Čo sa deje s telom a dušou matky po ukončení dojčenia? Čo môžete očakávať?
Ukončenie dojčenia nie je pre mnohé matky jednoduché. Nie každé dieťa je pripravené na to odstaviť sa samo. A nie každá žena je pripravená na to začať odstavovať svoje dieťa. Chce to čas a veeeeľa energie.
No ak sa rozhodnete dojčenie ukončiť, je dôležité nepozerať len na potreby dieťaťa, ale aj na tie svoje. A teda nielenže sa pri tomto akte môžete stretnúť s rôznymi prejavmi vášho dieťaťa, ktoré na túto situáciu reaguje... Ale vedeli ste, že ukončenie tejto etapy života s vaším dieťaťom ovplyvňuje NAOZAJ každú matku?
Áno, aj teba...
V úvode tohto článku by som rada každú jednu posmelila. Je to na každej žene – matke, ako dlho chce dojčiť svoje dieťa. Či je to polroka, rok, dva... A že to nie je tvoje zlyhanie, ak sa ti dieťa nepodarilo dojčiť z akéhokoľvek dôvodu.
Ak sa už rozhodneš prestrihnúť túto pomyselnú pupočnú šnúru, urob to čo možno najviac rešpektujúco (s rešpektom k sebe aj k dieťatku samozrejme).
V úvode článku som spomenula, že ukončenie dojčenia ovplyvní každú ženu – a to naozaj každú. Či tú, ktorá dojčila len pár mesiacov, ako aj tú, ktorá to so svojím dieťaťom „ťahala“ dva roky. Len sa o tom veľmi málo hovorí. A som rada, že ti môžem priniesť trošku viac svetla do tejto témy.
Predtým, než prejdem k jadru veci – ukončenie dojčenia, a tvoja škála pocitov s tým súvisiaca, pramení tiež z toho, že táto etapa je pre teba vo vzťahu k tvojmu dieťaťu i k sebe samej opäť v materstve niečím novým. Končíš s niečím, čo si si možno doslova vybojovala, k čomu si si veľa študovala, záležalo ti na tom a naozaj si sa snažila, aby boli tvoje zručnosti v oblasti dojčenia čo najlepšie, aby bolo tebe aj dieťaťu pri tom dobre. Čo ťa možno spočiatku stálo veľké množstvo tvojho času a energie.
Fakt môžeš zažiť a pravdepodobne zažiješ v tejto etape života naozaj čokoľvek. A nie je to tým, že ty to proste prežívaš viac. Nie, nie si tá „vadná“ preto, že v jeden moment skáčeš dva metre po plafón od šťastia, že je koniec, a vzápätí plačeš do vankúša. A neprežívaš tieto pocity LEN ty. Prežívajú ich všetky matky – viac či menej intenzívne. Pretože, a teraz sa podrž, za všetkým sú HORMÓNY.
Doslova. S ukončením dojčenia sú spojené hormonálne zmeny. Keď ukončíš dojčenie – hormóny oxytocín a prolaktín poklesnú, a to môže spôsobiť, že sa staneš viac citlivejšia, plačlivejšia. Zrazu ti je všetko viac ľúto, premýšľaš, či si urobila dobre dieťaťu (i sebe), že si sa s dojčením rozhodla „seknúť“. Toto obdobie môže trvať až 2 mesiace. Tu je môj výber piatich vecí, s ktorými sa počas tohto obdobia môžeš postretnúť.
Hormonálne zmeny napríklad môžu spôsobiť to, že niektoré ženy sa v tomto období stretnú napríklad s depresiou, nevoľnosťou, bolesťou hlavy, podráždenosťou, úzkosťou či pocitmi zahmlenia mozgu.
„Môžeš mať pocit straty, že tvoje dieťa už nie je na tebe také závislé, môžeš sa obávať, že čas plynie príliš rýchlo a tvoje dieťa rastie prirýchlo, alebo sa cítiš vinná, že nedokážeš uspokojiť nutričné potreby svojho dieťaťa.“
A na druhej strane, iné matky môžu pociťovať obrovskú úľavu. Získavajú opäť ten SVOJ čas, ktorý im tak veľmi počas dojčenia chýbal a po ktorom túžili (často si mysliac, že tento čas je nenávratne preč).
