Hrozný pohľad vidiet dceru lezat s tolkymi kablami a hadickami, plus tá vôňa mi pripomenula moju operáciu, prišlo mi na odpadnutie, keď som ju videla. Ale sestry ju chvália, aká je pokojná. Ze sa prebrala a hned sa chcela obratit na brucho, ale to nesmela. Tak ostala na boku. Az neskor povedali, ze musi lezat na chrbte, aby tlacila na ranu, aby prestala krvacat. Musela som si sadnúť, bolo tam polohovacie kreslo, v pripade potreby sa mozno na tom dalo aj vyspat. Bol tu nejaký mladý, ktorý zapisoval každých 5, 10 potom 15 min životné funkcie.

Jej prva veta mne bola, či je po operácii a mám hladkať nohy. Je stále otapena, že ju bolí všetko, ale drieme, čo je fajn. Ovlazujem pery. Má aj sondu do žalúdka cez nos, tá má ísť prvá von. Casto vracia. Sonda ide von, je statočná. No zas vracia, dostala liek proti nevoľnosti. Sestra mi ukazala, ako sa o nu starat, ako ju poumyvat. Pomasirovat prsty. Umyť zuby. Zase drieme. Má cvičiť fúkanie kvôli zápalu pľúc. Každá hodina 5+5 dnu a von.

Večer som vyčerpaná, Tatiana nechce aby som išla ale musím, inak sa zrútim. Ubytovanie hore je ako z hororu. Po dvoch hodinách som hore a nemôžem spať. Mam nervy v nohách.