Nový farár bol pri svojej prvej kázni tak nervozny, že takmer
ani nedokázal prehovoriť.Dalšiu nedeľu, pred druhou káznou sa
spýtal prítomného arcibiskupa, že čo by mal urobiť, aby sa
uvoľnil.... Ten mu poradil:"Kvapnite si do vody trochu
vodky,uvidíte,že po niekoľkých hltoch budete trochu kľudnejší"
Farár posluchol radu a skutočne, cítil sa výborne, že by dokázal
rečniť aj vo víchrici uplne kľudne.Po bohoslužbe sa vrátil do
sakristie,kde našiel lístok od arcibiskupa,ktorý mu odkazoval:
Vážený otče.... nabuduce si nalejte vodku do vody, nie vodu do
vodky.V dalšom texte pripájam niekoľko poznámok,aby sa už neopakovalo to,
čo som videl na dnešnej omši:
-na okraj kalicha nie je nutné dávať koliesko citrona
-tie kabínky v bočnej lodi su spovednice,nie toalety
-snažte sa neopierať o obraz Panny Márie,a už vôbec ju nemusíte
objímať a bozkávať
-máme 10 prikázaní ,nie 12.
-apoštolov bolo 12,nie 4 a žiadny z nich nebol trpaslík
-našeho Pána Ježiša Krista a Jeho Apoštolov nenazývame "JC and His
Boys"
-Dávid porazil Goliáša prakom a kamenom,nie je pravda,že by ho
"dojebal"
-Judáša neoznačujeme za "zkurveného zmrda"
-Svätého Otca sa nepatrí nazývať "Papa Ratzi"
-Bin Ládin nemal nič dočinenia s Ježišovou smrťou
-Svätená voda je na požehnanie,nie na osviežovanie zátylku
-nikdy sa nemodlite sediac na schodíkoch pred oltárom
-hostie sa majú rozdať veriacim,nemajú sa prikúsavať k vínu
-veriaci hádžu príspevky do pokladničky dobrovoľne,odstránte
nápis "Vaše sprepitné je môj plat"
-hriešnici pôjdu do pekla,nie "do piče"
-pri otčenáši je možné dvíhať ruky k nebesám,ale nie sa kývať
do vlny
-vašu iniciatívu,aby si všetci prítomní zatancovali hodnotím
kladne,ale robiť vláčik po celom kostole,to NIE!
Dôležité!!!...ten čo sedel v kúte pri oltári a o ktorom ste
tvrdili, že to je "buzík v sukni a trasvestita bez make-upu", to som
bol ja.Dúfam že do budúcej nedele tieto nedostatky napravíte. Inak, na
druhú kázen to bolo celkom dobré
S pozdravom
Arcibiskup
..úsmevný príbeh
smile – emotikon
smile – emotikon
wink – emotikon
Moje dieťa nechcelo jesť. Tak som mu to dal príkazom a išiel som na balkón fajčiť. Krpec volal, že mám zavrieť dvere, lebo mu je zima. Nové balkónové dvere sa však stále otvárajú, preto som mu povedal, nech ich zvnútra sám zavrie. Môj poslušný Jonáško zavrel – a akonáhle zistil, že sa k nemu nedostanem, odložil lyžicu, zapol si telku a mňa vonku si nevšímal. Klopal som, ale on sa iba usmieval, pekne som ho poprosil, načo začal vyjednávať. Povedal, že otvorí, ak mu sľúbim, že nemusí jesť. Ešteže nepovedal, aby som si kľakol. Takto ponížiť som sa však nechcel. Začal som búchať a nadávať, nech okamžite otvorí. Ďalej sa veselo smial, veľká sranda, ale mňa v tričku s krátkym rukávom humor prešiel. Poriadne som tresol do dverí a povedal mu, že ho zderiem ako hada. Môj synček sa zľakol Potom povedal, že by mi aj otvoril, ale bojí sa, že dostane na zadok. Toto trvalo dobrých dvadsať minút, ľudia z domu oproti pozerali na mňa ako na blázna. Nakoniec som mobilom zavolal na pevnú linku a zmeneným hlasom si k telefónu pýtal seba samého. Jonáš povedal, že otec nemôže ísť k telefónu, lebo je na balkóne. Nato som odvetil, že ja viem, ako tam svojho otca vymkol. Jonáš sa opýtal – odkiaľ to viem? Povedal som, že som Boh a viem všetko, aj to, že nechce jesť. Na druhom konci telefónu bolo chvíľu ticho, potom sa ma spýtal, či ako Boh môžem zariadiť, aby nedostal bitku.To sa mi nepáčilo, ale na druhej strane, Boh je milosrdný, tak som mu to sľúbil. Jonáš mi potom bez slova otvoril dvere a začal jesť. Ani ja som nič nepovedal, iba som si k nemu sadol a spýtal sa ho, ako mu chutí? Dobre, tato, povedal a po chvíli dodal, - volal mi Boh. A čo povedal? Že nemáš toľko fajčiť.