Po raňajkách sme vyrazili do Anuradhapury. Je severnejsie vo vnútrozemí, trosku rátame s dažďom,konci tam pomaly turistická sezóna.Ako som písala už minule, Cejlon je známy diverzitou počasia, napriek malej rozlohe je odlišné podnebie na severe a juhu.
Tieto presuny ma fakt bavia,človek vidí kopec zaujímavosti a hlavne tých absurdnosti v cestnej premávke. Kto má väčšie auto,či vie šikovnejšie šoférovať,ma prednosť. Dokonca sme narazili na jeden semafor. Sranda bola,že "kamikadze" červené štátne autobusy ignorujú i červenú na semafore.Ak je potrebná pri jazdení predvidavost,tak tu to platí 100-nasobne.Už som písala predtým,som aktívny vodic 20 rokov,no tu by som za volant nesadla,možno časom. Muz sa odvážil a hovoril,že mal zmiešané pocity. Jazdí sa tu vľavo a žiadne pravidlá cestnej premávky tu neplatia.Navyse tu neplatí ani medzinárodný vodicak,čo vsak problém ani nie je tu.V prípade nehody ma však pravdu vždy iba domáci,lebo turista ma peniaze:D

Vsade sa pestuje ryža,väčšinu políčok vysievaju práve teraz,kedze konci monzunove obdobie,ako ryža dorastá,vyschnú i políčka a ryža dozreje.

Spotreba na obyvateľa je tu vysoká,tvori s kokosom hlavný zdroj obživy,čiže SriLanka napriek rozsiahlym poliam ryžu neexportuje . S kokosom je to tiež niekedy tazsie-ten dávajú do všetkého,naslano i nasladko,no vlani postihlo krajinu morove ochorenie kokosových paliem a úroda bola oveľa nižšia ako po minulé roky.Nasledkom bolo vyrazny vzrast cien kokosu a tým pádom sa stal menej dostupný pre najnižšie vrstvy obyvateľov.
Po zložení kufrov v ubytovani -Subaraya Rezort (obrázky zasa raz klamali,no dali sme to i s jastericami a zabami v kúpeľni a so studenou vodou).Zamestnanci boli však úžasní a velmi milí.Rozpravali sme sa s pánom,ktorý sa o nás staral.Vstava o 4.rano,spat chodí o 11. večer,ak má hostí,ktorí sú v "bare",tak i dlhšie a to je jeho pracovna doba,volno nema.Zarobia cca 100$/mesiac a sú vďační za akýkoľvek peniaz navyše.Napriek tomu sú všetci milí a usmiati, i keď im veľmi do smiechu v skutočnosti nie je.
Najradšej by som pomohla všetkým,keby sa dalo.
Keď to už inak nejde,kupila som si doma veľký pakel cukríkov a stále mam za hrst v kabelke.Keby ste videli tie ziariace ocka!
Samozrejme rozdielne vrstvy obyvateľov tu sú,no ta najchudobnejsia je najpočetnejšia.
Pre predstavu takto vyzerá priemerne ubytovanie na vidieku.

Po veceri sme vyrazili do budhistickeho chramu Ruwanweliseya alebo Ruwanweli Maha Seya  a je tiež známa ako Maha Thupa. Je to jeden z najvyšších chrámov na svete(103m) a je postavený cca okolo 140 p.n.l.

Tým,že bola sobota, u nich je to deň návštevy chrámu,takže bolo tam neskutočne množstvo ľudí.Turisti sa úplne stratili medzi domácimi.

Bola tam neuveriteľná atmosféra. Ľudia nosia na znak očisty biele oblečenie,ako obetu kupujú kvety,najmä lotosy a mníchom nosia  krásne zabalený odev ako dar (toto väčšinou ako poďakovanie za väčšiu udalosť v zivote-narodenie,sobáš...). Dar nesú ženy na hlave.

(Na obrázku su mníšky -ženy)

Samozrejme boli všetci bosí,ísť v topánkach do areálu chrámu (i vonkajsieho) je neprípustné.Topanky viete oslozit do úschovy za drobný poplatok.Ako sa v obrovskom množstve vyznajú,netuším doteraz.

