Počasie

Odkazy na aktivity:

http://www.allkidsnetwork.com/worksheets/weather/weather-worksheet.asp

http://www.omalovanky.sk/pocasie/1066-vies-ako-vznika-dazd

http://www.allkidsnetwork.com/worksheets/weather/picture-matching.asp

http://www.allkidsnetwork.com/worksheets/weather/

http://www.youtube.com/watch?v=lBggLglM6Gk

Ahoj kamarát! Už si niekedy videl dúhu?

Áno? Aj ja som sa minule podvečer prechádzala po záhrade a zbadala som jednu nádhernú dúhu. Hneď som zavolala svojho brata Adamka a spolu sme sa tešili s tohto fascinujúceho prírodného úkazu. Bol to taký obrovský farebný oblúk.

Vieš aké má dúha farby?

Dúha sa skladá z fialového, modrého, zeleného, žltého, oranžového a červeného oblúka. Niekedy môžeme vidieť na oblohe aj druhú dúhu, ktorá má však farby v opačnom poradí. Táto druhá dúha býva menej výrazná.

Vieš, kedy sa objaví na oblohe dúha?

Dúhu môžeš zbadať na oblohe vtedy, keď prší a zároveň svieti slniečko. Postavíš sa tak, že slniečko máš za chrbtom a dáždik padá pred tebou.

Nádherné farby dúhy vznikajú akonáhle prejde slnečný lúč dažďovou kvapôčkou. Dúha vlastne vzniká pri lome a odraze svetelných lúčov na veľkom množstve kvapiek vody.

V ktorej časti dňa sa najčastejšie objavuje dúha?

Je to poobede a podvečer. Vieš prečo? Pretože u nás prevláda západné prúdenie vzduchu, čo spôsobuje, že pri končiacom daždi sa objaví pás jasného neba práve na západe, odkiaľ slnko svieti práve navečer.

Dúha sa nedá pozorovať, ak je slnko vyššie nad obzorom ako 42 stupňov. Ak je slnko nízko nad obzorom, dúha vytvára vysoký oblúk, ak je Slnko vyššie nad obzorom, ale do 42 stupňov, dúha vytvorí nižší oblúk.

Aký tvar má dúha?

Ak pozorujeme dúhu napr. z našej záhrady, tak má tvar oblúka. Ale keby sme dúhu pozorovali z lietadla alebo z nejakej vysokej veže, tak by mala dúha kruhový tvar.

Kde ešte môžeš vidieť dúhu?

Keď slniečko osvetľuje vodnú hmlu pri polievaní (rozprašovaní), pri vodopáde, fontáne...

Tvoja úloha: nakreslite dieťatku dúhu, ale nevyfarbenú iba naznačte kde ma byť aká farba a nehajte diťa dofarbiť zvyšok.

HMLA

Aj vy ste dnes ráno zažili takú hmlu, že by sa dala "nožom krájať"?
Ja som dnes ráno išiel do škôlky a nebolo vidieť ďalej ako na pár
krokov. Možno sa budete čudovať, ale mne sa tá hmla veľmi páčila.
Pripadala mi taká tajomná. Rozmýšľal som, či by sa dala hmla
nakresliť. Napadlo ma, že by som mal asi najprv obrázok nakresliť
a potom ho celý zamaľovať bielou farbou. To by bola poriadna hmla.
Vyskúšajte to.

A viete, čo je to vlastne hmla?

Veľmi som bol prekvapený, keď som zistil, že je to vlastne oblak, ktorý sa dotýka zeme. Povedal by som, že je to taký lenivý oblak, ktorému sa nechce lietať, ale ľahol si na zem. Takéto oblaky vznikajú vtedy, keď má vzduch pri povrchu zeme veľkú relatívnu vlhkosť a prudko sa ochladí. Hmlu môžeme preto vidieť najčastejšie nad mokrou zemou, nad vodnými plochami alebo blízko riek a to v podvečer alebo večer. Ráno, keď nám slniečko ohreje zem, tak
sa hmla postupne stráca a my opäť vidíme do veľkej diaľky.
Nie je teda žiadny rozdiel medzi hmlou a obláčikom plávajúcim
vysoko na oblohe. Povedal by som, že hmla je taký zvedavý
obláčik, ktorý sa chcel pozrieť bližšie k nám.

