Ako nám (ne)zabránili ísť na dovolenku

Naša prvá spoločná dovolenka, prvýkrát vidieť more  ....toto je náš zážitok, ktorý je miestami až ťažko uveriteľný, ale je úplne pravdivý.

   Ahojte, volám sa Andrea, môj manžel je Ľuboš a máme spolu 2 krásne dcérky - 14 ročnú Vanesku a 3 ročnú Viktorku. Na dovolenke pri mori sme neboli ešte nikdy, pretože sme sa dlho budovali a všetky peniažky šli do stavby nášho domčeka. Navyše, Vaneska od svojich 8 rokov trpí ťažkým typom farmakorezistentnej epilepsie a mala obdobie kedy mala záchvaty každý jeden deň - niekedy jeden, niekedy aj 10,100 a viac záchvatov denne. Odchod na dovolenku bol pre nás nemožný. 

   No tento rok, nám to konečne mohlo vyjsť. Vaneska má ustálený zdravotný stav a vďaka zmene stravovania, aj viac ako týždňové prestávky medzi záchvatmi, mali sme aj našetrené peniažky, našli sme krásny apartmán v Bulharsku, ktorý vlastnila Slovenka - všetko nám vychádzalo podľa plánov a my sme sa už tešili, kedy nastane deň odchodu. Na dovolenku sme plánovali ísť autom, pretože Vaneskine stravovanie si vyžaduje veľmi veľa kuchynských spotrebičov (odšťavovač, mixér, parný hrniec, miomat, teplovzdušná fritéza atď.)

   Plán odchodu bol v piatok, 18.8.2023 - bol to akurát deň 3 narodenín našej Viki. V utorok 15.8 bol manžel dokončiť jednu prácu vo vedľajšom meste. Večer po ceste domov sa mu začalo prehrievať auto, rozsvietila sa kontrolka vysokej teploty chladiacej kvapaliny a on musel odstaviť auto na krajnici. Po kontrole auta zistil, že mu zmizla (alebo sa vyliala) celá chladiaca kvapalina a to spôsobilo prehrievanie auta. V aute mal našťastie náhradnú kvapalinu, dolial ju, prešiel pol kilometra a nastala rovnaká chyba kedy musel odstaviť auto. Po kontrole auta zistil, že sa opäť niekde stratila všetka kvapalina. Volal mi, aby som k nemu prišla a po ceste kúpila chladiacu kvapalinu. Vzala som do istoty 4 fľaše, 2 dolial - prešiel pár km a opäť rovnaká chyba. Kvapalina bola už tretikrát fuč. Dolial ďalšiu , došiel ku servisu a tam auto nechal zaparkované, keďže už bolo neskoro večer. Ráno mal dohodnutú kontrolu v servise, auto dvihli, prezreli a nenašli žiadnu chybu prečo sa to dialo. Od toho utorka je hladina kvapaliny rovnaká dodnes, chyba sa už nikdy nezopakovala a na príčinu, prečo sa to dialo, nevie nikto odpoveď.

   Vo štvrtok 17.8.,bol manžel opäť v servise, kde spravili podvozkové výmeny. Z dôvodu časovej tiesne, však nemenili zadné brzdy a brzdové obloženie, aj napriek tomu, že sme mali zakúpené nové. Avšak technik po obhliadke usúdil, že brzdové komponenty nie sú v stave nutnej výmeny a ubezpečil manžela, že majú dostatočnú dojazdnosť. Po návrate domov sme sa zbalili, naložili do auta veci a šli sa pred cestou vyspať.

