Ďalšia cesta viedla do Kandy,do centrálneho a velmi významného mesta neďaleko. Mesto je známe najmä Chrámom zlatého zuba,ktorý sme však navštívili na jar.

Práve toto mesto zaujalo i Elona Muska,ktorý sa rozhodol vybudovať tu samoenergetický prírodný hotelový komplex. Klimatické podmienky sú tu vyborné, čo to však prinesie pre bežných obyvateľov,je otázne.
Cestou sme sa zastavili v Múzeu slonov, toto bola naozaj akcia plná turistov, toto sa mi až tak nepáčilo,no najmladšia dcéra, milovnička všetkých zvierat,bola viac ako nadšená. Vypočuli sme si čo  to o slonoch,dali sme im žrať,previezli sme sa na nich a potom sme sa s nimi okúpali.

Takí napoly mokrí, špinaví a strapatí sme v Kandy zastavili v miestnom centre na predaj drahých kameňov,  manžel spískal potajme návštevu, vraj prekvapenie pre nás. Toto bolo veľmi zaujímavé,pretože do toho vylešteného, oblekového a jemného prostredia vpadla tlupa divných ako z pralesa vylezenych nás :D 

Na rozdiel od našej západnej šopingovej kultúry sa ku nám správali velmi milo a úctivo i predtým, ako zistili,že naozaj chceme čosi kúpiť. Sri Lanka je veľmi bohatá na drahé kamene a bola to skutočná pastva pre oči. Nikde inde som ich pokope toľko nevidela a uz vobec nie v takej veľkosti.
Zaujímavá bola cesta na toaletu,kam nás sprevádzali dvaja uniformovaní muži - asi nám naozaj veľmi neverili!
Môj muž je rodený obchodník (ale ten z trhu v Turecku) a dokáže zjednať cenu úplne všade,tu sme zľavu tiež dostali a naozaj zaujimavu Na SriLanke treba zjednávať všade,i keď tu som si myslela,že to možné nebude,nakoľko ide o štátny podnik.
Hotel bol veľmi pekný a príjemný, s výhľadom na Kandy Lake .Hlavne nám kládol personál na srdce,že máme zamkýnať (nestačí zavrieť)dvere na terasu,lebo opice nám s radosťou ukradnú čokoľvek z izby.

Tie boli fakt podarené, no po zážitku s naháňačkou už mám voči nim respekt.
Večer sme sa prešli a najedli v meste,pobehali obchodíky a zistila som,že jeden veľmi zaujímavý a nádherný obchod s kozmetikou máme i doma i keď s riadnou prirážkou (pre prípad túžby po krajine však určite pomôže).

Na druhý deň po raňajkách sme vyrazili na dlhú cestu do Ella. Na mape síce svietilo 160km,čo je u nás cesta i s polhodinou na kávu max 2 hodiny,no tam vďaka cestám a terénu omnoho viac. Začalo to hneď ráno, nevedeli sme sa dostať z mesta . Stačí, že sa upchá jeden dôležitý cestný uzol a doplatí na to celé mesto.Autobus zrazil otca s dcérou na motorke,ale tak,že pánovi prešiel kolesom po hlave. Veľmi smutná spomienka,no môj rešpekt (skôr zlosť) na vodičov červených (štátnych) autobusov ešte vzrástol.Tvrdím,že normálny človek v nich šoférovať nemôže. Toto je jedna z mála vecí, ktorú sme tu neskúsili.
Ako na potvoru začalo pršať, nuž sme si spravili zastávku na masáž a kúpu miestnych  krémikov z aloe,santalového dreva a miestnych korenín.

S papierom zo slonieho trusu som sa stretla na SriLanke 1.x na jar a celá myšlienka je fantastická. Využíva odpadový produkt a zabraňuje odlesňovaniu. 

