"Počuj Adel, a ty by si vedela nakresliť....?"

Takto to začalo...

"Nooo, vedela..(v duchu si hovorím ... Dúfam..)..."

Po mesiacoch háčkovania a štrikovania, kedy moje prsty poznali len studené telá háčikov a ihlíc, som si veru nebola istá, ako si poradia opäť s teplým drevom ceruziek.

ALE neváhala som...ba priam som sa tešila, s maličkými obavami samozrejme...Ako čerstvo navrátivšia pracujúca matka troch detí, muža, psa a mačky som vedela, že toto mi chýbalo (moja mamina by povedala v inom duchu: Už len Toto ti chýbalo!" 🙂 ...nebolo treba dlho rozmýšľať..

Hneď v ten večer som si všetko nachystala...no ale bola to veru fuška, všetko bolo zrazu niekde inde, počet papierov na portréty sa výrazne zredukoval - kým len tak ležali zrulované v kúte, potajme dostávali nohy a odchádzali do izby mojej dcéry :O 

Jeden posledný som teda uchránila pred jeho osudom...

Ceruzky podostávali krídla, strúhatka a gumy sa normálne vyparili, len tak...

Maliarsky stojan strážila mačka v garáži...

Moja prvotná eufória sa začínala striedať s beznádejou a občasnými jasnými náznakmi hnevu ;)

Avšak odhodlanie pustiť sa do kreslenia bola silná a tak som si nachystala zachránený posledný papier (pre istotu som ho ešte rezla na polovicu, kdyby něco ;) ), zozbierala všetky pozostalé ceruzky a dúfala, že medzi nimi zostala aspoň jedna 2B, 3B a biely pastel... to som vlastne skromne zistila, že mi stačí ...

A verte či neverte, začala som hneď v ten večer...

Chvíľku trvalo, kým som sa zas do toho dostala, ale ten pokoj, čo ma hneď zalial, ako som začala ceruzku ťahať po papieri, ten bol najviac...toto je tuším jediná vec, pri ktorej naozaj vypínam okolitý svet...

A tak počas niekoľkých večerov a na rôznych miestach dostával portrét jasné kontúry... (stále som sa musela  niekam presúvať, pripadala som si ako prútikár, ktorý dá mojej najmenšej dcére signál, že kde stojí stojan, tam je najlepšie miesto na postavenie bunkru 🙂 )

Ale napriek týmto "peripetiám" som tento príbeh ukončila, zatiaľ iba ku svojej spokojnosti, ale verím, že sa bude páčiť aj obdarovanej ... 

PS: z článku je asi jasné, že sa u mňa kreslilo LEN a zásadne večer a v noci, čomu bohužiaľ zodpovedajú aj fotografie ... 

***Ceruzka a Sen Ťa môžu zobrať Kamkoľvek ****