   V piatok ráno, 18.8, sme všetci nasadli do auta a vydali sa na cestu, na našu vysnívanú dovolenku. Plán bol, že budeme cestovať nejakých 8 hodín, prespíme cez noc v Rumunsku a na ďalší deň budeme v ceste pokračovať. A teda ja som počas cesty pozerala booking a hľadala vhodné ubytovanie. Našla som, zabookovala, stiahlo mi platbu z účtu. Pred hranicami s Maďarskom sa objavil prvý problém, ktorý mali na svedomí brzdy. Počas jazdy bolo pri brzdení počuť zvuk trenia kovu o kov. Napriek tomu sme sa rozhodli v ceste pokračovať a zastaviť v najbližšom servise. Avšak po našom rozhodnutí, presne na vjazde na diaľnicu v Maďarsku, sa objavil druhý problém - auto prešlo do núdzového režímu a stratilo výkon. Odstavili sme auto v odstavnom pruhu, tesne pred začiatkom diaľnice. Manžel po kontrole zistil, že hadica nasávaného vzduchu od turba praskla. Našli sme najbližší servis v Maďarsku, avšak za dielmi potrebnými na opravu auta by sme čakali 2-3 dni. Aj keď ťažko , no museli sme sa vrátiť domov. Počas cesty manžel vybavil servis - plánoval dôjsť tam, urobiť potrebné výmeny a večer by sme sa dali na cestu do Bulharska opäť . Ja som zatiaľ zrušila apartmán v Rumunsku. Aj napriek tomu, že mi stiahli peniaze z účtu a poplatok za storno bol 100% - po zrušení som nevidela žiaden pohyb na účte. Ani stiahnuté, ani pripísané peniaze. Po zrušení tohto pobytu sa mi vypol mobil, aj napriek plnej baterke. Už ho nešlo zapnúť , nereagoval ani na nabíjanie. O 16tej sme sa vrátili domov, manžel  vzal komponenty na výmenu bŕzd ( tie ktoré mal kúpené a deň predtým mu ich nevymenili, lebo vraj netreba ) a šiel do servisu. Ja som si zatiaľ presunula sim kartu do druhého telefónu, avšak nemala som tam uložené telefónne číslo na majiteľku apartmánu v Bulharsku. Potrebovala som jej dať vedieť čo sa deje. Musela som jej teda napísať cez messenger a poprosiť ju o telefónne číslo. Napísala som jej, že sa mi pokazil po ceste telefón a potrebujem jej zavolať. Poslala mi ho. Zavolala som a po pokazenom telefóne jej vravím o pokazenom aute - no uznajte, muselo to znieť ako čistý výmysel 🙈 Našťastie bola majiteľka veľmi chápavá. Netuším do akej miery tomu všetkému uverila, no navrhla nám, že ak sa nám auto nepodarí opraviť ešte dnes, tak môžme dôjsť aj o pár dní neskôr, pretože najbližších turistov má mať v apartmáne ubytovaných až začiatkom septembra. Bola som jej za to veľmi vďačná, no verila som, že do večera sa auto opraví a ešte v daný piatok, sa vydáme na cestu opäť. No nestalo sa tak. Manžel sa vrátil po 2 hodinách, vyčerpaný ako fyzicky, tak aj psychicky. Plakal. Vravel mi, že brzdy vymeniť nemohol, pretože počas ich výmeny zistil, že mu nepasujú a sú malé . Aj napriek tomu, že keď mu ich objednávali, tak im 3x prízvukoval, aké majú objednať. Teda cestovať sme už v piatok nemohli. Diely mu síce objednali nové, no mali prísť najskôr v pondelok. 

   V sobotu mi viacerí známi písali, ako sme docestovali, ako sme to zvládli. Každému som musela písať, že sme doma. Jedna kamarátka mi navrhla, že nám požičajú svoje auto. Aj napriek tomu, že je od nás vzdialená viac ako 200km. Že majú autíčko s ktorým boli nedávno na dovolenke v Taliansku. Bolo jej veľmi ľúto, čo sa nám stalo a manžel má prísť k ním po ich auto, alebo pošle ona svojho manžela s autom k nám a naspäť sa vráti na vlaku 🙈 Svojou ochotou ma veľmi zaskočila, no bola som jej vďačná, za jej veľkorysú ponuku. Dodala mi nádej, že možno predsa sa na dovolenku dostaneme. Manžel z toho nebol nadšený , pretože požičať si cudzie auto je veľká zodpovednosť. A tak sme sa teda dohodli na kompromise : ak sa mu do pondelka večera podarí opraviť auto , ešte v ten deň večer na ňom pôjdeme do Bulharska. Ak sa mu to nepodarí, pôjde na mojom aute požičať si auto, ktoré nám ponúkajú. K môjmu autu napíšem len, že ísť na ňom sme nemohli, pretože je maličké a do kufra by nám nevošla ani polovica vecí, ktoré Vaneska so svojou špeciálnou stravou  potrebuje.

   Pondelok 21.8 šiel hneď zrána s autom do servisu. Ja som sa medzitým chystala na večerný odchod, dobalila, pripravila jedlo pre Vanesku. Už bolo poobedie , volala som manželovi ako je na tom s autom a on mi povedal, že nemôžme na ňom ísť , hadička od turba nedošla. A teda, bol to dôvod, aby šiel po požičané auto, presne, ako sme sa dohodli. Keď v tom, v tú istú chvíľu, mi napísala kamarátka, ktorá nám mala požičať auto. Na ich aute, z ničoho nič, prasklo čelné sklo. V tom momente mnou prešiel mráz a zmocnil sa ma neopísateľný pocit, že na tú dovolenku ísť nesmieme. Niekto nám v tom silou mocou bránil už od toho utorka a nemôžem si pomôcť, toľko udalostí po sebe nemôžu byť len náhoda.

   A tak sme doma, dcérky síce sklamané zo zmarenej dovolenky, ale sme všetci spolu, zdraví a to je najdôležitejšie.