Pondelok: Vzali krv na kontrolu a na poslednej vizite povedali, ze mozeme ist domov, ked vypisu spravy. Jupi! Doktor sa ma prisiel spytat, ci chcem ist s dcerou na liecenie, napisal na ziadanku, ze potrebny sprievod. Sanitka sice meskala hodinu a bol tam ten problem s peniazmi, ale po tych 10 dnoch som bola stastna, ze odchadzame domov. Vsetci na oddeleni aj na JIS boli velmi zlati, vzdy reagovali s usmevom, este aj upratovacky. Chybali mi vsak jasne instrukcie a pokyny, aky je rezim dna, co treba robit, lebo sem tam sa spytali sestricky veci, o ktorych sme nemali sajnu. Uz sa sprchovala? Preco sa sama nenaje v stoji pri okne? ATd. A nemali sme to odkial vediet.
Som nesmierna stastna, ze to mame za sebou. Ze to dcera dala na jednotku s hviezdickou. ZE bola naozaj velmi statocna. Chvalili ju, ze ani nemukla, ked jej vyberali redon ci cievku. Pre mna to bol psychicky velky zaberak.

Este dodam, ze sme sice domov sli sanitkou, dcera lezala, ale primar este pred operaciou povedal, ze bude ok ist autom, ak si sklopi sedadlo. Ale pravdupovediac, v sede je pre nu bolestive vydrzat dlhsiu dobu, takze dobre, ze sme sli tou sanitkou.