Iné bytosti 41. časť

Ostali obaja na mňa nechápavo pozerať. No mne nikto nič nevysvetlil, tak ako čo čakali? Akú odpoveď? „Myslíš, že je tu dostatok ľudí?“ Zahovoril ho Logan, aby predišiel ďalšej trápnej situácii. „Thomasova armáda osloboditeľov sa rozpadla, ostali sme len my a tí, ktorý sa k nám pridať nehodlajú.“ Čo je toto zraz psychopatov, ktorý chcú vyhladiť celý svet? „Ešte stále je tu však jeden problém. Ten jeho chlapec je nevyspytateľný. Boh vie, čo práve robí.“ Logan? „Ja viem presne čo robí, pre zatiaľ ho mám pod kontrolou.“ Odpovedal mu Jean. „Prepáčte.“ Usmievala som sa na toho zradcu. „Potrebujem si Jeana na chvíľu požičať.“ Surovo som ho odtiahla bokom. „Môžeš mi láskavo vysvetliť, o čo tu ide?“ Nepovedal si mi nič. Od dnešného večera som očakávala niečo iné, nie ples v divadle, kde teba aj mňa, ako vidím, poznajú.“ „Tvojou jedinou úlohou je sprevádzať ma tu. A snaž sa o to, aby všetci vedeli, že sme tu. Je evidentné, že s tým ako dnes vyzeráš, si neprehliadnuteľná. No ak sa dá, snaž sa ešte viac.“ „Čo z toho budem mať? Mám sa tu pretŕčať s úhlavným nepriateľom môjho frajera a ešte tak aby to všetci vedeli. To je k čomu dobré?“ Pritiahol si ma bližšie. Vedel, že nás fotí nejaký fotograf z novín. „Ver mi, že rovnako ako je to dobré pre mňa, je to dobré aj pre teba. Aspoň ťa nikto nebude podozrievať.“ „Už len to, že som tu s tebou je samo o sebe podozrivé, Jean. To sú tí ľudia vážne takí hlúpi? Aj ten chlap, chodil na schôdze k Loganovmu otcovi a tvrdil, že o tebe nič nevie. A pritom ti podsúval informácie. Navyše, čo ak sa o tomto dozvie Logan?“ „Logan ťa už nemôže viac ignorovať, to si si nevšimla? Stále ťa zaujíma a ja nechápem prečo. Totálne na teba kašle.“ „Mám toho dosť.“ Odtiahla som sa. „Veľmi dobre vieš, že ho milujem. Nechápem prečo sa ma snažíš presvedčiť o opaku.“ „Pretože viem, ako to celé dopadne.“ „Mal by si vyhľadať pomoc nejakého odborníka. Ty si vážne chorý.“ Zasmial sa. Tvári sa ako by som mu tu rozprávala nejaké vtipy. „Ja som úplne v poriadku.“ Chytil ma okolo pásu a tlačil k stolom. „To ty si tá, ktorá si za žiadnu cenu nechce uznať pravdu. Myslíš, že keby mu na tebe záležalo pustil by ťa sem so mnou? Mal som toľko hrdosti a šiel som si pýtať povolenie.“ „To mi snáď nechceš nahovoriť, že si bol za Loganom a pýtal si si od neho povolenie, aby si ma sem mohol dotiahnuť?“ „Bol.“ Odtiahol stoličku, aby som sa posadila. No tak sa pozri. Podával mi ruku. S obrovskou zvedavosťou som ju prijala. Chcela som vedieť, či to čo hovorí je pravda. Takmer som odpadla keď som videla ako mu Logan s nezáujmom povedal, nech si so mnou robí, čo chce. Že ho vôbec nezaujímam. „To predsa nie je možné.“ „Do frasa! Choď za ním. Opýtaj sa ho na to sama, keď mi v ničom neveríš.“ No asi som ho trochu nahnevala. Asi trochu viac. Nechcem si však pripustiť, že by bol Logan schopný takého správania. To mi k nemu vôbec nesedí. Nechápem to. Vôbec...
           So slzami na krajíčku som celý večer vstrebávala to, že Logan ma má úplne na háku. Vždy, keď niekto prišiel, nahodila som americký úsmev číslo štyri a tvárila som sa, že sa nič nedeje. Vnútri ma však táto informácia zožierala zaživa. Prečo? Ako mohol? Čo som mu urobila?