3.

Denné svetlo vidieť v jaskyniach len zriedka, hlavne ak sa nachádzate niekde v jej tretine. Cez otvor v podlahe sem však presvitali posledné slnečné lúče. Nevidela nič, takmer ani Simonovu postavu, tak ju dosť prekvapil slabý náraz niečoho malého do jej brucha. Malá čelovka na solárne nabíjanie. 
„Tu dolu teda dlho nevydrží,“ poznamenala do tmy.
„Nebude treba,“ ozval sa spoza nej druhý pomerne známy hlas. Okamžite sa jej vybavila spomienka na tvár, ktorej patril. Svetlohnedé, nakrátko ostrihané vlasy, oválna tvár, hnedé oči. Michael.
Okamžite zapla svetielko a namierila ho smerom, z ktorého prichádzal hlas. Skutočne to bol on. Predlaktím si inštinktívne zakryl oči a keď sklonila svetlo dolu, dal ruku preč.
„Michael?“ Opýtala sa neveriacky.
„Čakala si niekoho iného?“ Zazrel na ňu.
„Nečakala som nikoho,“ zamrmlala si popod nos.
Skutočne netušila, že tu bude ešte niekto. Že ešte niekto, koho poznala, prežil. Michael bol kamarát jej brata, trávili spolu veľa času a ona tak mala veľa možností zvyknúť si na jeho prítomnosť. Zvykla si na ňu však až príliš. Po určitom čase zistila, že sa jej začína páčiť. Hlavne, keď sa pred ňou schválne predvádzal. Obaja sa snažili si na seba ukradnúť čo najviac pohľadov, keď sa jej brat nepozeral. Simon by ho ako správny starší brat určite zabil. Vedela, že ak niečo zistí, teraz už by mu mohlo byť ukradnuté, že by za taký čin bol potrestaný. Teraz by mu to nemal kto dokázať.
Rýchlo sklonila hlavu k zemi. Ešte stále bola hanblivá a po vyše mesiaci, čo ho vôbec nevidela, ešte viac. Chvalabohu, že v tej tme nikto nevidel ako sa červená až za ušami.
Počula ako jej niečo preletelo ponad hlavu. Simon to chytil do rúk a tak otočila svetlo radšej jeho smerom. Videla ako spoza nejakého kameňa vytiahol ďalšiu baterku, nasadil si ju na čelo a prešiel pár krokov po kamienkoch na zemi. Tie len zavŕzgali na protest a ďalej sa nehli. Simon namieril svoje svetlo smerom hore. Pod asi dvojmetrovým stropom jaskyne bola štrbina, v ktorej začal šmátrať rukou. Bol zaujatý, pravdepodobne tam mal niečo schované.

Túto krátku príležitosť využil Michael. Vedel, že aspoň na okamih sa opäť po dlhom čase môže priblížiť k Samante. Tá mu stála otočená chrbtom a sledovala Simona. Potichu sa k nej priblížil. Vedel, že ho zaiste počula, sluch mala ako ostražitá srna, obzvlášť v noci. Zmenila sa. Už to nebolo to vyľakané dievča, čo sa snaží pred každým skryť. Schovávala sa úplne pred všetkým, čo bolo pre ňu nové. A teraz, páni, prežila mesiac sama. Už to samo o sebe hovorí o tom ako sa zmenila. Predtým by sa bola Simonovi zakvačila okolo krku alebo niekde v kúte plakala. A možno to aj urobila, ale rýchlo jej došlo, že sa tak nikam nedostane. Neodolal. Bol tak blízko. Očami hypnotizoval Simona a pohladil ju po vlasoch pri ramene.

Samanta úplne zmeravela. Počula, že sa k nej niekto blíži, a keďže tu bol len Michael, presne vedela kto. To, že ju pohladil po vlasoch na chrbte ju však paralyzovalo. Snáď len na stotinu sekundy sa otočila, aby ho videla lepšie ako pred tým. Okrem kruhov pod očami sa takmer vôbec nezmenil. Usmieval sa a tak ju podvedomie donútilo tiež sa usmiať. To už však znovu radšej pozerala na Simona.
Ten zo štrbiny vytiahol nejakú tašku.
„Tak, čo tu máme?“ Rýchlo ho zahovoril Michael, aby si nič nevšimol. Hlavne nie Samantu, čo tam stála ako kôl v plote
Samanta mala stále drevené celé telo, ledva presúvala svetlo v rukách. Toto rozhodne nečakala.

Simon mal pre každý prípad niekoľko úkrytov, kde mal poschovávané rôzne veci. Rovnako ako Samanta však nikdy netušil, že ich bude potrebovať. Ak pozbierajú všetky veci zo skrýší, skôr ako ich nájde niekto iný, budú na tom možno lepšie, ako ľudia v meste. Vybral z tašky dva nože. Jeden si založil za opasok, druhý, bez kontrolného pohľadu, hodil po Samante. Tá ho chytila presne za rukoväť asi desať centimetrov pred jej hlavou. Nechcel ju zabiť, ani jej ublížiť, vedel, že ho určite chytí. Vždy ho chytila. Navyše nechcel, aby si Michael myslel, že by im mohla byť na príťaž, aj keď nebol sto percentne presvedčený o tom, že by mala ísť s nimi. Predsa len, bola to jeho mladšia sestra. Mladšia. Sestra. Nikdy nechcel, aby sa jej niečo stalo a ak by v dome ostala sama, nemala by príliš veľkú šancu. To ale nemá ani s ním, aj keď sa bude aspoň snažiť ju ochrániť. Náhle prešpikoval pohľadom Michaela, ktorý s otvorenou hubou, doslova, hľadel na Samantu. Tentoraz chytil nôž pred jeho tvárou.
„Videl si to?“ skôr ho pokarhal ako sa pýtal.
Michael len pokrútil hlavou na odpor. 
„Tak si dávaj pozor, pretože nie je až taká hlúpa ako si možno myslíš.“

Keby ten vedel, čo si Michael v skutočnosti o Samante myslel. Zaiste by ten nôž nechytil, nechal by ho, aby mu prešpikoval mozog.

Samanta vedela, že sa Simon len predvádza. To robil vždy. Navyše, by nikdy nedovolil, aby sa jeho najlepšiemu kamarátovi niečo stalo.