Slony sa živia rastlinami, žerú ich okolo 80 druhov .Rastliny obsahujú celulózu,čo je základný predpoklad na výrobu papiera.
V Pinnawala sme navštívili 2 obchody s výrobkami zo slonieho trusu a v jednom z nich nás oboznámili s jeho výrobou.
Najkvalitnejší papier je za predpokladu,že slony žerú hlavne listy z týchto hlavných rastlín (vľavo palma a vpravo banánovnik,zvyšok som nezachytila). 

Slon denne zožerie cca 150kg potravy,to znamená vyprodukovanie cca 50kg trusu.

Z tohoto množstva sa urobí cca 20-25 listov papiera veľkosti A4.
Ako sa vyrába?
Najprv sa trus vyčistí od nečistôt a vari pri 100°C cca 4 -6 hodín, cim sa zničia baktérie, odstráni zápach a zmäkčí výsledný produkt.

Do vlákniny pridávajú ďalšie materiály, ako napríklad ananásové šupky alebo kôra moruší, ktoré zaručia papierovitú textúru a prírodné farbivo podľa želania.

Hmota sa rozmixuje a  následne zmieša s vodou.

Nasledujúce ráno hneď po raňajkách sme vystartovali na juh do hotela v Pinnawala.

Čakala nas 5 hodinová cesta,no cestovanie na ostrove je fakt zaujímavé.Ja dokážem pozerať hodiny z okna s prichystanym foťákom a striehnut na zaujímavé snímky.
Cestu sme dali takmer naraz len s nutnymi prestavkami,nakoľko mi začínali dva dni s ayurvédskou medicínou.
Kratko pred odchodom som dostala zápal sedacieho nervu tzv .ischias a keďže to bolo asi "to najfajnovejšie",čo som doteraz mala (klop-klop),nechcela som nič nechať na náhodu.
Práve v tento deň som mala úvodné posedenie s lekárkou.Trvalo dlho,pýtala sa na život,stravu,domov,zdravie,vysvetľovala princíp ayurvédy.
Naordinovala mi procedúry - opakované masáže celého tela, parný kúpeľ,akupunktúru a shirodhara bola pre mňa najväčší darček  (masáž hlavy a pomalé liatie teplého oleja na čelo a vlasy).

Bola som na netradičnom a hlavne nekomerčnom mieste mimo dediny v džungli. Prostredie bolo nádherné, upokojujúce.Všade bolo množstvo kvetov a ticho.

Po chvíli začalo pršať, voda bola spojená s interiérom stavby,vnútri bolo urobené nádvorie so stekajuúcimi odkvapmi zo strechy.Budovy sú na SriLanke riešené v súlade s prírodou,otvorené a prepojené s okolím.Často na oknách sklo nie je,len okenice a drevené mreže,tu boli krásne vyrezávané.Jednalo sa o budovu starú viac ako 100 rokov,ktorej dvaja mladí ľudia opäť vdýchli život.

Cestou sme museli miestami vystúpiť z auta,lebo auto nedokázalo prejsť vodou podmytým terénom.
Tieto 2 dní boli úžasné.Relax, ticho a neskutocne príjemný pocit.Žiadne jačanie,pišťanie a "mamiiii".
Masáže boli trošku kruté,no zároveň upokojujúce,cítila som každú svoju kosť na tele,no parný kúpeľ bol sen.
Položili ma na lôžko z dosiek vyložene listami a kvetmi a zavreli dreveným vrchnákom,vyzeralo to ako truhla,do ktorej prúdila para z horúcej vody pod lôžkom.

Najstaršia dcéra si dala urobiť masáž nôh a tváre,tá počula,že chrápem!Nuž,dobre to bolo!
Tieto dni ma neuveriteľne vzpružili a vniesli pokoj do duše.Keby sa dalo,vydržala by som tam omnoho dlhšie, no na strane druhej,nechcela som prechrnieť ďalšie dni v tomto raji. Verím,že i tá troška pomohla,no pre mňa samú procedúry mali obrovský zmysel i duchovný.
V Pinnawala sa nachádza sloní sirotinec ,najznámejší na Srí Lanke. Sme tu už 2.x,najmladšia dcéra sa túžila vrátiť a neľutujem.
Na ostrove žije slon cejlónsky, jedná sa o najväčší poddruh slona indického.

