VÝCHOVA ???

........nejde to po dobrom, ....pôjde to po zlom ?, ale ono to nejde ani tak, ani tak ...., som bezradný. Ako otec som zlyhal.

Bezradnosť rodičov, kritika zo strany odborníkov a spoločnosti, vytvárajú ich nekonečné pocity vina a zlyhania. Jedna z najťažších profesií je rodičovstvo a pritom sa v tomto odbore vôbec nevzdeláva a to i napriek tomu, že oblasť výchovy je vedecky prepracovaná, ale mnohé výsledky výzkumov sa ťažšie realizujú v praxi. Možno rešpektovať určité základné piliere a princípy výchovy.

I napriek rôzným teóriam o výchove, množstve publikovanej literatúry, často s protichodnými informáciami o tom, ako správne vychovávať, sme v každodenom živote konfrontovaný s problémami, pri ktorých nevieme pohotovo reagovať. V každodennej výchove však nezáleží na teórii, ale na schopnosti pohotovo, pozitívne a tvorivo riešiť problémové a stresujúce situácie situácie.

Možno ste aj vy boli nútení vyskúšať "nové spôsoby" výchovy , možno spočiatku zabrali ale neskôr .... vyskúšali ste iné rady a zistíte, že sa nedá vychovávať podľa návodu - každé dieťa a každý rodič je jedinečná a neopakovatelná osobnosť, každá rodina má svoje špecifiká a tradície a potrebuje svoju specifickú výchovu, výchovu ktorá bude tvorivá, výchovu, ktorá bude využívať vaše inštinkty a intuíciu. Prirodzenou formou správania dieťaťa sú tvorivosť, spontánnosť, intuícia a inštinkty a preto sú vždy krok pred nami. Predovšetkým je, ale dôležité prispôsobovať výchovu deťom a nie deti našej výchove.

Každá nová generácia detí je iná, zložitejšia. Možno sme si svoje deti vysnívali, vytvorili predstavu svojho dieťaťa a zrazu je tu dieťa, ktoré sa mu vôbec nepodobá - je naše dieťa problémové alebo my máme problémy prijať ho, takého aké je? Nemenťe, neprevychovajte krásnu podstatu svojho dieťaťa, hľadajte spôsoby ako k nemu pristupovať, hľadajte v sebe iné spôsoby reagovania. Nechcite vychovávať poslušné deti, ktoré sa budú báť povedať svoj názor, ktoré sa budú báť tvoriť a vymýšlať. Vychovájte deti, ktoré sa vám budú chcieť v niečom podobať, byť také aký ste vy, ktoré budú chieť byť a robiť s vami veci, ktoré ich zaujímajú, ale bude to ich voľba a ich rozhodnutie.

Nádherný začiatok, keď naše dieťa bolo krásne a voňavé, sa časom mení a deti sú často smutné, ustrašené, deprimované, nevedia sa sústrediť a učiť. Stávajú sa prudké až agresívna, trpia chorobami, ktoré sme my nepoznali. Kde sa stratil ten malý zázrak dieťa.

Z človiečika orientovaného na seba, so svojim vnútorným prežívaním seba, sa veľmi skoro stáva človiečik orientovaný navonok, ktorý sa pružne prispôsobuje situáciám a požiadavkám. Postupne sa naučí hrať rôzne úlohy, robiť kulisy a napodobňovať. V tlaku na výkonnosť a presadenie sa, v informačnom poli televízie, internetu, počítačových hier, dieťa stráca svoju prirodzenú schopnosť hrať sa, tešiť sa, učiť sa, byť tvorivým, ... stráca pritom svoju podstatu, svoj potenciál ale aj svoju identitu.

Deti si svoju budúcnosť vytvárajú tu, teraz a s vami, to je ich svet, ktorý vidia a cítia. Všetko to si uvedomujú prostredníctvom svojho "JA". Všetko okolo nich sa mení, ale ich "JA" zostáva, je to ich duchovný stred, ich ťažisko a bod, v ktorom vnímajú, cítia a žijú. Pocit "Ja som" nemôže zmiznúť, môže byť iba nepovšimnutý, zabudnutý, necenený. Pre deti je ťažké nájsť seba v spleti umelo krásnych mediálnych osobností, značkových vecí, oblečení a informácií. Tento svet sa pre nich stáva svätý a nekriticky ho nasledujú.

V období detstva je každá osobnosť vnútorne najzraniteľnejšia. Traumy a pády dospelých sú iba ozvenou toho, čo prežili v detstve, ako prišli o obraz seba. Naučme preto deti prežívať seba, svoje schopnosti, radosti, ale aj stresy a pády, aby boli pripravení na svoju budúcnosť .