Najskôr som nechcela, pretože nemám rada mudrujúcich ľudí, ktorí vždy vedia lepšie ako by sa zachovali a ako by sa vyhli riziku a podobne – a takí kritici sa vždy nájdu...ale nedalo mi a keďže sa ma strašne veľa žien pýta ako sme to zvládli , rozhodla som sa, že predsa napíšem...

Vždy som si rada čítala tie nádherné príbehy plné šťastia, lásky a eufórie od žien, ktoré sa rozhodli porodiť svoje dieťa doma. 
Obdivovala som a obdivujem ich odhodlanie, zároveň aj chápem, pretože oba svoje pôrody som plánovala v tehotenstve čo najviac vydržať doma, neprísť do pôrodnice zbytočne skoro aby som nebola vystresovaná rutinnými predpísanými postupmi ,papierovačkami ,monitormi a vyšetreniami a veľmi som sa bála oxytocínu a vyvolávania, urýchľovania pôrodu... Oba razy som chcela aby pôrod prebehol čo najprirodzenejšie...Aj som sa pripravovala-cvičila, navštevovala i viedla predpôrodné kurzy, pila alchemilku, ostružinu malinovú, jedla sliz z ľanových semienok, masírovala hrádzu, cvičila s Epi-nom aby som sa vyhla nástrihu...
Bola by som rada, keby aj ja mám tú odvahu naplánovať si pôrod doma ale nie som ten typ, nie som tak statočná...Ani neviem prečo na to vlastne treba statočnosť - veď kedysi sa rodilo len tak...ale vplyvom doby, okolia, postupov "pre istotu" a samých odstrašujúcich príbehov sa zmýšľanie žien a ľudí zmenilo...
Myslím, že je to hlavne o tom strachu, postaviť sa okoliu a najmä najbližšíma vysvetliť im, že pre vás je to najlepšie niečo iné ako si predstavujú oni a ešte aj každá z nás chce to svoje vytúžené dieťatko čo najviac ochrániť a chce aby bolo zdravé a tak volíme miesta na pôrod, ktoré sa nám zdajú najbezpečnejšie - pôrodnice.....Je ešte len pár výnimiek žien, ktoré dospeli k presvedčeniu, že najbezpečnejšie je doma.....Ja som asi taký stred - pre mňa je najprirodzenejšie a najláskyplnejšie doma v kľude - ale na ten kľud by som potrebovala mať vedľa seba nonstop človeka, čo vie objasniť v každom prípade, čo sa deje a upokojiť (preto som aj k obom pôrodom zajednávala dulu) ale vo vedľajšej izbe alebo aspoň vo vedľajšej budove plne vybavenú sálu s medicínskym vybavením-pre prípad :D :D :D.....Veľmi ma mrzí, že u nás na Slovensku nie sú ešte pôrodné domy tohto typu - toto by bol ideál pre môj vysnívaný pôrod ;)

Viem, že v ČR sú už pôrodnice, ktoré sa veľmi priblížili tomuto spôsobu a snažia sa čo najviac vyhovieť rodičkám a spraviť im, pokiaľ je to možné, čo najpokojnejšie prostredie pre pôrod a vyhovieť ich osobitým prianiam...
Ale podľa môjho prvého pôrodu, ktorý je opísaný v inom mojom albume, nebolo pre mňa zrovna najvhodnejšie plánovať si vycestovať porodiť tam...Som vďačná aj za to, že v Trenčíne v pôrodnici sú už o dosť ďalej v snahe prirodzenejších pôrodov a snažia sa aspoň v niečom vyhovieť!
Veľa ľudí, aj lekárov mi už povedalo , že som typ rodičky, ktorej môže väčšina žien závidieť...áno, ja som za to neskutočne vďačná!!! Neviem si predstaviť byť hodiny, či dni v kontrakciách a vedieť vtedy sama odhadnúť, kedy je ten správny čas vyraziť už do pôrodnice – aj preto som už k prvému pôrodu chcela dulu, tiež si neviem predstaviť aké to je byť už dlho v „bolestiach“ , či by som aj potom bola taká odhodlaná odmietnuť akúkoľvek toľko ponúkanú „pomoc“ v pôrodniciach od sestričiek – či už od bolesti alebo na urýchlenie...
