Včera zabilo auto v Košiciach mamičku na ostrovčeku, keď prechádzala cez cestu s kočíkom. Zase raz jeden "všemohúci" vodič na super veľkom aute si myslel, že môže všetko, aj jazdiť na červenú!

Bývam v Bratislave v Starom Meste. Mám 3-mesačného synčeka, s ktorým minimálne 6 x denne prechádzam cez Štefánikovu do parku (kto to pozná, vie čo je to za cestu). Stáva sa úplne bežne, že ma pustí jedno auto v jednom pruhu, ale v tom druhom si to ženú akoby som bola neviditeľná. Neviem, čo ešte viac, ako je žena s kočiarom by malo prinútiť vodičov, aby zastali.... Každý deň sa bojím, keď stojím uprostred tejto cesty, že si to niekto do nás napáli, pri nejakom obiehaní... náhoda .... hocičo. Samozrejme, najdú sa aj takí, čo zastavia hneď, bohužial ich ŠPZ nie je zo Slovenska :(

Najhoršie na tom je, že tento "môj" prechod pre chodcov je priamo pred POLICIOU! Áno! Ale ako sa hovorí, pod svetlom najväčšia tma. Policajti pofajčievajú vonku, alebo len tak stoja a vidia, že niektoré tie autá určite nedodržujú rýchlosť ani pravidlá .. a oni? NIČ.

Takže v akej dobe to žijeme? Keď si majitelia veľkých, drahých áut myslia, že pre nich pravidlá neexistujú. Že môžu všetko. Ak by sa im aj niečo povedalo, tak sa začnú ešte aj rozčulovať. A my? Nemôžeme nič. Lietať nás nenaučili, takže môžeme tak akurát tŕpnuť, aby sa nám nič nestalo.

Nedalo mi nenapísať, resp. sa niekde nevyjadriť, lebo pri pozeraní včerajších správ som mala zimomriavky a synčeka som si  tuhšie privinula, ako mi to prišlo ľúto.

A to už nehovorím o neohľaduplnom parkovaní na chodníku, že nemôžem s kočiarom ani prejsť .... ale to je už na inú tému.

Tak veľa šťastia mamičky.