Naša prvá spoločná dovolenka, prvýkrát vidieť more  ....toto je náš zážitok, ktorý je miestami až ťažko uveriteľný, ale je úplne pravdivý.

   Ahojte, volám sa Andrea, môj manžel je Ľuboš a máme spolu 2 krásne dcérky - 14 ročnú Vanesku a 3 ročnú Viktorku. Na dovolenke pri mori sme neboli ešte nikdy, pretože sme sa dlho budovali a všetky peniažky šli do stavby nášho domčeka. Navyše, Vaneska od svojich 8 rokov trpí ťažkým typom farmakorezistentnej epilepsie a mala obdobie kedy mala záchvaty každý jeden deň - niekedy jeden, niekedy aj 10,100 a viac záchvatov denne. Odchod na dovolenku bol pre nás nemožný. 

   No tento rok, nám to konečne mohlo vyjsť. Vaneska má ustálený zdravotný stav a vďaka zmene stravovania, aj viac ako týždňové prestávky medzi záchvatmi, mali sme aj našetrené peniažky, našli sme krásny apartmán v Bulharsku, ktorý vlastnila Slovenka - všetko nám vychádzalo podľa plánov a my sme sa už tešili, kedy nastane deň odchodu. Na dovolenku sme plánovali ísť autom, pretože Vaneskine stravovanie si vyžaduje veľmi veľa kuchynských spotrebičov (odšťavovač, mixér, parný hrniec, miomat, teplovzdušná fritéza atď.)

   Plán odchodu bol v piatok, 18.8.2023 - bol to akurát deň 3 narodenín našej Viki. V utorok 15.8 bol manžel dokončiť jednu prácu vo vedľajšom meste. Večer po ceste domov sa mu začalo prehrievať auto, rozsvietila sa kontrolka vysokej teploty chladiacej kvapaliny a on musel odstaviť auto na krajnici. Po kontrole auta zistil, že mu zmizla (alebo sa vyliala) celá chladiaca kvapalina a to spôsobilo prehrievanie auta. V aute mal našťastie náhradnú kvapalinu, dolial ju, prešiel pol kilometra a nastala rovnaká chyba kedy musel odstaviť auto. Po kontrole auta zistil, že sa opäť niekde stratila všetka kvapalina. Volal mi, aby som k nemu prišla a po ceste kúpila chladiacu kvapalinu. Vzala som do istoty 4 fľaše, 2 dolial - prešiel pár km a opäť rovnaká chyba. Kvapalina bola už tretikrát fuč. Dolial ďalšiu , došiel ku servisu a tam auto nechal zaparkované, keďže už bolo neskoro večer. Ráno mal dohodnutú kontrolu v servise, auto dvihli, prezreli a nenašli žiadnu chybu prečo sa to dialo. Od toho utorka je hladina kvapaliny rovnaká dodnes, chyba sa už nikdy nezopakovala a na príčinu, prečo sa to dialo, nevie nikto odpoveď.

   Vo štvrtok 17.8.,bol manžel opäť v servise, kde spravili podvozkové výmeny. Z dôvodu časovej tiesne, však nemenili zadné brzdy a brzdové obloženie, aj napriek tomu, že sme mali zakúpené nové. Avšak technik po obhliadke usúdil, že brzdové komponenty nie sú v stave nutnej výmeny a ubezpečil manžela, že majú dostatočnú dojazdnosť. Po návrate domov sme sa zbalili, naložili do auta veci a šli sa pred cestou vyspať.

