▪︎Druhým stridžím dňom bol 30. november - na Ondreja ▪︎Deň, keď oslavuje meniny Ondrej, bol vždy spolu s Vianocami považovaný za najčarovnejší deň v roku. Ľudia sa venovali vešteniu, najmä mladé dievčiny, ktoré chceli vedieť niečo viac o svojom budúcom ženíchovi ▪︎Podľa pranostík sneh, ktorý napadol na Ondreja, dlho leží, len na Gregora (12.marca) do potoka beží. ,, Keď ondrejský mesiac pustí, to všetky pustia, bude mierna zima" Inými slovami, aké bolo počasie na Ondreja, také malo byť celú zimu. Počasie slúžilo aj na predpovede úrody: ,, Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov " alebo ,, keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia". ▪︎Na Ondreja bol zákaz pradenia, čo sa odôvodňovalo tým, že by ovce dostali motolicu, alebo, že by sa vlk ,,zamotal" do stáda. ▪︎ V Turci sa chlapi báli ísť na Ondreja do hory rúbať drevo, lebo verili, že by ich strom privalil. Z domu v ktorom mali Ondreja, nechceli nič požičať, pretože by ich vraj postihla škoda na majetku. ▪︎Deň Ondreja bol predovšetkým bohatý na veštby o vydaji, menej o ženbe. V predvečer Ondreja sa dievčatá zišli niekde párali perie, častejšie však cieľom ich stretnutia boli rôzne čary. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami. Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch zvestovala, ako sa bude volať muž čarujúcej dievčiny. Prázdny lístok znamenal, že si dievka na vydaj ešte musí počkať. ▪︎V Liptove si zas dievčatá z vody, ktorú doniesli v ústach zarobili cestíčko a upečené dali na noc pod hlavu. Čo sa im prisnilo, to sa im malo aj splniť. Tiež chodili siať konope popod okná, kde mali mládencov, pričom dievky hovorili: „Ondreju, Ondreju, konope ti seju, daj mi, Bože, znati, kde ma budú brati“. Ak vraj konope naozaj vzišlo, mala sa dievka do roka vydať. ▪︎Na zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. Zvyčajne pri tom odriekali zaklínadlo: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať.“ ▪︎V tento večer chodievali dievky aj triasť ploty. Vtedy hovorili: "Kývam, kývam plotom, nikto nevie o tom, len sám Pán Boh z neba, že mi muža treba." „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť.“ „Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“ Nuž a potom už len počúvali, z ktorej strany a koľkokrát zabrechal pes. Stadiaľ mal byť nastávajúci a počet zabrechaní znamenal počet mesiacov ▪︎V Terchovej na Ondreja nalámali na gazdovstve toľko čerešňových prútov, koľko bolo ľudí v dome, a každý si svoj prútik poznačil. Prútiky v nádobe a vodou odložilo na teplé miesto. Čí prútik do Vianoc vykvitol, ten sa mal dožiť aj budúcich Vianoc. ▪︎V Turci išli dievky na Ondreja včasráno k potoku hľadať čerstvé púčky na konároch kríkov. Ktorej sa to do východu slnka podarilo, mala sa do roka vydať. ▪︎ V Tvrdošíne dievča upriadlo dlhú niť a položilo ju tak, že viedla od ich plota k susedovmu. Ženíchom mal byť mládenec, ktorý na pripravenú niť prvý stúpil. ▪︎Na Kysuciach si dievča pred svitaním nabralo do konvičky klobúkom ženatého muža vodu z deviatich studní a troch brodov. Doma hodilo do konvice žita a ak zrno vyplávalo hore, ženích bol do roka istý. V takom prípade dievčina večer vo veštbe pokračovala, chcela vedieť, za koho pôjde. Z piatich domov, kde bývali mládenci, ukradla drevo a zohriala na ňom ráno získanú vodu. Umyla si v nej vlasy a v spánku sa jej mal ukázať ten, ktorý jej bol súdený. ▪︎V Gemeri sa dievča ktoré si na Ondreja ľahlo spať hladné, usilovalo zobudiť presne o polnoci. Keď sa jej to podarilo a pozrela sa v tej chvíli do zrkadla,, uvidela v ňom svojho ,, osúdenca". Ak jej však bola súdená predčasná smrť, uvidela v zrkadle truhlu alebo máry.. Literatúra: Rok vo zvykoch nášho ľudu, E.Horváthová, Tatran, r.1986
30.11. ONDREJ
▪︎Druhým stridžím dňom bol 30. november - na Ondreja
▪︎Deň, keď oslavuje meniny Ondrej, bol vždy spolu s Vianocami považovaný za najčarovnejší deň v roku. Ľudia sa venovali vešteniu, najmä mladé dievčiny, ktoré chceli vedieť niečo viac o svojom budúcom ženíchovi
▪︎Podľa pranostík sneh, ktorý napadol na Ondreja, dlho leží, len na Gregora (12.marca) do potoka beží.