Tu sme boli svedkom milej prihody:Zrazilo sa auto s tuktukom,ten mal rozbité svetlo,auto pokrčeny plech.
Vystúpili,zasmiali sa,podali ruky a odišli 🙂
Stretli sme mnícha s výbornou anglictinou-nadherne rozprával. Chápal,že sme boli zvedaví,neprišli sme tam kvôli Budhovi.
Poďakoval ,že sme prišli a tým vzdali uctu ich kultúre a náboženstvu bez ohľadu na to,v koho ci a v co verime. Povedal,že pre neho je podstatne,aký je človek vnútri.
Nasledujuci deň sme ho stretli pri potulkách zasa a stretnutie bolo veľmi príjemne.
Inak pre zvedavych:v tej kupole nič nie je.Vraj tam boli/mozno sú poklady venované ako obeta kedysi dávno.Do kupoly sa ísť nedá,nie je tam vchod.
Konkrétne v tomto chráme je diamant (tomuto nejako neverim),ktorý bol na spici,no kvôli bezpečnosti ho presunuli dole a ľudia sa k nemu modlia,lebo ho pokladajú za svätý. Svetlo sa v ňom však lamalo inak,podľa mňa išlo o iný drahokam,ktorých je na ostrove naozaj mnoho.

Tento deň sme venovali čisto kúpaniu. Nedá sa kúpať všade,su tu obrovské vlny,do oceánu sa nie všade dá vliezt,je tu však veľa krásnych zátok, kde je nádherne.
Ako prvú sme dali Turtle beach (Korytnačia pláž). Žijú tu a kladú vajíčka korytnačky,dá sa tu plávať s nimi a kŕmiť ich.

Neskutočný zážitok.  Pláž plná krabov,korytnačiek,rybičiek a morských ježkov na útesoch. Bolo tu trošku viac ĺudi,rozhodne sme neboli sami,ako sme boli zvyknutí,ale zasa žiadna plnka.
Tu sme sa vyšantili so šnorchlami a napriek 50ke faktoru i kvalitne niektorí spálili na nohách. Vlny totiž sú i tu a v kombinácii s jemným pieskom z drvených mušlí sme to trošku zanedbali.Ešteže som pribalila Panthenol (ako som si však všimla,ten majú bežné v lekárni i tu a k tomu výrobky so 100%zastúpením aloe vera,sú perfektné,tie sme si pribalili i do kufra).
Na poobedie sme mali naplánovanú nádhernú Jungle Beach. Trošku sme sa zamotali v spleti uliciek a pláž našli až na niekolkykrat,keďže navigácia sem až nesiaha🙂 Jedna sa o nádhernú zátoku chránenú UNESCO.

Miestni tu vycítili možnosť zárobku a prilákanie turistov,nuž stavajú bufety so slnečnikmi a lehátkami z dreva a kokosových listov.Opodiaľ je hotel,ktorého majiteľovi vadí táto činnosť,tak občas zavolá na týchto ľudí policajtov.Ti prídu a zrovnaju úplne všetko so zemou.Su vsak v prave, nic budovat sa tam nesmie.My sme prišli po takomto počine a teda nebol to pekný pohľad. Akonáhle sa objavili ďalší policajti,sme preistotu z tejto plaze odišli.

Predtým sa stihol náš sprievodca smyknut a oprieť sa rukami na morskeho ježka,takže smýkal ich vybrať do nemocnice.Prst mu narezali a ostne vybrali.

Ďalšia pláž bola pláž v Tangalle.Tu sme boli pri miestnom bufete do večera i s miestnymi hafanmi.Usalašili sa pod lehátkom a viac sa nepohli.