   V piatok ráno, 18.8, sme všetci nasadli do auta a vydali sa na cestu, na našu vysnívanú dovolenku. Plán bol, že budeme cestovať nejakých 8 hodín, prespíme cez noc v Rumunsku a na ďalší deň budeme v ceste pokračovať. A teda ja som počas cesty pozerala booking a hľadala vhodné ubytovanie. Našla som, zabookovala, stiahlo mi platbu z účtu. Pred hranicami s Maďarskom sa objavil prvý problém, ktorý mali na svedomí brzdy. Počas jazdy bolo pri brzdení počuť zvuk trenia kovu o kov. Napriek tomu sme sa rozhodli v ceste pokračovať a zastaviť v najbližšom servise. Avšak po našom rozhodnutí, presne na vjazde na diaľnicu v Maďarsku, sa objavil druhý problém - auto prešlo do núdzového režímu a stratilo výkon. Odstavili sme auto v odstavnom pruhu, tesne pred začiatkom diaľnice. Manžel po kontrole zistil, že hadica nasávaného vzduchu od turba praskla. Našli sme najbližší servis v Maďarsku, avšak za dielmi potrebnými na opravu auta by sme čakali 2-3 dni. Aj keď ťažko , no museli sme sa vrátiť domov. Počas cesty manžel vybavil servis - plánoval dôjsť tam, urobiť potrebné výmeny a večer by sme sa dali na cestu do Bulharska opäť . Ja som zatiaľ zrušila apartmán v Rumunsku. Aj napriek tomu, že mi stiahli peniaze z účtu a poplatok za storno bol 100% - po zrušení som nevidela žiaden pohyb na účte. Ani stiahnuté, ani pripísané peniaze. Po zrušení tohto pobytu sa mi vypol mobil, aj napriek plnej baterke. Už ho nešlo zapnúť , nereagoval ani na nabíjanie. O 16tej sme sa vrátili domov, manžel  vzal komponenty na výmenu bŕzd ( tie ktoré mal kúpené a deň predtým mu ich nevymenili, lebo vraj netreba ) a šiel do servisu. Ja som si zatiaľ presunula sim kartu do druhého telefónu, avšak nemala som tam uložené telefónne číslo na majiteľku apartmánu v Bulharsku. Potrebovala som jej dať vedieť čo sa deje. Musela som jej teda napísať cez messenger a poprosiť ju o telefónne číslo. Napísala som jej, že sa mi pokazil po ceste telefón a potrebujem jej zavolať. Poslala mi ho. Zavolala som a po pokazenom telefóne jej vravím o pokazenom aute - no uznajte, muselo to znieť ako čistý výmysel 🙈 Našťastie bola majiteľka veľmi chápavá. Netuším do akej miery tomu všetkému uverila, no navrhla nám, že ak sa nám auto nepodarí opraviť ešte dnes, tak môžme dôjsť aj o pár dní neskôr, pretože najbližších turistov má mať v apartmáne ubytovaných až začiatkom septembra. Bola som jej za to veľmi vďačná, no verila som, že do večera sa auto opraví a ešte v daný piatok, sa vydáme na cestu opäť. No nestalo sa tak. Manžel sa vrátil po 2 hodinách, vyčerpaný ako fyzicky, tak aj psychicky. Plakal. Vravel mi, že brzdy vymeniť nemohol, pretože počas ich výmeny zistil, že mu nepasujú a sú malé . Aj napriek tomu, že keď mu ich objednávali, tak im 3x prízvukoval, aké majú objednať. Teda cestovať sme už v piatok nemohli. Diely mu síce objednali nové, no mali prísť najskôr v pondelok. 

   V sobotu mi viacerí známi písali, ako sme docestovali, ako sme to zvládli. Každému som musela písať, že sme doma. Jedna kamarátka mi navrhla, že nám požičajú svoje auto. Aj napriek tomu, že je od nás vzdialená viac ako 200km. Že majú autíčko s ktorým boli nedávno na dovolenke v Taliansku. Bolo jej veľmi ľúto, čo sa nám stalo a manžel má prísť k ním po ich auto, alebo pošle ona svojho manžela s autom k nám a naspäť sa vráti na vlaku 🙈 Svojou ochotou ma veľmi zaskočila, no bola som jej vďačná, za jej veľkorysú ponuku. Dodala mi nádej, že možno predsa sa na dovolenku dostaneme. Manžel z toho nebol nadšený , pretože požičať si cudzie auto je veľká zodpovednosť. A tak sme sa teda dohodli na kompromise : ak sa mu do pondelka večera podarí opraviť auto , ešte v ten deň večer na ňom pôjdeme do Bulharska. Ak sa mu to nepodarí, pôjde na mojom aute požičať si auto, ktoré nám ponúkajú. K môjmu autu napíšem len, že ísť na ňom sme nemohli, pretože je maličké a do kufra by nám nevošla ani polovica vecí, ktoré Vaneska so svojou špeciálnou stravou  potrebuje.

   Pondelok 21.8 šiel hneď zrána s autom do servisu. Ja som sa medzitým chystala na večerný odchod, dobalila, pripravila jedlo pre Vanesku. Už bolo poobedie , volala som manželovi ako je na tom s autom a on mi povedal, že nemôžme na ňom ísť , hadička od turba nedošla. A teda, bol to dôvod, aby šiel po požičané auto, presne, ako sme sa dohodli. Keď v tom, v tú istú chvíľu, mi napísala kamarátka, ktorá nám mala požičať auto. Na ich aute, z ničoho nič, prasklo čelné sklo. V tom momente mnou prešiel mráz a zmocnil sa ma neopísateľný pocit, že na tú dovolenku ísť nesmieme. Niekto nám v tom silou mocou bránil už od toho utorka a nemôžem si pomôcť, toľko udalostí po sebe nemôžu byť len náhoda.