Cestou do vnútrozemia sme plynulo nabehli na srílanské raňajky. Zväčša sú  na výber 2 varianty:srílanské a anglické.
Tie srílanské sa mi zdajú omnoho variabilnejšie ako anglické.Vajce+toast+,mini párok (ak si myslíte, že ste už jedli najhoršie párky v živote, tak prídite vyskúšať tieto) a jeden krúžok paradajky (nedozretej) a 2-3 krúžky uhorky. Srílanské bola ryža či tenké ryžové  rezance,mäso, dhal kari, roti,sambol,čo sa dopĺňalo rôznymi obmenami. Najmladšia preferovala palacinky z kokosovej múky.

Úplne sme vylúčili pečivové výrobky,čo nám úplne prospelo.Okrem toho sme mali naozaj dostatok výborného ovocia. Poznáte toto?Rambutan

Cesty sú tu s výnimkou diaľnice hrozné.Takouto trasou sme išli dlhú dobu a doteraz nechápem, ako sa vedel šofér orientovať v tom bludisku zaprášených ciest.

V takomto teréne začalo výdatne na pár kilometroch pršať,totálna miestna prietrž mračien.Sa divím,že sme neskĺzli do ryžovych polí navôkol.
Tu bol niekedy ten zlom,kedy som začala kašľať na nebrzdiace  večne trúbiace autobusy, motorky a tuktuky,o ktorých si majitelia mysleli,že majú prinajmenšom tank.Takto vyzerá benzínka

Mierili sme do Trincomalee.Jedná sa o významné turistické stredisko.Trošku sme išli s malou dušičkou,lebo na sever pomaly prichádzal monzún a dážď tam vtedy nemá konca. Našťastie nám chvíľu pršalo len prvý deň večer.

S ťažkosťami sme našli normálnu reštauráciu, ktorá nám vyhovovala.Skončili sme v hoteli na pobreží, kde sme sa najedli,aby sme nezomreli od hladu,ale to bolo tak asi všetko.
Mimo sezónu sú tu hotely buď zatvorené, alebo fungujú v núdzovom režime a zamestnanci migrujú na juh,kde sa sezóna rozbieha.Ľahko sa kvôli tomu stáva,že hotel,ktorý bol jednu sezónu špičkový, bude ďalšiu sezónu pod úroveň.
Ubytovaní sme boli v hoteli,ktorý bol síce plný Indov (tomu sa to ťažko tu vyhnúť),ale bol veľmi prijemný.

Ďalšia cesta viedla do Polonnaruwa.

Jedno z prvých sídel na Sri Lanke s dokonalou magickou atmosférou. Mesto  vzniklo v 11. storočí za vlády indickej dynastie Chola. V čase jeho rozkvetu v 12. storočí tu vznikli rozsiahle záhrady, veľké množstvo sôch Budhov, mnoho palácov i mnoho ďalších stavieb, ktoré tu existujú dodnes v relatívne dobre zachovalom stave.

V roku 1982 bol archeologický park zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Chvíľami sa tu človek cítil ako legendárny Indiana Jones,práve časť "Chrám skazy" bola natáčaná tu.

Srilancania tvorili vyspelý národ,dokonca už v tomto období mali splachovaci zachod.

Celým komplexom nás sprevádzal 82 ročný sprievodca s výbornou anglictinou.
Vstupné bolo pomerne vysoké-30$ /osoba.Po zakúpení lístkov je možnosť vybrať sprievodcu. Boli tam mladí,usmiati,očami sa núkajúci sprievodcovia,tento pán stál obďaleč. Neúnavne nás sprevádzal pamiatkami takmer 5 hodín bez jediného osvieženia sa vodou,co doteraz nechapem.Pan bol na dochodku, bol vsak sčítaný,pracoval celý  život v múzeu.