,, Keď ondrejský mesiac pustí, to všetky pustia, bude mierna zima" Inými slovami, aké bolo počasie na Ondreja, také malo byť celú zimu. Počasie slúžilo aj na predpovede úrody: ,, Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov " alebo ,, keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia".
▪︎Na Ondreja bol zákaz pradenia, čo sa odôvodňovalo tým, že by ovce dostali motolicu, alebo, že by sa vlk ,,zamotal" do stáda.
▪︎ V Turci sa chlapi báli ísť na Ondreja do hory rúbať drevo, lebo verili, že by ich strom privalil. Z domu v ktorom mali Ondreja, nechceli nič požičať, pretože by ich vraj postihla škoda na majetku.
▪︎Deň Ondreja bol predovšetkým bohatý na veštby o vydaji, menej o ženbe. V predvečer Ondreja sa dievčatá zišli niekde párali perie, častejšie však cieľom ich stretnutia boli rôzne čary. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami. Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch zvestovala, ako sa bude volať muž čarujúcej dievčiny. Prázdny lístok znamenal, že si dievka na vydaj ešte musí počkať.
▪︎V Liptove si zas dievčatá z vody, ktorú doniesli v ústach zarobili cestíčko a upečené dali na noc pod hlavu. Čo sa im prisnilo, to sa im malo aj splniť. Tiež chodili siať konope popod okná, kde mali mládencov, pričom dievky hovorili:
„Ondreju, Ondreju,
konope ti seju,
daj mi, Bože, znati,
kde ma budú brati“.
Ak vraj konope naozaj vzišlo, mala sa dievka do roka vydať.
▪︎Na zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. Zvyčajne pri tom odriekali zaklínadlo:
„Ondreju, Ondreju,
olovo tebe leju,
aby si mi dal znať,
koho budem muža mať.“
▪︎V tento večer chodievali dievky aj triasť ploty. Vtedy hovorili:
"Kývam, kývam plotom,
nikto nevie o tom,
len sám Pán Boh z neba,
že mi muža treba."
„Plote, plote trasiem ťa,
svätý Ondrej prosím ťa,
daj mi tejto noci znať,
s kým ja budem pri oltári stáť.“
„Kaluža, kaluža, daj muža.
Vyše lávky, niže lávky,
aby nemal nikde stánky, len u mňa.“
Nuž a potom už len počúvali, z ktorej strany a koľkokrát zabrechal pes. Stadiaľ mal byť nastávajúci a počet zabrechaní znamenal počet mesiacov
▪︎V Terchovej na Ondreja nalámali na gazdovstve toľko čerešňových prútov, koľko bolo ľudí v dome, a každý si svoj prútik poznačil. Prútiky v nádobe a vodou odložilo na teplé miesto. Čí prútik do Vianoc vykvitol, ten sa mal dožiť aj budúcich Vianoc.
▪︎V Turci išli dievky na Ondreja včasráno k potoku hľadať čerstvé púčky na konároch kríkov. Ktorej sa to do východu slnka podarilo, mala sa do roka vydať.
▪︎ V Tvrdošíne dievča upriadlo dlhú niť a položilo ju tak, že viedla od ich plota k susedovmu. Ženíchom mal byť mládenec, ktorý na pripravenú niť prvý stúpil.
▪︎Na Kysuciach si dievča pred svitaním nabralo do konvičky klobúkom ženatého muža vodu z deviatich studní a troch brodov. Doma hodilo do konvice žita a ak zrno vyplávalo hore, ženích bol do roka istý. V takom prípade dievčina večer vo veštbe pokračovala, chcela vedieť, za koho pôjde. Z piatich domov, kde bývali mládenci, ukradla drevo a zohriala na ňom ráno získanú vodu. Umyla si v nej vlasy a v spánku sa jej mal ukázať ten, ktorý jej bol súdený.
▪︎V Gemeri sa dievča ktoré si na Ondreja ľahlo spať hladné, usilovalo zobudiť presne o polnoci. Keď sa jej to podarilo a pozrela sa v tej chvíli do zrkadla,, uvidela v ňom svojho ,, osúdenca". Ak jej však bola súdená predčasná smrť, uvidela v zrkadle truhlu alebo máry..
Literatúra: Rok vo zvykoch nášho ľudu, E.Horváthová, Tatran, r.1986