   A tak sme doma, dcérky síce sklamané zo zmarenej dovolenky, ale sme všetci spolu, zdraví a to je najdôležitejšie.

Ahojte všetci!

Začalo sa to 17.8.2018 kedy som si na fb stránke modrého koníka všimla odkaz na testovanie operácie očí na klinike EXCIMER. Hľadali 2 mamičky, ktoré podstúpia laserovú operáciu očí na spomínanej klinike úplne zadarmo. S malou dušičkou, no predsa, zapojila som sa a v krátkosti opísala svoj život s okuliarmi. O pár dni na to som dostala správu od koník_testuje s oznámením, že ma spolu s tímom kliniky vybrali na podstúpenie operácie. Ten moment, to neuveriteľné štastie a radosť ktorú som v tej chvíli prežívala sa slovami ani nedajú opísať. 

Prostredníctvom mailu som sa spojila s marketingovou manažérkou z kliniky, pani Mgr. Imrichovou a neskôr sme si telefonicky dohodli termín môjho predoperačného vyšetrenia a zároveň, ak budem vhodná kandidátka, tak aj operácie, ktorú som mala mať v rovnaký deň, kedže som zďaleka. Môj termín bol 12.9.2018 o 09:00.

Na ďalši deň sa mi z kliniky telefonicky ozvala veľmi milá setrička Ivana, ktorá si potvrdila môj termín, dioptrie, zdravotný stav. Kedže dlhodobo užívam lieky na riednie krvi, položila som sestričke otázku, či to nebude problém. Sestrička sa šla ochotne opýtať doktorky a oznámila mi, že to pri výkone vôbec neprekáža. Poučila ma, že ak nosím šošovky, je potrebné ich 2 týždne pred operáciou nenosiť a používať okuliare. Oznámila som jej, že šošovky som nikdy nepoužívala a dlhé roky nosím výlučne len okuliare. Po skončení hovoru mi obratom prišiel mail od spomínanej sestričky, v ktorom som mala prílohu s pdf súborom s podrobnejšími informáciami o ich klinike a priebehu mojej návštevy. V týchto informáciach ma zaujala možnosť ubytovania hneď pri klinike pre mňa a môj doprovod za veľmi prjateľnú cenu. Kedže sme zďaleka, rozhodli sme sa s manželom túto možnosť využiť.

Čakanie na môj deň D

Všetky potrebné informácie ohľadom môjho vyšetrenia a operácie som mala odovzdané a nastalo čakanie na deň kedy mi splnia môj životný sen. Ako dni plynuli, svoje pocity som priebežne uverejnovala vo svojom blogu tu na Modrom koníkovi a vážila si podporu každej jednej mamičky. Veľmi vám za to ďakujem, spríjemnili ste mi čakanie a mnohé z vás mi svojimi skúsenosťami s rovnakou operáciou dodali potrebnú odvahu.

Zopár dní pred operáciou som volala na kliniku, aby som si rezervovala ubytovanie pre mňa a môjho manžela. Ozvala sa mi veľmi milá sestrička. Rezervovala som si dvojlôžkovú izbu na deň operácie. Keďže cestujeme až z Prešova a termín mám o 9tej ráno, rozhodli sme sa, že pôjdeme deň vopred, aby som s istotou bola v danom čase na klinike. A tak som sa sestričky s malou dušičkou opýtala, či by bolo možné ubytovanie aj deň vopred, pred operáciou. Sestrička povedala, že kliniku majú otvorenú do 16tej a teda ak stíhame dovtedy dôjsť, ubytuju nás, neskôr by nás nemal kto ubytovať. Povedala som jej, že to bohužiaľ nestíhame keďže v deň kedy budeme cestovať pracujem do 14tej. Sestrička sa na chvíľu odmlčala, že sa ide niečo opýtať. Po chvíli sa ozvala a dala mi tel. číslo na druhú sestričku ktorej sa máme večer ozvať, že sme dorazili a príde z domu a ubytuje nás. Veľmi milo ma prekvapil ich nadštandardný prístup, veľmi si to vážim a ďakujem im za to, aspoň budem pred mojim dňom D v menšom strese. Takže ostávalo ešte vydržať zopár dní a môžme vyraziť do Bratislavy.

