Prečo sa stále ponáhľam a neviem sa uvoľniť?

Dôvodov môže byť viacero , ale budú mať spoločný menovateľ. 

Tvoj nervový systém je rozrušený . Zasekol sa v móde fight or flight alebo freeze (útok/útek/zamrznutie).

Tvoje telo sa ťa snaží ochrániť. Preto sa ponáhlaš, robíš veci rýchlo, preto utekáš. V spomalení a uvoľnení, tvoj nervový systém cíti nebezpečie. Chce sa vyhnúť bolesti. 

Ako sa to mohlo stať?
Každý deň naše telo zažíva rôzne stresy. Hormóny prudko stúpnu, potom zase klesnú. Tak to má byť je to v poriadku. Niekedy zažijeme, niečo z čoho sa nevieme tak rýchlo otriasť. Môže to byť krásny a silný zážitok , akým môže byť pôrod. Alebo je to niečo z nášho detstva. Prípadne sú to pocity, ktoré po pôrode cíti vačšina žien. Sú otvorené a ich myseľ je krehká na podnety okolo nich. 

Je otvorená aj spirituálne. Jej myseľ, duša, srdce sú otvorené a citlivé na všetky vonkajšie vplyvy.

Toto je fakt, nie nejaký pocit. Je dôležité k žene po pôrode pristupovať CITLIVO, PODPORUJÚCO A S PRIJATÍM.

Žena po pôrode môže byť takto otvorená aj 2-3 roky (alebo aj viac).

Čo mám teda robiť, aby som to prekonala?

V minulosti som si myslela, že je najdôležitejšie v tomto procese nájsť ten zážitok. Tú vetu, tú situáciu , ktorá vo mne spustila rozrušenie mojho nervového systému. Lenže ako nájsť tú úplne prvú - ten začiatok?  Bolo to keď som sa narodila? Bolo to neskôr? Zážitky, situácie, slová, ktoré ovplyvnili rozrušenie môjho nervového systému sa za celý môj život na mňa len nabalovali. Jedna na druhú. Nevedela som, ako ich mám spracovať tak, aby moje telo neostalo zaseknuté v rozrušení. 

Dnes si myslím, že dôležitejšie je nájsť spôsob, akým začnem spracovávať rozrušenia v prítomnosti. 

Napríklad. Si tehotná. Tehotenstvo si ešte neplánovala, máš obavy, rôzne strachy a neistoty. Alebo si čerstvo po pôrode. Si unavená, spoznávaš bábatko, máš menej spánku, tvoje telo sa regeneruje a tebe utkvela v hlave veta “ s takýmito prsiami nikdy kojiť nebudete” alebo “ čo nám tu kričíte? tie pred vami tak nekričali, veď len rodíte.” 

Alebo to môže byť situácia s tvojimi deťmi. Kričia, behajú , robia veci úplne inak ako si predstavuješ, inak ako si mohla robiť ty v detstve. Je určite fajn, pátrať aj vo svojej  minulosti, čo sú tvoje spúšťače, aké vety ti robia husiu kožu. Aké jedlá, situácie, čo ti pripomína tie nepekné zážitky z minulosti. 

No v určitom momente sa treba zastaviť a sústredit sa na prítomnosť. Cez prítomnosť sa pripravuješ na budúcnosť. 

Ako mám začať upokojovať svoj nervový systém?

Úplne jedoduchá odpoveď nato neexsituje. 

Každá z nás by si mala vybrať svoju cestu a to čo jej vyhovuje. Pre mňa to bola na začiatku EMDR terapia , v kombinácií s cacao ceremóniami , ženskými pobytmi, pomalé cvičenie tela a mysle a písanie myšlienok a pocitov do notesa. 

Keďže ťa nepoznám a neviem čo všetko máš za sebou ani čo prežívaš práve teraz, myslím si, že nebude dobrý nápad, aby si hneď vhupla do obrovskej práce na sebe cez rôzne terapie. 

Odporúčam ti , najprv si vytvor kapacitu. Posilňuj svoj nervový systém, aby si potom neskôr mohla skočiť na náročnejšie procesy. 

- hlboké dýchanie (pomalý nádych, ešte pomalší výdych)

- daj sama sebe objatie / požiadaj niekoho, aby Ti dal bezpečné a príjemné objatie (aspoň 30s)

- daj si teplý kúpeľ/ sprchu a zotrvaj v nej koľko potrebuješ

- dopraj si čas v kontakte s prírodou

- zabaľ sa do teplej deky, prikrývky, rebozo šatky 

- kolísaj sa (sadni si a pomaly sa kolíš dopredu- dozadu)

Si v bezpeční. Som v bezpečí.

Prajem Ti príjemné dni