Ani pri jednom mojom pôrode som totiž nezažila hodiny kontrakcií...ani žiaden príznak, že už sa začína niečo diať len som sa popredu otvárala, pri prvom som bola od 38tt na 2cm a mala som len raz „poslíčkov“, ktorí po horúcej sprche prešli a potom mi už len dva dni pred termínom praskla voda, do 15 minút nabehli kontrakcie po troch minútach, ktoré do polhodinky prešli už v také s pocitom na tlačenie-ale to sme boli už v aute na ceste do pôrodnice a šli na 4 smerovkách v plnej rýchlosti...Prišli sme do pôrodnice rovno na sálu, prezliekla som sa a na tri zatlačenia bola prvá princezná Tamarka vonku bez jediného zranenia – hodinu a pol od puknutia vody.

Toto druhé tehotenstvo bolo náročnejšie, bolievala ma panva už od prvých mesiacov, ťažko sa mi kvôli tomu chodilo, malá sa mi tlačila dole, skoro som sa otvárala(od 32tt som bola na 1cm), musela som sa šetriť kvôli hroziacemu predčasnému pôrodu a iné rôzne „opletačky“, ktoré sme našťastie v zdraví prekonali.
Znova mi celé tehotenstvo takmer vôbec netvrdlo brucho – sem tam večer, po celom dni, keď som sa viac namáhala sa mi zdalo že býva tvrdšie – ale také skôr viac napnuté. Od 36tt som bola otvorená na 2cm od 38tt na 3cm a od 39tt na 4cm, bez nejakých príznakov...aj CTG pásy mi 2x vyšli v poriadku – pri činnosti maternice ani náznak kontrakcie – len rovná čiara.....-s lekárom sme sa na poslednej poradni aj rozprávali o tom, že ako som nakoniec pekne vydržala až do termínu a že už na ten pôrod stačí len impulz a nebude to dlhé, predpokladal, že to bude rýchlejšie ako pri prvej dcérke, tak som bola aj na jednej strane spokojná, že to nebude dlho trvať ale vždy som si držala rezervu, že to tak vôbec nemusí byť, každý pôrod je predsa individuálny....aj lekár uvažoval, že by ma poslal do pôrodnice ale tam by ma bez pôrodnej činnosti neprijali a ja by som ani nechcela nastúpiť, nechcela som vyvolávaný pôrod – ani len pichnutím vody, kým som mala všetko v poriadku a bábätku bolo dobre – chcela som aby si samé vybralo kedy príde. 
Samozrejme som aj mala v zálohe , že to môže prísť veľmi rýchlo a Keď ako pri prvom pôrode už pocítim tlaky , tak radšej do auta nenastúpim, pretože som netúžila rodiť niekde na krajnici v aute...Preto som sa na poslednej poradni všeličo lekára povypytovala, či sa môže stať, že by som rodila tak, že by som nemusela ani tlačiť a dieťa šlo tak rýchlo von, čo v takom prípade, ako postupovať, čo hrozí- chcela som vedieť všetko. Na tomto mieste mu treba poďakovať, pretože mi milo a s ochotou zodpovedal všetky otázky, nijakej odpovedi sa nevyhýbal a zbytočne ma ani nestrašil! 
Termín som mala určený podľa predpokladaného otehotnenia na 11.9.2014...odvtedy moja nervozita naberala na obrátkach, tu sa musím poďakovať môjmu manželovi Michalovi, ktorý ma doma ochotne počúval -moje frfľanie a strachy z vyvolávaného pôrodu a znášal aj moje záchvaty domácich praktík privolania pôrodu, vyskúšala som takmer všetky babské recepty, mala dostatok pohybovej aktivity, energie na rozdávanie -ako za celé tehotenstvo nie a aj tak sa nič nedialo, ani náznak kontrakcie, žiadna bolesť, nič ani poslíčkovia :D
Mala som ale zajednanú dulku aby prišla hneď, keď sa so mnou niečo udeje, že kým umiestnime teda Tamarku, akurát to stihne alebo ju naložíme niekde po ceste - alebo ak to má prísť doma, tak bude pri mne a budeme volať záchranku - to bola dohoda. ..Boli síce pripomienky zo strany pár ľudí, že na čo mi je dula, keď prvý pôrod som mala taký rýchly a že veď na druhý pôrod mi ju už netreba....ale jej vďačím zase za veľa! Každú bolesť v tehotenstve, obavu, či problém som s ňou mohla konzultovať a vždy ma upokojila a to najmä v posledné dni – kedy som už bola zúfalá z toho, prečo pôrod neprichádza...Bola mojou „psychologičkou“  Ďakujem, Miška!