Deň pred operáciou  

Deň môjho vyšetrenia a operácie bol neuveriteľne blízko a mňa už od rána sprevádzali zmiešané pocity radosti, nedočkavosti, ale aj strachu z toho, že mi oznámia, že nie som vhodná kandidátka na operáciu, taktiež strachu zo samotného výkonu - kedže to bolo pre mňa niečo nové, doposiaľ nepoznané. Našťastie som v ten deň bola v práci a kontakt, rozhovor s kolegyňami a pacientkami na našom oddelení mi pomáhal zvládnuť napätie z nasledujúceho dňa. Po práci ma vyzdvihol manžel a my sme sa vydali na dlhú cestu. Do Bratislavy pred centrum Excimer sme dorazili niečo po 19tej večer a ja som sa vzápätí ozvala sestričke, na ktorú som mala kontakt a mala nás ubytovať.

Po necelej pol hodinke došla milá, usmiatá sestrička, predstavila sa nám ako sestrička Andrea. Otvorila nám bránu, aby sme auto zaparkovali vo vnútri budovy, priebežne počas cesty k apartmánu nás oboznamovala s prostredím, kde budeme bývať a ako sa dostaneme k nim do centra. Otvorila nám dvere k nášmu ubytovaniu a nám sa naskytol pohľad na útulný apartmán s 2 lôžkovou posteľou, televízorom, veľkou skriňou, stolom a stoličkami, veľkou loggiou. Na spoločnej chodbe bol veľký kávovar, ktorý sme mohli neobmedzene používať, nachádzala sa tu aj pekná veľká kúpelňa s wc a vaňou. Z chodby boli dvere do otvorenej miestnosti s kanceláriou kde počas pracovnej doby pracuje výkonný riaditeľ Mgr. Michal Bernáth, MBA a odborný garant kliniky Prof. MUDr. Andrej Černák, PhD. FEBO. Sestrička Andrea nám oznámila, že aj táto miestnosť je nám plne k dispozícii keď je po pracovnej dobe.

Nejakú chvíľu tam s nami pobudla, zdôverila som sa jej so svojimi obavami zo zajtrašieho dňa, snažila sa mi objasniť priebeh vyšetrenia a operácie, dodala mi potrebnú odvahu a zmiernila moje obavy. Po jej odchode som si po dlhej ceste dopriala relax vo vani a uložila sa do postele. S ťažkosťou som zaspala, no o 03:30 ráno som bola hore a už sa mi nepodarilo zaspať, a tak som sledovala nočnú Bratislavu z loggie, zatiaľ čo môj manžel sladko spal.

Deň predoperačného vyšetrenia a operácie

Môj termín vyšetrenia bol o 9tej ráno, a tak sme sa do centra dostavili pár minút pred týmto termínom.

V hlavnej miestnosti sa nachádzala recepcia, za ktorou pracovali sestričky a viedli evidenciu pacientov/klientov centra. Overli si moje údaje totožnosti, dali mi prečítať a podpísať tlačivá.

Zavolali ma do ambulancie a začali sa prvotné vyšetrenia na zistenie očného tlaku, výšky dioptrií.

Po týchto vyšetreniach si ma zavolali do ďalšej ambulancie, kde na mňa čakala sestrička Andrea, ktorá nás ubytovala. Oznámila mi, že mi pôjde zmerať hrúbku rohovky.

Výsledku tohto vyšetrenia som sa najviac obávala, pretože dostatočne hrubá rohovka je základom k tomu, aby som bola vhodnou kandidátkou na operáciu. Po tomto vyšetrení mi sestrička oznámila, že mám bohužial tenšiu rohovku ako je hranica normy a mňa prebodol strach a smútok. Asi to na mne bolo viditeľné, pretože sestrička Andrea hneď pohotovo zareagovala, aby som vopred nehádzala flintu do žita, že ma posunie k veľmi skúsenej pani doktorke na ďalšie vyšetrenia.

A tak som sa dostala do ambulancie pani doktorky MUDr. Tatiany Ďurčovej. Pani doktorka ma privítala, usadila do vyšetrovacieho kresla, nasadila okuliare v ktorých menila sklíčka s dioptriami a cylindrami a ja som skúšala čítať písmená na tabuli predomnou.