Vsimla som si,že tunajší ludia pijú velmi málo,takmer nič. Hlavný zdroj potravy je ryža, čiže ti najchudobnejsi ľudia sú naozaj kosť a koža. Ženy sú zväčša po pôrode plnšej postavy, podľa všetkého majú mnohé problém so štítnou žľazou.
Práve v múzeu v Polonnaruwe som sa dozvedela,že odsudzovaný hákový kríž ako znak nacizmu pochádza práve z budhistickej kultúry a znázorňuje ochranu. Ako ľahko sa dá zneužiť symbol mieru a pokoja!
Bolo neuveriteľne horúco, teplota vzduchu síce niečo cez 30 °C,pocitová však vďaka maximálnej vlhkosti sa blížila k 40.
Ísť bosý po rozhorúčenej skale sa rovnalo cca chôdzi po žehličke. Domáci skaly využívajú I ako prirodzené sušičky,jednoducho na ne povystierajú vyprané prádlo.

Po raňajkách sme vyrazili do Anuradhapury. Je severnejsie vo vnútrozemí, trosku rátame s dažďom,konci tam pomaly turistická sezóna.Ako som písala už minule, Cejlon je známy diverzitou počasia, napriek malej rozlohe je odlišné podnebie na severe a juhu.
Tieto presuny ma fakt bavia,človek vidí kopec zaujímavosti a hlavne tých absurdnosti v cestnej premávke. Kto má väčšie auto,či vie šikovnejšie šoférovať,ma prednosť. Dokonca sme narazili na jeden semafor. Sranda bola,že "kamikadze" červené štátne autobusy ignorujú i červenú na semafore.Ak je potrebná pri jazdení predvidavost,tak tu to platí 100-nasobne.Už som písala predtým,som aktívny vodic 20 rokov,no tu by som za volant nesadla,možno časom. Muz sa odvážil a hovoril,že mal zmiešané pocity. Jazdí sa tu vľavo a žiadne pravidlá cestnej premávky tu neplatia.Navyse tu neplatí ani medzinárodný vodicak,čo vsak problém ani nie je tu.V prípade nehody ma však pravdu vždy iba domáci,lebo turista ma peniaze:D

Vsade sa pestuje ryža,väčšinu políčok vysievaju práve teraz,kedze konci monzunove obdobie,ako ryža dorastá,vyschnú i políčka a ryža dozreje.

Spotreba na obyvateľa je tu vysoká,tvori s kokosom hlavný zdroj obživy,čiže SriLanka napriek rozsiahlym poliam ryžu neexportuje . S kokosom je to tiež niekedy tazsie-ten dávajú do všetkého,naslano i nasladko,no vlani postihlo krajinu morove ochorenie kokosových paliem a úroda bola oveľa nižšia ako po minulé roky.Nasledkom bolo vyrazny vzrast cien kokosu a tým pádom sa stal menej dostupný pre najnižšie vrstvy obyvateľov.
Po zložení kufrov v ubytovani -Subaraya Rezort (obrázky zasa raz klamali,no dali sme to i s jastericami a zabami v kúpeľni a so studenou vodou).Zamestnanci boli však úžasní a velmi milí.Rozpravali sme sa s pánom,ktorý sa o nás staral.Vstava o 4.rano,spat chodí o 11. večer,ak má hostí,ktorí sú v "bare",tak i dlhšie a to je jeho pracovna doba,volno nema.Zarobia cca 100$/mesiac a sú vďační za akýkoľvek peniaz navyše.Napriek tomu sú všetci milí a usmiati, i keď im veľmi do smiechu v skutočnosti nie je.
Najradšej by som pomohla všetkým,keby sa dalo.
Keď to už inak nejde,kupila som si doma veľký pakel cukríkov a stále mam za hrst v kabelke.Keby ste videli tie ziariace ocka!
Samozrejme rozdielne vrstvy obyvateľov tu sú,no ta najchudobnejsia je najpočetnejšia.
Pre predstavu takto vyzerá priemerne ubytovanie na vidieku.

