Dojčenie. Chcem, aby v tomto článku zaznelo hneď na úvod veľmi dôležité posolstvo:
Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie. Či dojčí, či dojčí mesiac alebo tri roky, či z akéhokoľvek dôvodu svoje dieťa nedojčí. A láska k dieťaťu sa nemeria tým, či a ako dlho si svoje dieťa dojčila. A na tom, že nedojčíš svoje dieťa, nenesieš absolútny žiadny podiel viny, nie je to tvoje zlyhanie a ani to neznamená, že si sa pre svoje dieťa obetovala málo. Si DOSŤ! Presne taká, aká si.
Dojčenie. Prezentuje sa ako tá prirodzenejšia schopnosť ženy - matky, no zároveň prináša so sebou množstvo otáznikov. Je výborné, že sa dojčenie v spoločnosti vníma ako to najlepšie, no menej sa možno hovorí o tom “ale”... Že hoci má dojčenie množstvo benefitov pre dieťa, môže prinášať isté nepríjemnosti pre ženu.
A práve žena bude centrom pozornosti tohto článku.
Spoločnosť vo všeobecnosti dojčenie spája predovšetkým s dieťaťom a napĺňaním jeho potrieb. Počula som hovoriť veľa mám: “Chcem svojmu bábätku dojčenie dopriať.” No o čom sa možno nehovorí až tak často, možno tieto názory ani nie sú také populárne, sú pocity ženy - matky pri dojčení. Ženy, z ktorej sa prerodom v matku nevytratilo jej prapôvodné ja. Ktorej sa mlieko spúšťa dlho, ktorú to spočiatku neskutočne bolí, ktorá pre lieky musí s dojčením skončiť, hoci by nechcela.
Nemusíme vždy siahať po vedeckých štúdiách, aby sme vedeli aj napriek zdravotným benefitom pre dojčiacu ženu (napríklad prevencia proti rakovine prsníka, rakovine vaječníkov, metabolickému syndrómu, kardiovaskulárnym poruchám či popôrodnej depresii) odpovedať na svoje otázniky spojené s dojčením.
Vieš, že dojčenie môže spôsobovať u ženy fyzické zmeny, akou je napríklad pocit suchej vagíny? Že dojčenie vplýva na naše libido? A celkovo v nás môže spúšťať pocity straty kontroly nad vlastným telom a že naše intímne partie viac nepatria výlučne nám a nášmu partnerovi?
Mám pocit, že žena - matka - ľudská bytosť a jej prežívanie je z celého tohto procesu akosi vyčlenená, nezdá sa ti? Opýtal sa ťa niekedy niekto na to, čo prežívaš počas dojčenia? Alebo sa každý zaujímal len o to, či dojčíš a či máš dosť mlieka? A pritom si to práve TY, tvoje súčasné i minulé ja, na ktorom celé to dojčenie stojí a padá.
Ak si sa aj ty našla v týchto riadkoch, polož si pár otázok. Urob si chvíľku pre seba, uvar si obľúbený čaj, navoď príjemnú atmosféru. Odpovedz na otázky v čase, keď sa cítiš dobre, keď sa ti dobre “mamuje”.
1. Ako dojčenie vplýva na mňa duševne aj fyzicky? Badám na sebe nejaké zmeny? Čo pri dojčení naozaj cítim a prežívam?
2. Mám pocity tlaku, že dojčenie je niečo, čo by malo byť prirodzené a čo jednoducho musím zvládnuť?
3. Cítim zlyhanie, že sa mi nepodarilo svoje dieťa dojčiť, alebo som ho odstavila po krátkej dobe dojčenia (z pre teba relevantných dôvodov)?
4. Mám od dojčenia nereálne očakávania? Ktoré na mňa kladie skôr okolie a spoločnosť ako ja sama? Ktoré sú to a čo s tým chcem urobiť?
Mnoho žien odpovie na tieto otázky, že dojčenie s nimi nerobí nič. Iné pri dojčení prežívajú pokoj a príjemné pocity, akými sú napríklad neskutočná láska či maximálne napojenie sa na dieťa. A mnohé ženy majú pocity nátlaku, že úspešné dojčenie je základ k tomu byť dobrou matkou a vytvárať si so svojím dieťaťom bezpečnú vzťahovú väzbu (o tom možno niekedy nabudúce). Mnohé sme pre dojčenie urobili všetko možné i nadľudské.
Je v poriadku, ak je ti v ktorejkoľvek vývinovej fáze dojčenie tvojho dieťaťa už nepríjemné. Bez ohľadu na jeho benefity. No vedz, že odstaviť od dojčenia sa dá aj láskavým prístupom bez prelepovania bradaviek a ďalšieho klamstva.
Tak dojčeniu zdar a tvojej duševnej pohode zvlášť! 🙂
Začni písať komentár...