Tu sme boli okrem rodinky,ktorá po chvíli odišla,úplne sami. Dali sme si drink v miestnom občerstvení a tu som povedala,keď sme nemali žalúdočné problemu tu,tak už nikde!Najmladšia chcela cestoviny,nuž sa chlapík ponúkol,že ich na motorke ide uvariť domov a aj išiel:D

Pláže sú tu nádherné. Jemný piesok a more.Dokonalá súhra obrazu,dotyku a zvuku.Toto mi neskutočne chyba I keď mám obrovsky rešpekt pred silou oceanu.Všade boli hmatateľné dôkazy o ničivých dôsledkoch tsunami v roku 2004,kedy zomrelo viac ako 35 tisíc ľudí ktoré spôsobil obrovský pohyb litosferických dosiek v Indickom oceáne. Spravidla sa posunu cca o 6 cm ,teraz sa posunuli o 30m.Vzniklo najničivejsie zemetrasenie v dejinách ľudstva s amplitúdou 9.6 stupňa richterovej stupnice.
Je tu i múzeum tsunami,toto sme však obišli,takéto veci ja nedávam.
Cestou "domov" sme sa zastavili u miestneho rybára a vyzdvihli objednané homáre na večeru.Pripravili nám ich v miestnom hoteli a teda mat 5tich kuchárov a krásnu reštauráciu len pre seba bol ďalší úžasný zážitok okrem toho kulinárskeho.

Keďže nás šofér sa prejedol,skončil na infuziách v nemocnici,našťastie bol do rána v poriadku.
Zajtra smer Mirissa 🙂

Ráno sme dali srílanské raňajky-ovocie,kokosové placky,kokosový med,placky a ryža s kokosovými palacinkami( to ich ovocie zbožňujem,obzvlášť papaya je božská),ovlažili sa v bazéne ,spakovali kufre (máme 3 stredne veľké kufre,dva príručné,no to vyťahovanie vecí zajazdy je naozaj otravné) a vyštartovali pozrieť srílanský vidiek.Samozrejme ide o silne komerčnú platenú záležitosť

Prv sme sa previezli na voze ťahanom ich typickou kravou(skúsili sme to všetci a celý čas som sa bála,že ma zasiahne jej očúraný chvost) a následne sme presadli na ich typickú loďku ,ktorú riadil ostrieľaný Srílančan.

Je tu obdobie sucha, čiže stromy pomaly strácajú listy,leknové listy boli všade.Ked kvitnú,musi to byt nádherné. Milión vtákov,flora a fauna je tu neskutočne bohatá.
Za malú chvíľu nám vyčaril nádherný náhrdelník z lekien, musel ich otvoriť a rozvinúť

To ticho na loďke bolo nádherné a neskutočné.Asi prvýkrát,čo som počula "ticho" a nikdy na to nezabudnem.
Vysadli sme pri malom prístrešku s miestnymi ženami (deti behali okolo) a vyskúšali,ako sa robia ich jedlá z kokosu.
Prv treba kokos rozseknut,nastrúhať a potom sa môže tepelne spracovat.Jedlo sa podava na bananovom liste a výlučne konzumuje rukami.
Nepamätám si názvy všetkých jedál (teda asi 3/4 nie),ale boli výborné. Základ všetkých bol práve ten a ryža.Vseobecne ich nájdete všade.
A nesmie chýbať chilli.Všade.A veľa.
Neberiete si z každého trosku,do stredu si dáte ryžu a prstami jedlo po troške spolu premiešame,urobíte "kopku" a vložíte do úst.Samozrejme predtým si ruky umyjete vodou z vodovodu pri chatrči🙂

Najedeni sme naštartovali tuk-tuky(doslova,kedze sme riadili sami) a vybehli späť k východziemu bodu.

Ubytovali sme sa v Ceylon breeze Sigiriya s prekrásnym výhľadom,prečkali do 16. úpek (38 v tieni) v bazéne a vydali sme sa na posvätnú horu Pidurangala.Ide o jeden z najstarších budhistickych chrámov a klastorov s vytesanym obrovskym spiacim Budhom z jednej obrovskej skaly.