Po veceri sme vyrazili do budhistickeho chramu Ruwanweliseya alebo Ruwanweli Maha Seya  a je tiež známa ako Maha Thupa. Je to jeden z najvyšších chrámov na svete(103m) a je postavený cca okolo 140 p.n.l.

Tým,že bola sobota, u nich je to deň návštevy chrámu,takže bolo tam neskutočne množstvo ľudí.Turisti sa úplne stratili medzi domácimi.

Bola tam neuveriteľná atmosféra. Ľudia nosia na znak očisty biele oblečenie,ako obetu kupujú kvety,najmä lotosy a mníchom nosia  krásne zabalený odev ako dar (toto väčšinou ako poďakovanie za väčšiu udalosť v zivote-narodenie,sobáš...). Dar nesú ženy na hlave.

Tento deň sme venovali čisto kúpaniu. Nedá sa kúpať všade,su tu obrovské vlny,do oceánu sa nie všade dá vliezt,je tu však veľa krásnych zátok, kde je nádherne.
Ako prvú sme dali Turtle beach (Korytnačia pláž). Žijú tu a kladú vajíčka korytnačky,dá sa tu plávať s nimi a kŕmiť ich.

Neskutočný zážitok.  Pláž plná krabov,korytnačiek,rybičiek a morských ježkov na útesoch. Bolo tu trošku viac ĺudi,rozhodne sme neboli sami,ako sme boli zvyknutí,ale zasa žiadna plnka.
Tu sme sa vyšantili so šnorchlami a napriek 50ke faktoru i kvalitne niektorí spálili na nohách. Vlny totiž sú i tu a v kombinácii s jemným pieskom z drvených mušlí sme to trošku zanedbali.Ešteže som pribalila Panthenol (ako som si však všimla,ten majú bežné v lekárni i tu a k tomu výrobky so 100%zastúpením aloe vera,sú perfektné,tie sme si pribalili i do kufra).
Na poobedie sme mali naplánovanú nádhernú Jungle Beach. Trošku sme sa zamotali v spleti uliciek a pláž našli až na niekolkykrat,keďže navigácia sem až nesiaha Jedna sa o nádhernú zátoku chránenú UNESCO.

Miestni tu vycítili možnosť zárobku a prilákanie turistov,nuž stavajú bufety so slnečnikmi a lehátkami z dreva a kokosových listov.Opodiaľ je hotel,ktorého majiteľovi vadí táto činnosť,tak občas zavolá na týchto ľudí policajtov.Ti prídu a zrovnaju úplne všetko so zemou.Su vsak v prave, nic budovat sa tam nesmie.My sme prišli po takomto počine a teda nebol to pekný pohľad. Akonáhle sa objavili ďalší policajti,sme preistotu z tejto plaze odišli.

Predtým sa stihol náš sprievodca smyknut a oprieť sa rukami na morskeho ježka,takže smýkal ich vybrať do nemocnice.Prst mu narezali a ostne vybrali.

Ďalšia pláž bola pláž v Tangalle.Tu sme boli pri miestnom bufete do večera i s miestnymi hafanmi.Usalašili sa pod lehátkom a viac sa nepohli.

Tu sme boli okrem rodinky,ktorá po chvíli odišla,úplne sami. Dali sme si drink v miestnom občerstvení a tu som povedala,keď sme nemali žalúdočné problemu tu,tak už nikde!Najmladšia chcela cestoviny,nuž sa chlapík ponúkol,že ich na motorke ide uvariť domov a aj išiel:D

Ráno sme dali srílanské raňajky-ovocie,kokosové placky,kokosový med,placky a ryža s kokosovými palacinkami( to ich ovocie zbožňujem,obzvlášť papaya je božská),ovlažili sa v bazéne ,spakovali kufre (máme 3 stredne veľké kufre,dva príručné,no to vyťahovanie vecí zajazdy je naozaj otravné) a vyštartovali pozrieť srílanský vidiek.Samozrejme ide o silne komerčnú platenú záležitosť

Prv sme sa previezli na voze ťahanom ich typickou kravou(skúsili sme to všetci a celý čas som sa bála,že ma zasiahne jej očúraný chvost) a následne sme presadli na ich typickú loďku ,ktorú riadil ostrieľaný Srílančan.

