohla všetkým,keby sa dalo.
Keď to už inak nejde,kupila som si doma veľký pakel cukríkov a stále mam za hrst v kabelke.Keby ste videli tie ziariace ocka!
Samozrejme rozdielne vrstvy obyvateľov tu sú,no ta najchudobnejsia je najpočetnejšia.
Pre predstavu takto vyzerá priemerne ubytovanie na vidieku.

Po veceri sme vyrazili do budhistickeho chramu Ruwanweliseya alebo Ruwanweli Maha Seya  a je tiež známa ako Maha Thupa. Je to jeden z najvyšších chrámov na svete(103m) a je postavený cca okolo 140 p.n.l.

Tým,že bola sobota, u nich je to deň návštevy chrámu,takže bolo tam neskutočne množstvo ľudí.Turisti sa úplne stratili medzi domácimi.

Bola tam neuveriteľná atmosféra. Ľudia nosia na znak očisty biele oblečenie,ako obetu kupujú kvety,najmä lotosy a mníchom nosia  krásne zabalený odev ako dar (toto väčšinou ako poďakovanie za väčšiu udalosť v zivote-narodenie,sobáš...). Dar nesú ženy na hlave.

(Na obrázku su mníšky -ženy)

Samozrejme boli všetci bosí,ísť v topánkach do areálu chrámu (i vonkajsieho) je neprípustné.Topanky viete oslozit do úschovy za drobný poplatok.Ako sa v obrovskom množstve vyznajú,netuším doteraz.

Tu sme boli svedkom milej prihody:Zrazilo sa auto s tuktukom,ten mal rozbité svetlo,auto pokrčeny plech.
Vystúpili,zasmiali sa,podali ruky a odišli 🙂
Stretli sme mnícha s výbornou anglictinou-nadherne rozprával. Chápal,že sme boli zvedaví,neprišli sme tam kvôli Budhovi.
Poďakoval ,že sme prišli a tým vzdali uctu ich kultúre a náboženstvu bez ohľadu na to,v koho ci a v co verime. Povedal,že pre neho je podstatne,aký je človek vnútri.
Nasledujuci deň sme ho stretli pri potulkách zasa a stretnutie bolo veľmi príjemne.
Inak pre zvedavych:v tej kupole nič nie je.Vraj tam boli/mozno sú poklady venované ako obeta kedysi dávno.Do kupoly sa ísť nedá,nie je tam vchod.
Konkrétne v tomto chráme je diamant (tomuto nejako neverim),ktorý bol na spici,no kvôli bezpečnosti ho presunuli dole a ľudia sa k nemu modlia,lebo ho pokladajú za svätý. Svetlo sa v ňom však lamalo inak,podľa mňa išlo o iný drahokam,ktorých je na ostrove naozaj mnoho.