Môže to trvať 4 – 8 týždňov, kým sa estrogén a progesterón ustália na normálnych hodnotách a ty sa opäť začneš cítiť dobre a sama sebou. A sama v sebe komfortne.
Môže sa stať, že po skončení dojčenia trochu priberieš. Je to spôsobené jednak tím, že hormón prolaktín, ktorý je zodpovedný za tvorbu materského mlieka, sa začne v tele ukladať. A jednak tým, že počas dojčenia si bývala viac hladná a na tvorbu mlieka si potrebovala väčší prísun kalórií. A po ukončení dojčenia už reálne toľko kalórií nepotrebuješ, no ešte si sa nestihla „prestaviť“ na nový režim v prijímaní kalórií. (Tým vôbec nechcem povedať, že to máš urobiť ihneď, daj si pokojne čas a zmeny zavádzaj postupne, keď na to budeš pripravená).
Keď prestaneš dojčiť, prsníky sa ti pravdepodobne vrátia do pôvodnej veľkosti. No, žiaľ, faktom je, že s najväčšou pravdepodobnosťou budú vyzerať úplne inak ako predtým (táto skutočnosť však s hormónmi, pravdaže, nesúvisí – je to proste fyziológia 😊).
O čom sa málo v súvislosti s ukončením dojčenia hovorí, je, že mnohé ženy sa po skončení dojčenia ocitnú v tzv. perimenopauze či blízko k obdobiu menopauzy, čo tiež súvisí s hormonálnymi zmenami. Tento fakt zásadne ovplyvňuje aj tvoje prežívanie, ktoré môže byť zrazu veľmi turbulentné.
Ak u teba tieto prejavy trvajú dlhšie ako 9 týždňov, alebo máš pocit, že prechádzaš perimenopauzou či menopauzou, odporúčam vyhľadať odbornú pomoc.
Uvedom si, prosím, že veľmi záleží na tvojom veku a tiež na tom, ako dlho si dojčila. Do akého levelu normálu sa tvoje hormóny vrátia. Určite tá hladina však nebude identická s tou, ktorú si mala pred tehotenstvom.
A zasa sme pri hormónoch. Hormonálny kokteil po skončení dojčenia spôsobuje to, že intímnosti sú to posledné, na čo máme v tomto období chuť. A teda ak vieš, že za tvojím prežívaním a správaním sú hormóny, nenechaj sa opantať myšlienkami (ani neprijímaj obvinenia od partnera), že je s tebou niečo v neporiadku. A môžeš na to upovedomiť aj partnera, čo sa deje v tvojom vnútri, čo prežívaš a čo za tým je.
Vymeškanie či nepravidelnosť menštruačného cyklu môže zneistiť nejednu ženu – matku. S ukončením dojčenia súvisí pokles hormónu prolaktínu, ktorý sa spolu s ďalšími hormónmi podieľa na laktácii. Mnohým ženám sa menštruácia plnohodnotne vráti až po tom, čo úplne odstavia svoje deti od dojčenia.
Možno sa to niektorým z vás stalo, že aj po dlhšej dobe po odstavení vám z prsníka vytekalo mlieko. Niekedy sa dokonca môže stať, že sa žena zobudí a má prsníky naliate mliekom. Spôsobuje to stimulácia prsníkov (ako napríklad masírovanie prsníkov – napríklad pri intímnom styku s vaším partnerom, alebo státie pod horúcou sprchou, ako aj stimulácia prsníkov pri rôznych liečebných procedúrach, napr. po úraze a pod.).
Tentoraz článok bude bez záveru. Pretože si myslím, že všetko dôležité bolo povedané... Ale predsa pridám jednu informáciu. Ak v tomto období potrebuješ zvýšenú dávku prijatia a podpory, zver sa niekomu, o ktorom si myslíš, že ťa pochopí, prijme a dá ti to, po čom prahne tvoje materské i ženské srdce. Ak nikoho takého vo svojom okolí nemáš, skús sa zveriť do rúk niekomu „zvonku“, kto sa na teba nebude pozerať cez svoje prizmy.
Odborné zdroje: https://bmcpregnancychildbirth.biomedcentral.com/articles/10.1186/1471-2393-12-36; https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3753111/; https://www.laleche.org.uk/after-weaning-what-next/
Začni písať komentár...