Počasie

V ovzduší vznikajú rôzne deje, ktoré sa menia od miesta k miestu. Mení sa teplota vzduchu, vlhkosť i rýchlosť jeho prúdenia. Aj voda v ovzduší sa mení. Raz ju vidíme ako oblaky, inokedy ako dážď, sneženie alebo hmlu. Všetky tieto zmeny ovzdušia – čiže okamžitý stav ovzdušia – nazývame počasie.

Ľudia si oddávna všímali počasie. Pociťovali prejavy slnečného svitu, tepla, chladu, dažďa, snehu i vetra. Takto sa počasie charakterizuje i dnes. V jeho predpovediach sa v súčasnosti využívajú snímky z družíc. Dozvedáme sa z nich, či bude slnečno, zamračené, teplo, zima, či bude pršať, alebo fúkať vietor.

zemetrasenia.

K najdôležitejším charakteristikám počasia patrí teplota vzduchu. Meria sa na meteorologických staniciach. Teplota vzduchu sa mení nielen počas roka (leto, zima), ale aj v priebehu dňa a noci. Najvyššia je napoludnie, keď je slnko najvyššie. Potom postupne klesá. Najnižšia je v noci. Preto sa v predpovediach počasia udáva teplota vzduchu dňa a noci. Okrem toho sa určuje priemerná denná , mesačná a ročná teplota. Priemerné teploty sú vhodné na porovnanie podnebia rôznych miest na Zemi.

Miesta s najvyššou teplotou na svete sa nachádzajú v tropickom pásme. Smerom od rovníka k pólom teplota vzduchu klesá. Znižuje sa aj s rastúcou nadmorskou výškou. U nás na každých 100 m výšky klesá teplota o polovicu stupňa. Preto sa sneh udrží na najvyšších vrcholoch pohorí niekedy až do leta.

Dážď, sneh, ale aj krupobitie a rosu označujeme spoločne ako zrážky. Je to vlastne voda, ktorá sa v týchto podobách dostáva z ovzdušia na zemský povrch. Množstvo zrážok sa tiež zaznamenáva na meteorologických staniciach. Meria sa tam množstvo vody ( v milimetroch), ktoré naprší. Pravidelne sa potom udáva , koľko zrážok spadlo za deň, mesiac a rok.

Zrážky sú na Zemi rozdelené veľmi nerovnomerne. Najviac zrážok na svete spadne v Čerápundží v Indii až 12 000 mm za rok. Najsuchšie oblasti sveta sú púšte. V nich spadne za rok len niekoľko desiatok milimetrov zrážok.

Okrem teplôt a zrážok sa v predpovediach počasia udáva ešte oblačnosť a vietor.

Pod oblačnosťou rozumieme pokrytie oblohy oblakmi. Označujeme to výrazmi : jasno, keď je slnečno bez oblakov, polojasno, zamračené, dážď, sneženie, búrky.

Typy mrakov – skúmaním výšky, tvaru a farby oblakov je často možné predpovedať počasie. Napríklad cirus sú jemné riasy prehnuté do oblúka, vysoko na oblohe.

Kumulus kopovitý oblak, vyzerá ako chumáč vaty a stratus zakrýva celú oblohu sivou oblačnosťou, nesie dážď.

Blesk / Hrom

Je silný elektrický výboj vnútri oblaku. Elektrina v oblakoch vzniká v dôsledku nabíjania čiastočiek ľadu, ktoré tvoria oblak. Menšie čiastočky sú nabité kladne (+), väčšie a vodné kvapky sú nabité záporne (-). Keď napätie presiahne kritickú hodnotu , dôjde k výboju – blesku. Každý blesk je sprevádzaný hrmením. Zvukový efekt – hrom, vzniká prudkým rozpínaním rozhorúčeného vzduchu. Teplota na mieste dopadu blesku dosahuje 30 000°C

Vietor

Vzduch nie je stále na jednom mieste, ale neustále sa pohybuje. Toto prúdenie vzduchu nazývame vietor. Pri určovaní vetra sa udáva smer – svetová strana odkiaľ fúka a rýchlosť akou duje, čiže koľko metrov prekoná za sekundu. Niektoré vetry dosahujú rýchlosť pretekárskeho auta.