Tam ísť cez deň naozaj neodporúčam,ide so po chodníku cez dzunglu,cez skaly so zástupom ľudí.Akonahle mal niekto problém so zdolanie terénu,tvorili sa "zapchy".
Všetci ľudia si však navzajom pomáhali,podávali ruky, deti prenášali.Bolo tu i veľa miestnych obyvateľov.
Odmenou za naozaj ťažký terén bol prekrásny západ slnka nad krajinou,ktorý sme chceli zažiť a na ktorý sa zabudnúť nedá. Zostane pred očami navždy a žiadna fotka to nevie zachytiť.

Tu si najmladšia rozbila kolena,posmykla sa na skalnom povrchu.Plaču bolo veľa,na druhý deň sme kúpili radšej antibiotickú masť v lekarni,keďže rana na pravom kolienku jej úplne očernela).
Celú cestu ju niesol ocino na pleciach,doteraz nechápem,ako to zvládol.Ked musíš,tak musíš...
Najedli sme sa tentokrát podľa tipu uja Tripadvisora a jedlo bolo naozaj veľmi chutné.

Totálne špinaví a unavení sme sa okolo 22. vrátili do hotela,aby sme si oddýchli.
Síce sme mali v izbe okrem cvrckov i agamu,celu noc vypadávala elektrika, čiže klíma v pr.eli,no bolo nám to úplne jedno,spali sme ako zarezaní🙂
Aby som nezabudla-pred spánkom sprcha v studenej vode 🙂

Zajtra smer Kandy.

P.S. Strava je tu úžasná. Vo vnútrozemí základ ryža a kokos ,v pobrežných oblastiach dary mora.

Občerstvenie na každom kroku za pár centov a fantastickej chuti. Jablko som odfotila pre zaujimavost-su importované a jedno takéto mini stojí 1e 🙂 Na smäd je najlepší vždy kokos.

Z letiska sme uz potme vystartovali do nášho ubytovania,ktoré sme dohodli vopred.Musim napísať,že na letisku to ficalo,odbavili nas za 20 min i s kuframi,ktore na moju neskutocnu radost dorazili),víza sme mali kúpené u nás (50$ na hlavu)  vopred,rovnako sme sa zaregistrovali doma,čiže na letisku sme prešli plynule cez kontroly.

Kúpili sme kartu od operátora (Dialóg je fakt super,chytajú signál na takých miestach,že nám sa o tom ani nesniva) a vymenili peniaze za ich Rupie.

Potom prišla teplotná facka z klimatizovaneho lietadla,bolo do 30 stupňov.

Ubytovali sme sa vo Villa Shade v Negombe,boli sme takí unavení (vyštartoval sme z domu o 16.00 predošlý deň,na Srí Lanke sme pristáli po 19. 00 ich casu nasledujúci deň (+4,5 hodiny casovy posun).

Nieco sme pospali,o o 9. sme museli štartovať dalej,keďže itinerar neporušim ani za svet!Nie je vôbec jasne,ci sa sem ešte niekedy vrátime,takže chceme vidieť co najviac.Pan domáci bol veľmi milý pán z kresťanskej komunity,ktorých je napočudovanie v Negombe väčšina, cca 70%.

Jeho tradične raňajky boli jednoducho úžasné!Obrovský  zážitok a príjemné prekvapenie na úvod,porozprával nám veľa zaujímavých vecí,až mi bolo ľúto,že odchádzame.Prekvapilo ma I to,že všade sa vyzuvajú,teraz to už beriem normálne.Dokonca sme jedli v záhrade,keď nás obsluhoval,stále sa vyzuli opodial stola. 

Hlavná potravina je kokos a ryža, su všade.Ovocie z jeho záhrady a teda to naše len vzdialene pripomína chuť toho tu.Co ma prekvapilo,je veľmi sýte. Vajíčka milujú na všetky spôsoby,mali sme kokosove placky ,palacinky plnené kokosom a úžasný kokosový med z kvetov.

Zbalili sme po ranajkach kufre , zaplavali v bazéne a vystartovali v ústrety ďalšiemu dobrodruzstvu- smer Dambulla.

🙂