Šlo mi to veľmi ťažko aj s rôznymi dioptriami a menšie písmenká boli stále veľmi rozmazané a pri všetkej mojej snahe som ich nedokázala prečítať. Podľa dôkladných vyšetrení mi vyšlo, že mám na pravom oku dioptriu -4,75 a cylinder -3, na ľavom oku dioptriu -3,25 a cylinder -3. Po vyšetreniach sme sa s doktorkou dohodli na mojej operačnej metóde. Vzhľadom na moju tenkú rohovku pre mňa nebola vhodná metóda SMARTSURFACE kedy sa počas operácie nedotkne oka žiaden nástroj, doktorka mi navrhla operačnú metódu LASEK kedy sa najprv počas operácie pomocou roztoku alkoholu uvoľní epitel rohovky nad operovanou zónou, odklopí sa a až potom pracuje laser. Doktorka sa mi snažila celý priebeh operácie čo najlepšie opísať a priblížiť, trpezlivo zodpovedala na všetky moje otázky a mňa začala prepadať panika. Zľakla som sa môjho typu operačnej metódy a informácií ktoré som dostala o priebehu. Na cúvnutie už bolo neskoro a viem, že celý život by som si to potom vyčítala.  A tak som pozbierala všetku odvahu a súhlasila. Po vyšetreniach za mnou prišiel pán riaditeľ Mgr. Michal Bernáth, MBA, predstavil sa mi a privítal ma u nich v centre. Veľmi pekne som sa mu poďakovala za túto príležitosť, ktorú som dostala.

Sestričky ma zaviedli do miestnosti, kde čakali klienti na operáciu a sestrička, ktorá nám spoločne dala informácie o operácii, pooperačnej starostlivosti.

Rozdala nám tašky, v ktorých sme mali lieky od bolesti, ATB kvapky, umelé slzy, kvapky od bolesti s anestézou, slnečné okuliare so 100% UV filtrom ktoré je potrebné nosiť na dennom svetle 6 mesiacov po operácii. Po tomto školení ma odoslali na hodinku oddýchnuť si do nášho apartmánu, pretože som ešte  mala rozšírené zreničky od kvapiek, bolo potrebné aby sa mi stiahli. Pri odchode nám sestrička odovzdala veľké bagety, aby sme neboli hladní 🙂

Po hodinke som sa vrátila na kliniku spolu s manželom. Moje zreničky už boli stiahnuté a sestričky mi do očí začali kvapkať kvapky s anestézou. Odviedli ma do čakacej miestnosti pred operačnou sálou kde som bola s ďalšími 2 čakateľmi na operáciu. Pravidelne nám chodili sestričky kvapkať anestetické kvapky do očí a ja som postupne cítila, aké ich mám umrtvené.

Operácia

Prišla moja chvíľa, prišla si po mňa sestrička Andrea a vzala ma na operačnú sálu. Oboznámila ma s priestorom, prístrojom. Na sále ma už čakala pani doktorka MUDr. Tatiana Ďurčová, ktorá mi robila predoperačné vyšetrenia. Uložili ma na postel pod laser, do rúk mi dali plyšového medvedíka na odbúranie stresu. Chudák maco, pri prvom oku som myslela, že mu amputujem hlavu, tak silno som ho stískala. Oko mi zafixovali s rozvieračom ktorého som sa veľmi bála už pred operáciou, aj keď ma všetci ubezpečovali, že to nie je nič strašné, že teraz už používajú len také malé detské rozvierače. Neverila som pokiaľ som nezažila. A naozaj, nebolo to nič strašné. 🙂

Po zafixovaní viečka mi oko vypláchli s dezinfekčým roztokom Betadine, roztokom s alkoholom na uvoľnenie epitelu rohovky. Doktorka mi odkryla epitel a ja som cítila tlak, vnímala som pocit ako sa mi krúti hlava počas tohto výkonu, ale bolesť som necítila ani to nebolo nejako zvlášť nepríjemné, ako som sa obávala. Následne začal pracovať laser. Mala som sa sústrediť na zelené svetlo a počítať jeho bliknutia. 26 bliknutí na pravé oko, svetlo zhaslo, zakrytie epitelu, opäť roztok do oka, nasadenie krycej šošovky, odstránenie rozvierača z viečka, oko mi zavreli a prekryli tampónmi a bol koniec. Prešli sme na ľavé oko a moje ruky konečne prestali škrtiť macov krk, pretože už som vedela čo ma čaká a že to nie je nič strašné. To isté mi zopakovali na ľavom oku, počas celého priebehu operácie so mnou komunikovala doktorka, ale hlavne sestrička Andrea ktorá sa ma snažila rozptýliť rozhovorom o návšteve mesta z ktorého pochádza. Počúvanie bolo príjemné, avšak nedokázala som sa do rozhovoru zapájať, pretože som sa príliš sústredila na svetlo lasera a počítala bliknutia. Na ľavom oku to bolo presne 24 krát. Opäť zakrytie epitelu, roztok, nasadenie šošovky, odstránenie rozvierača a.... To je všetko. Bol vážne koniec. Nechcelo sa mi veriť. Koľko času prešlo, možno 10 minút? Tak krátky čas dokázal zmeniť môj pohľad po toľkých rokoch strávených s neplnohodnotným videním cez okuliare.

