Biela

tu
vo vybielenej miestnosti
biela mama
pečie chlieb

vidíš ako sa otvárajú
dlane
ako sa deň
odráža v dúhovke oka

a tvoja mama
modrooká
odháňa z bielej sivú
odháňa zimu
deň dozrieva
mlieko sa vlieva k chlebu –

po dúškoch
k namieseným brehom

tu doma
zem
preráža snehom.

* * *

Maľujem ti
za oči
svoje obrazy

úsmevy
čo sa
ľahko stratia

Čo sa z nich odrazí

vpletiem medzi prsty

aby bolo nití

(keby si
zabudol cítiť)

na teplé svetre
na objatia

* * *

najviac sa bojím
kvitnutia

že moje telo
ľahko spáliš
ako čerešňové drevo

oheň sa vyšplhá
po vetre
červený a rozpálený

jazyk ma utíši
neznámym jazykom

budem sa
dívať zhora
ako zhorím
do t(e)la

Chlad

chlad
medzi ľuďmi
sa nedá prirovnať
k ľadu

ten totiž
odľahčene praská
keď sa po ňom
kĺžu soby
do polárnej žiary

cez Beringovo more
do mestečka Nome

kde každé meno
iba nemo visí
nad hlavami

kde každý je práve
mužom
alebo ženou

Obrátene

Videla som ťa,
nešiel si sám.

Už roky
sa hrám na netopiera –

s nohami na strope
každé tvoje ach,
obrátim na cha.

Tisol si ruku inej ženy,
i v prevrátenom rozpoložení
tuším:

tá ruka
ti sedí
akurát.

Či

už je jedno
či som pre teba

čistá
či stá

či ísť
či stáť

* * *

Je ryba
ktorú privítajú siete,
ryba, čo sa lapí

Sú rybári
mozoľnatí chlapi
so značkami

(krátka ryha
uprostred dlaní)

A vo mne
pocit úzky
slaný.

Básne sú z mojej zbierky poézie (s)Tíšená noc, vydanej v edícii Pekné slovo, CompanyArt, 2011.