Príčinou pohybu vzduchu je rozdielne ohrievanie ovzdušia. V oblasti rovníka sa vzduch ohrieva najviac. Teplý vzduch je ľahší, preto vystupuje hore. Na jeho miesto smerujú prúdy vzduchu od obratníkov, ktoré sa nazývajú pasáty. Vo výške potom teplý vzduch od rovníka smeruje k obratníkom, kde už ochladený klesá. Časť sa ho vracia ako pasáty k rovníku a časť prúdi do miernych pásem, kde vanie ako západné vetry.

Opačne je to na póloch. Tam ťažší studený vzduch klesá dolu a vanie pri polárnych kružniciach ako východné vetry.

Vietor vzniká aj rozdielnym ohrievaním pevniny a mora. V lete sa pevnina viac ohrieva. Nad ňou vystupuje teplý vzduch. Na jeho miesto prúdi od mora vietor ( prúd vzduchu ) nazývaný monzún. Prináša so sebou veľa zrážok potrebných pre poľnohospodárstvo a rast bujných lesov. V zime je to naopak. Z chladnejšej pevniny prúdi nad oceán studený a suchý monzún. Typické monzúny sú v južnej a juhovýchodnej Ázii.

Vietor medzi morom ( niekedy aj jazerom ) a pobrežím vzniká aj v dôsledku nerovnakých teplôt dňa a noci. Nazýva sa bríza. Je to akoby monzún v malom. Cez deň vanie z chladnejšieho mora ( jazera ) nad teplejšiu súš a v noci naopak.

Človek vníma rýchlosť ( silu ) vetra rôzne. Od bezvetria, cez slabý vánok až po prudký vietor. Veľmi prudký vietor sa nazýva víchrica. Spôsobuje značné škody. Láme konáre stromov, alebo ich celé vyvracia a neraz berie i strechy z domov.

Najsilnejšie vetry vznikajú v tropických oblastiach. Nazývajú sa hurikány a tajfúny . Ľudia ich pomenovali najčastejšie ženskými menami, napríklad Katrina , Jana, Kamila. Spôsobujú veľké škody. Stáva sa, že dvíhajú obrovské vlny, ktoré splachujú z pobrežia všetko, čo im stojí v ceste.

Vietor je aj pomocníkom človeka. Pred vynájdením parných strojov poháňal plachetnice, ktoré tak oboplávali svet. Roztáčal veterné mlyny, v ktorých sa mlelo obilie. Dnes roztáča veterné ružice, ktoré vyrábajú elektrickú energiu. Poháňa aj športové plachetnice a surfy.

Kolobeh vody v prírode: 

http://hry-vodplan.sazp.sk/index.php?choice=kolobeh   (super pre školopovinné deťi)

Voda tvorí ¾ zemského povrchu. Z toho 97% tvorí voda oceánov a morí a zvyšné 3% tvorí sladká voda, z toho 2% sú viazané v podobe ľadovca a 1% je v jazerách a riekach. Vplyvom slnečného žiarenia sa voda z riek a oceánov vyparuje a vstupuje do atmosféry. V nej dochádza ku kondenzácii vodných pár a k vytváraniu oblakov. Pôsobením zemskej gravitačnej sily voda padá späť na povrch Zeme v podobe zrážok (sneh, krúpy, dážď). Zrážková voda sa stane súčasťou povrchovej vody riek a jazier, alebo vsiakne do zeme a tvorí podzemné vody. Podzemné vody, ktoré opäť vyvierajú na povrch zeme v podobe prameňov, sú zdrojom vody pre povrchové vodné toky (potoky, rieky), príp. i jazerá, z ktorých vody odtekajú do morí a oceánov. Časť spadnutých zrážok sa znova vyparuje a kolobeh vody (hydrologický cyklus) pokračuje. Opísaný kolobeh sa označuje ako veľký kolobeh vody. Kolobeh vody, ktorý sa uskutočňuje len nad hladinou oceánov, sa nazýva malý kolobeh vody.

Chcete sa dozvedieť viac? Poďte sa so mnou hrať. viz odkaz na začiatku odstavca.