Sestrička mi pomohla posadiť sa na operačnom stole, podala mi vodu, pýtala sa ma ako sa cítim a oznámila mi, že moje videnie bude teraz také všelijaké. Avšak moja reakcia na jej slová bola "ja vidím!" a dokonca veľmi dobre 🙂 Pomohli mi prejsť k recepcii kde ma čakal manžel, ktorý stihol  počas čakania na mňa zaspať v kresle :/ Ach ten muž, ako keby ma čakal hodiny alebo ako keby to bol on, čo od pol 4 rána nemohol spať :D Chvíľu som pri ňom posedela, poverila som ho aby mi spravil mojú prvú bezokuliarovú foto pár minút po operácií, nasadila som si slnečné okuliare a šli sme na izbu do nášho apartmánu.

Pred operáciou som bola poučená o kvapkaní ATB kvapiek každé 2-3 hodiny a následne po 5 minútach kvapnutí umelých sĺz ktoré som si mala kvapkať aj každú hodinu. Prvá aplikácia kvapiek bola zaujímavá, kedže som si nikdy do očí nič nedávala, nekvapkala a oči po operácií boli suché a veľmi plaché na svetlo. Ťažko sa mi otvárali viečka a pri svetle som to už vôbec nezvládla. Vďakabohu za manžela, ktorý mi v prvý deň zvládol aplikovať kvapky aj v tme. 2 hodiny po operácii sa na mňa prišiel pozrieť Prof. MUDr. Andrej Černák, PhD. FEBO, opýtal sa ma ako sa mám. Odpovedala som mu, že veľmi dobre, bolesti necítim, akurát som svetloplachá. Keď sa ma opýtal, koľko času prešlo od mojej operácie, po mojej odpovedi mi povedal, že teraz to príde, pretože prestanú účinkovať anestetické kvapky. Nechcelo sa mi veriť, veď mi bolo tak dobre. No pán doktor sa s nami rozlúčil, ponúkol nám využitie aj miestnosti kde je jeho kancelária a vtedy to prišlo. Oči ma začali rezať, páliť, pán doktor mal predsa len pravdu. Avšak výrazné bolesti som nemala a s pravidelným kvapkaním umelých sĺz, dostatočnou tmou v izbe, oddychom so zavretými očami a potrebným spánkom sa to dalo hravo zvládnuť. V našom apartmáne som mala k dispozícií v mrazničke špeciálne gélové okuliare, ktoré mi sestrička Andrea po operácii vrelo odporúčala. A mala pravdu, pôsobenie chladu na zavreté oči bolo príjemné a privodilo mi úľavu. Klinika EXCIMER má k dispozícií non stop pohotovostnú službu prostredníctvom telefonického kontaktu, na ktorý môžu v ktoromkoľvek čase volať klienti po operácií ak potrebujú poradiť. Ja som túto službu nepotrebovala využiť, pretože som prespala úplne celú noc bez akýchkoľvek ťažkostí.

1 deň po operácii

Ráno som sa zobudila dokonale oddýchnutá, svieža, bez bolestí. Svetloplachosť pretrvávala, ale bola som prekvapená kvalitou môjho videnia. Bola som poučená, že zrak sa mi bude upravovať postupne v mojom prípade až 3-6 mesiacov, no ja som už v ten prvý deň videla celkom dobre, občas sa mi zahmlieval zrak a mala som videnie ako keby cez vodu, ale to je v prvých dňoch úplne normálne.