V pondelok 15.9. som si ráno ešte dala šálku koreneného čajíku a šli sme na nákup a mojej babke na obed pešo (manžel sa ma pýtal, či nejdeme autom, že keď mi pukne niekde voda aby sme rýchlo šli domov - ale ja som ho odhovorila, že to potrebujem už rozchodiť, že nechcem vyvolávaný pôrod) ..po ceste domov z obedu od babky nám Tamka v kočíku zaspala - ako cez obed zvykne, domov sme prišli pred 13tou...
Manžel previezol spiacu Tamku v kočári na balkón a ja som si zatiaľ uložila kúpené veci - a v tom tlak v krížoch a teplo ....len tak trošku vody odišlo...hneď sa mi chcelo na Wc, manželovi hovorím nech sa ani nevyzlieka, hodí mi ešte do tašky zubnú kefku, že volám dule a hneď ako niekto príde k Tamke letíme do pôrodnice. Z Wc som vybavila telefonát s dulou a kamoškou na stráženie Tamarky -obe prisľúbili príchod do 10 minút, čo aj cca splnili...ALE...na Wcku som bola asi 5 minút a hneď ako som sa postavila ma chytila strašná kontrakcia do krížov - vedela som, že už asi nevyrazíme, že je to už ono - bolesť taká, že som musela vliezť do sprchy a pustiť si teplú vodu na kríže, ďalšia kontrakcia prišla vzápätí a pri tej už som vy dala aj hlasné ale ešte jemné "aaaaa" hovorila som si, že to pekne predýcham s vokalizáciou, nečítala som síce Hypnopôrod ani nebola na kurze, stihla som len prečítať knižku „Aby pôrod nebolel“ a rozhodla som sa v tej sekunde, že to teda skúsim-aby to čo najmenej bolelo, že si budem pekne dýchať a keď už to prišlo takto doma, nech to je ako v tých príbehoch
Manžel prišiel pozrieť a hneď sa pýtal či volá záchranku, poprosila som ho nech pozrie čas kedy bola táto druhá kontrakcia a stopne čas kedy nastúpi tretia – prišla o dve minúty, otvorila som oči a vravím že radšej nech hneď volá, tobôž, keď som zbadala v sprche , že mi začína vytekať jasnočervená krv - v ten moment som sa strašne bála čo sa so mnou deje (neskôr v pôrodnici mi lekár povedal, že to je bežné tesne pred pôrodom)...ale ja som sa tak stiahla, že nasledujúca kontrakcia, ktorá v momente prišla sa už nedala pekne predýchať, začala som strašne kričať lebo to veľmi bolelo, šiahla som si medzi nohy a za hrádzou už cítila hlavičku - kričím na manžela, že už ide hlavička, nech sa pýta čo mám robiť-...
Michal sa dovolal na centrálu 112 akurát a hovorí, že rodím hlavičku - spojovateľka, že nás musí ale prepojiť na záchranku v našom meste a to prišla ďalšia silná kontrakcia a môj strašný krik od bolesti, musel sa zavrieť v izbe aby niečo počul -a oni sa ho pýtajú na manželkine údaje - rok narodenia...Manžel na ňu kričí, že rodíme!!! a ona že kto vám to tam plače? Michal -"No to už to bábätko, kvôli ktorému vám volám!!!!" 