Je tu obdobie sucha, čiže stromy pomaly strácajú listy,leknové listy boli všade.Ked kvitnú,musi to byt nádherné. Milión vtákov,flora a fauna je tu neskutočne bohatá.
Za malú chvíľu nám vyčaril nádherný náhrdelník z lekien, musel ich otvoriť a rozvinúť

To ticho na loďke bolo nádherné a neskutočné.Asi prvýkrát,čo som počula "ticho" a nikdy na to nezabudnem.
Vysadli sme pri malom prístrešku s miestnymi ženami (deti behali okolo) a vyskúšali,ako sa robia ich jedlá z kokosu.
Prv treba kokos rozseknut,nastrúhať a potom sa môže tepelne spracovat.Jedlo sa podava na bananovom liste a výlučne konzumuje rukami.
Nepamätám si názvy všetkých jedál (teda asi 3/4 nie),ale boli výborné. Základ všetkých bol práve ten a ryža.Vseobecne ich nájdete všade.
A nesmie chýbať chilli.Všade.A veľa.
Neberiete si z každého trosku,do stredu si dáte ryžu a prstami jedlo po troške spolu premiešame,urobíte "kopku" a vložíte do úst.Samozrejme predtým si ruky umyjete vodou z vodovodu pri chatrči

Najedeni sme naštartovali tuk-tuky(doslova,kedze sme riadili sami) a vybehli späť k východziemu bodu.

Ubytovali sme sa v Ceylon breeze Sigiriya s prekrásnym výhľadom,prečkali do 16. úpek (38 v tieni) v bazéne a vydali sme sa na posvätnú horu Pidurangala.Ide o jeden z najstarších budhistickych chrámov a klastorov s vytesanym obrovskym spiacim Budhom z jednej obrovskej skaly.

Z letiska sme uz potme vystartovali do nášho ubytovania,ktoré sme dohodli vopred.Musim napísať,že na letisku to ficalo,odbavili nas za 20 min i s kuframi,ktore na moju neskutocnu radost dorazili),víza sme mali kúpené u nás (50$ na hlavu)  vopred,rovnako sme sa zaregistrovali doma,čiže na letisku sme prešli plynule cez kontroly.

Kúpili sme kartu od operátora (Dialóg je fakt super,chytajú signál na takých miestach,že nám sa o tom ani nesniva) a vymenili peniaze za ich Rupie.

Potom prišla teplotná facka z klimatizovaneho lietadla,bolo do 30 stupňov.

Ubytovali sme sa vo Villa Shade v Negombe,boli sme takí unavení (vyštartoval sme z domu o 16.00 predošlý deň,na Srí Lanke sme pristáli po 19. 00 ich casu nasledujúci deň (+4,5 hodiny casovy posun).

Nieco sme pospali,o o 9. sme museli štartovať dalej,keďže itinerar neporušim ani za svet!Nie je vôbec jasne,ci sa sem ešte niekedy vrátime,takže chceme vidieť co najviac.Pan domáci bol veľmi milý pán z kresťanskej komunity,ktorých je napočudovanie v Negombe väčšina, cca 70%.

Jeho tradične raňajky boli jednoducho úžasné!Obrovský  zážitok a príjemné prekvapenie na úvod,porozprával nám veľa zaujímavých vecí,až mi bolo ľúto,že odchádzame.Prekvapilo ma I to,že všade sa vyzuvajú,teraz to už beriem normálne.Dokonca sme jedli v záhrade,keď nás obsluhoval,stále sa vyzuli opodial stola.