Čakala ma moja prvá kontrola po operácii. Približne o pol 9 sme došli na kliniku, kde ma vyšetrila pani doktorka, ktorá ma operovala. Oči sa po operácii pekne hojili, šošovky držali na mieste ako mali. Vyskúšali sme čítanie písmen na tabuli. Prvýkrát bez okuliarov. Pani doktroka mi oznámila, že dnes som bez okuliarov prečítala riadok s malými písmenami na 100% bez chýb a včera, s okuliarmi som ho nedokázalôa prečítať. Veľmi ma táto správa potešila, cítila som, že moje videnie je dobré. Pani doktorka ma poučila o vybratí šošoviek na 4 deň po operácií ktorý mi vychádzal na nedeľu. Povedala som jej, že ja to s najväčšou pravdepodobnosťou nezvládnem, pretože nemám skúsenosti so šošovkami, nikdy v živote som ich nepoužívala. Tak mi pani doktorka navrhla, že nie je problém, vyberú mi ich oni na klinike v pondelok, bude to môj 5 pooperačný deň a zároveň by mi spravili týždňovú kontrolu o niečo skôr.

Po vyšetrení nás čakala 4 hodinová cesta autom domov na východ Slovenska. Prvýkrát od operácie som šla na denné svetlo. Aj keď som mala na očiach slnečné okuliare z centra, aj napriek tomu svet tam vonku bol na mňa príliš jasný a preto som cestu domov zvládla s čiernou látkou cez oči na ktorých som mala aj okuliare, potrebovala som dokonalú tmu. Začínala som si pripadať ako upírka :D Cesta sa nám zo 4 hodín pretiahla na dlhší čas, pretože sme stáli skoro na každom odpočívadle - veď si predsa musím poctivo kvapkať kvapky 🙂 Doma ma privítala dcérka, ktorá si ma skúmavo prezerala bez okuliarov a taktiež svokra, ktorá nám strážila dcérku, ma privítala s vetou "no ukáž oči, aké modriny ti porobili" :D No neporobili, oči síce unavené, ale bez nejakých známok po včerajšom dni. A opäť som prespala celú noc bez akýchkoľvek ťažkostí alebo bolestí. Snažila som sa držať všetkých cenných rád od personálu z centra EXCIMER, poctivo kvapkať všetky kvapky podľa ich odporúčania a celý priebeh bol úplne hladký, bez ťažkostí.

2 deň po operácii

Druhý deň po operácií prebehol dobre, bez výrazných ťažkostí. Zvládla som absolvovať návštevu svojej Dr., vystavila mi na pár dní PN, kedže v práci pracujeme často s počítačom, svietia na nás neónové svetlá a moja svetloplachosť pretrvávala. Zvládla som ísť poobede po dcérku do školy a dôjsť domov. Sem tam som pociťovala mierne rezanie očí z dôvodu suchých očí, avšak bolo to znamenie použiť umelé slzy, po ich kvapnutí pocit rezania ihneď zmizol.

3 deň po operácii

Aj tento tretí deň prebehol úplne bez ťažkostí, bez bolestí. Začala som viac vnímať postupné zlepšovanie zraku. Pozeranie televízie mi prestávalo robiť problém, videla som aj na písmenká v mobile/počítači.

4 deň po operácii

4 deň po operácií bol dňom, kedy by som si mala večer vybrať krycie šošovky. Ale kedže sme sa s pani doktorkou z centra dohodli, že mi ich v 5 deň vyberie ona na klinike, tak som sa o vybratie doma ani len nepokúsila - pre istotu 🙂 Nechala som to na odborníkov.

5 deň po operácii

Deň kedy ma čakala moja druhá kontrola na klinike a vybratie šošoviek. O siedmej ráno sme sa vydali s manželom na cestu a približne o pol 1 sme dorazili do centra. Prívitali ma sestričky na recepcii, hneď sa ma opýtali ako sa cítim. Zastavil sa pri mne aj pán riaditeľ Mgr. Michal Bernáth, MBA a opýtal sa ma ako sa mám, na moju otázku, že veľmi dobre, povedal, že presne tak aj vyzerám 🙂 A bola to pravda, bola som šťastná zo stále sa zlepšujúceho zraku a z toho, že som opäť v ich centre kde som sa vďaka personálu s nadštandardným prístupom cítila tak dobre a kde mi splnili môj dlhoročný sen.

Zavolala si ma pani doktorka MUDr. Tatiana Ďurčová, posadila som sa do kresla a pani doktorka mi po nakvapkaní vačšieho množstva umelých sĺz vybrala šošovky. Bolo to rýchle, pre mňa trošku nepríjemné, kedže som šošovky mala prvýkrát v živote. Po vybratí šošoviek som na pravom oku začala cítiť pocit cudzieho telesa v oku. Po vyšetrení mi pani doktorka povedala, že na tom pravom oku ešte nie je rohovka úplne zahojená a preto mi navrhla, že oko na ten deň zakryjeme tampónmi aby bolo do nasledujúceho dňa zavreté. Z centra som dostala ďalšie kvapky, gél na obnovu rohovky, objednali ma na ďalšiu kontrolu o mesiac a s dobrým pocitom, že už mám vybratie šošoviek za sebou, som cestovala domov ako jednooký pirát 🙂

Ďalšie dni po operácii

Nasledujúce dni prebiehali úplne normálne, samozrejme rovnako bez bolestí. Deň čo deň vidím lepšie, ostrejšie, nemávam už zahmlené videnie, pocit suchých očí alebo rezania mám už len zriedka.