Nemusela som ani tlačiť - ako ani pri hlavičke...pliecka sa drali von - len som malú pridržala za hlavičku, potom mám sekundové okno, neviem, či som ju vybrala alebo vykĺzla sama do vane a ostiaľ som ju dvihla, viem len ako som ju už dvíhala pod ramienka a podržala oproti sebe vo výške očí - bola modrá - a do mňa ďalší veľký strach, že čo ak sa nenadýchne, pritisla som si ju poriadne k sebe medzi prsia pohladila ju po chrbátiku, začala kuckať a hneď na to aj plakať a za pár sekúnd bola ružovučká - ale tých pár sekúnd kým začala plakať bolo neznesiteľných, prišli mi ako večnosť, pritom to bolo hneď...-to bol ďalší veľký strach. Inak by to bolo celé krásne, aj napriek takej intenzívnej bolesti. Manžel akurát dovolal so záchrankou keď mi napadlo, že aký je čas, kedy sa malá Nataška narodila...pozrel sa, bolo 13:14 – takže sme určili čas narodenia na 13:12 – keďže sa narodila počas telefonátu ;)
Hneď na to prišla dula( bolo 12:56, keď som jej volala, že mi pukla voda a 13:15 – keď mi volala zospodu spred vchodu, že je už tu-aby nezobudila staršiu), kamarátka na stráženie prišla zarovno s ňou a hneď po nich sa výťahom vyviezli záchranári...chceli strihať hneď šnúru, že ideme do nemocnice - ale som poprosila, či by sme aspoň chvíľku ešte nemohli nechať dotepať pupočník. Dohodli sme sa aspoň na 10 minútkach, poprikrývali nás aby sme boli v teple a pupočník chvíľku nechali ešte tepať, potom som poprosila, či môže manžel prestrihnúť, tak strihal, malá Nataška sa zatiaľ krásne prisala no a potom prišli zase také bolestivé kontrakcie, že som malú hneď dávala z rúk - Michal ju držal zabalenú v plienke a v dvoch dekách...Nedala sa mi porodiť placenta - bola zase strašne veľká, nedalo sa mi tlačiť a tak, že ideme do tej nemocnice - ale ako som sa postavila na jednu extra silnú kontrakciu vyšla...bola strašne veľká - akoby zo mňa šlo druhé dieťa...preto sa ma aj v tomto tehotenstve zase pýtali, či nečakáme dvojičky .....
Takže celý pôrod sa ukončil doma aj s treťou dobou pôrodnou, no stratila som dosť krvi, tak mi ešte dali infúzku lebo mi klesol tlak, naložili do sanitky za vyprevádzania hláv susedov v oknách a zástupe áut na parkovisku - lebo sa nedala obísť sanitka a šli sme do pôrodnice...tam sa Nataška chvíľu zohrievala na novorodeneckom na výhrevnom lôžku, kým mňa dočistili, dali mi oxytocín 5ml na sťahovanie maternice a lekár spravil dva kozmetické vonkajšie štichy, čo som sa trošku natrhla, aj keď som sa bála, že som celá komplet , keďže to šlo tak rýchlo - ale cvičenie s Epinom sa mi zase osvedčilo a našťastie to dopadlo len s tými dvoma stehmi. ....Ešte na sálu mi Natašku doviezli a odvtedy sme boli stále spolu, ani na prvú noc som ju nedala na novorodenecké, aj keď som mala takú možnosť, pekne cuckala a spala tiež celkom dobre a keďže postieľka bola hneď vedľa mojej postele, zvládla som to a silu som mala aj napriek strate krvi. Vďačím Bohu za taký pôrod a za toľko náhod a šťastia , ktoré sa postretali a ako to dopadlo, že som neporodila na níkupe v Lidli, na ulici alebo u babky, že to prišlo až keď sme dorazili domov a zrovna v čase, keď prvá princezná spala, nevidela to a nepočula a ešte aj v taký dátum...- Prvá dcérka je narodená na Nanebovzatie Panny Márie a druhá na Sedembolestnú....Nie som síce veriaca, ktorá si plní zodpovedne svoje kresťanské povinnosti a v kostole som málo ale za to všetko jedno obrovské ĎAKUJEM „tam hore“ !

Nataška mala krásne miery: 3800g, 52cm ....