V 7 deň po operácií som sa prvýkrát odvážila použiť špirálu. Očiam to nerobilo žiaden problém, ani šetrné večerné odlíčenie. V rovnaký deň som prvykrát od operácie sadla za volant a šoférovala. Mala som síce na očiach slnečné okuliare z centra, ale bolo to úžasné! Prvykrát odkedy som vodičkou, som šoférovala bez dioptrií a nerobilo mi to absolútne žiaden problém počas dňa. Keď sa zotmelo, tak to bolo o niečo horšie. Pani doktorka ma poučila, že po operácií istú dobu budem mať tzv. halogénový efekt videnia. Tzn. že okolo svetiel za šera alebo tmy budem vidieť viac svetiel dookola alebo svetožiaru. Pri šoférovaní za tmy som svetlá oprotiidúcich áut videla ako slniečka  s lúčmi, ale dalo sa to zvládnuť. Každopádne, šoférovaniu za tmy sa budem vyhýbať pokiaľ to bude možné a efekt môjho videnia svetiel po tme sa nezlepší.

9 deň po operácií som nastúpila do práce, zvládla bežné úkony okolo našich pacientiek, prácu za počítačom. Po 12 hodinovej dennej smene na konci dňa zatiaľ pociťujem únavu očí a ťažké viečka. Po 12 hodinovej nočnej smene pred polnocou oči o sebe dajú vedieť pocitom suchých očí a únavou, ale s umelými slzami sa to dá zvládnuť a postupne sa to zlepšuje.

S centrom EXCIMER som bola nadmieru spokojná a všetkým nerozhodným môžem toto centrum len a len vrelo odporúčať. Prístup personálu, sestričiek a lekárov je vskutku nadštandardný. Sama pracujem v zdravotníctve, ale s takýmto prístupom celého kolektívu naraz som sa ešte nikde nestretla. Každý jeden člen kolektívu vás privíta s krásnym úsmevom na tvári, ktorý ho neopúšťa do konca vašej návštevy. Všetci sú dokonale zohratí, každý presne vie čo má robiť a aj napriek vačšiemu počtu pacientov v jeden deň tam nevládne žiaden chaos a ide to tam ako na páse, bez zdĺhavého a zbytočného čakania.

Priestor centra je moderný, priestranný a útulne zariadený. Pre fajčiarov je dostupná aj terasa s pohodlným sedením. Vo vstupnej miestnosti centra je pre klientov dostupný zadarmo kávovar, pitná voda, v čase obeda sestričky ponúkajú chutné plnené bagety.

Všetkým nerozhodným, ktorí sa trápia s okuliarmi alebo šošovkami, odporúčam pozbierať odvahu a objednať sa na vyšetrenie. Vôbec sa nie je čoho báť, pretože s takým prístupom, kolektívom, ich odbornosťou, vybavením centra sa celý priebeh zvláda oveľa ľahšie a vy pár minút po operácii odchádzate doslova s úsmevom na tvári, ako ja 🙂

Celému kolektívu očného laserového centra EXCIMER v Bratislave ešte raz z hĺbky môjho srdca ĎAKUJEM za príjemné chvíle strávené u nich a za zlepšenie kvality môjho života. Moje osobitné poďakovanie patrí sestričke Andrejke, ktorá mi uľahčila zvládnutie celého procesu pred, počas a po operácii. S jej úsmevom, empatickým prístupom, cennými radami som celý priebeh prežila ľahšie a ostali mi len príjemné spomienky na tie dni. V neposlednom rade patrí veľké ĎAKUJEM pani doktorke MUDr. Tatiane Ďurčovej ktorá so mnou absolvovala celý proces predoperačného vyšetrenia, samotnej operácie, trpezlivo zodpovedala moje otázky a vysvetlila priebeh operácie a pooperačného obdobia.

Taktiež moje úprimné ĎAKUJEM patrí tejto stránke Modrý koník, pretože aj vďaka nim, vďaka príležitosti na otestovanie operácie zadarmo, mi splinili môj sen.

Ja vidím!