Pred pár dňami som bola svedkom jednej zvláštnej scénky na ihrisku. Klasická naťahovačka o kúsok svojho „piesočka“ medzi deťmi. Môj syn si niečo stavia, keď tu k nemu príde cudzí chlapec, o čosi väčší a začne tie jeho kôpky búrať.
Ešte pred tým, ako sa nadýchnem a zasiahnem do deja, jeho mamička, sediaca kúsok povedľa, mi s úsmevom vraví: „Ja to nechávam na ňom, nech si vyriešia konflikty medzi sebou, tie deti. Keď to budeme riešiť za nich stále my, nikdy sa to nenaučia.“
Aha, aké múdro.
Vidím, že aspoň postaršia dôchodkyňa, ktorá je tu s vnučkou, sa pobavila.
Chvíľu teda ešte strpím, ako to „riešia“ medzi sebou, „tie deti.“ Frustrácia na strane môjho dieťaťa sa ale stupňuje, a nedá mi to.
„Poď sem,“ hovorím synovi, „my sa budeme hrať tu, na tejto strane, tu si môžeš stavať,“ a lopatkou vyznačím hranice do piesku. „Môže sa s nami hrať aj tento chlapček a pomáhať nám. Ak sa s nami nechce hrať, tuto má ešte dosť miesta.“
Ukážem na celé voľné pieskovisko, ktoré má k dispozícii. Nič. Chlapček ignoruje hranicu, ďalej atakuje, matka to ešte vždy necháva na ňom.
„Ak sem budeš hádzať piesok, zoberiem ti tú lopatku a dám ju tvojej mame,“ pozriem na neho škaredo.
Vyplazí mi jazyk a povie: „Ja ťa nebudem počúvať, ty nie si moja mama.“
Uff.
Zaberie to tak na dve minúty, letí k nám ďalšia spŕška piesku. Už nečakám. Vytrhnem malému agresorovi z ruky jeho nástroj a vyrážam k jeho mame.
„Daj mi tú lopatku, lebo ťa zabijem, ty krava,“ začne po mne vrieskať celý bez seba. Vybuchuje od zlosti, toto si k nemu asi ešte nikto nedovolil.
„No fuj, to ako rozprávaš? Nehanbíš sa?“ oborí sa na neho babička dôchodkyňa, ktorá bola dovtedy ticho
Aspoňže matku to vyburcovalo, už sa valí k synovi. „Nikolas, si nahnevaný? Vidím, že ťa niečo veľmi nazlostilo. Celú tváričku máš červenú a ruky zvieraš do pästí. Si nahnevaný?“ pýta sa ho, akoby práve pristála na Marse.
„Tá krava mi zobrala lopatku,“
kričí a udiera päsťou do mamy, aby si uľavil.
„Ty si ale zlý chlapec, tete nadávaš, mamu biješ, to čo si dovoľuješ, sopliak jeden?“ komentuje dôchodkyňa.
„Nechajte nás, prosím, my si to vyriešime medzi sebou,“ hovorí jej matka chlapca. A jemu: „Vidím, že ťa to veľmi rozrušilo, Nikolas. Teta to nemyslela zle. Budeme spolu počítať do desať, kým sa upokojíš...“
Sledujem tento výjav ako obarená. Dôchodkyňa sa chytá obďaleč za hlavu a „panebožekuje.“
Výchova na voľnobeh
Matka počíta do desať, do dvadsať, snaží sa chlapca v amoku objať, aby zmiernila náraz jeho pästí, nič však nepomáha. Už neviem, ktorý z nich je frustrovaný viac. Nakoniec ho bude musieť fyzicky odniesť preč. Lopatku nechávajú na pieskovisku.
„To je tá moderná voľná výchova,“ neodpustí si dôchodkyňa. „A v puberte ju zmláti, fagan. Za našich čias by mu už taká letela...“
Na chvíľu sa odmlčí a zase spustí:
„Ale to aj ja mám takú dcéru. Keby som malej dala jednu po zadku, urazila by sa. Vraj je to týranie dieťaťa. Tak po vnučke v kuse len vrieska a je z nej na nervy. Nezvláda to. Celá je šťastná, keď prídem a zoberiem ju na chvíľu von.
Ani mne nebolo ľahko so štyrmi, to vám poviem, ale platil nejaký poriadok. Občas som musela streliť niekomu facku. Mrzelo ma to a určite ma to bolelo viac ako ich. Ale neminulo sa účinkom. Už si viac nedovolili.
Ale vtedy sa o tom neviedlo toľko zbytočných rečí. Či to je alebo nie je správne. Teraz sú okolo výchovy samé cirkusy. Rodičia nevedia, čo majú robiť. Myslia to s deťmi dobre, ale dopadne to takto,“ ukázala rukou za mamou, ktorá musela odísť.
Dopadne to zle, dávam babke za pravdu.
Vidím toho okolo seba príliš veľa. Rodičov, ktorí neurčujú pravidlá a nechajú to na deťoch. Tie majú zrazu toľko moci, ale nevedia, čo si s ňou počať. Všemocní a zároveň bezmocní.
Ony predsa potrebujú naše vedenie, my ich musíme naučiť vzorce toho, ako sa správať. My to musíme s nimi nacvičovať v každodenných situáciách. Nie „nechať to na tie deti, nech si to vyriešia medzi sebou,“ keď nemajú šajnu, ako na to.
Za takých okolností nerešpektujú nikoho, nikto pre nich nie je autorita.
Rešpektujete aj ich negatívne pocity? Fajn
Nestačí im len naša láska „v dobrom aj v zlom.“ Nestačí im, že prejavíme pochopenie, že sú teraz nahnevaní, mrzutí, agresívni a potľapkáme ich po pleci „áno, viem, že si nahnevaný.“
Keď raz chlapček zbije alebo zabije v hneve svoju mamu, povie si, aha, no tak som bol nahnevaný. Ešteže ma mama naučila pomenovať svoje pocity (!). Len škoda, že ma nenaučila, že nie som stredom vesmíru a že aj ona a iní ľudia tiež majú, tak ako ja, svoje pocity.
Rodičia, buďte k svojim deťom empatickí a buďte pri nich, aj keď ich ovláda hnev a zúrivosť. Ale zároveň jasne vymedzte, že ich emocionálne rozpoloženie nie je ospravedlnenie pre to, aby v afekte kohokoľvek atakovali a ubližovali mu.
„Si nahnevaný? Napriek tomu, toto sa nerobí. Ak v tom budeš pokračovať, pôjdeme ihneď domov.“
Keď to nebudeme riešiť tu a teraz, nikdy sa to nenaučia. Nerobte z nich bohov, nedopadne to dobre.
Úplne s tebou súhlasím. V poslednej dobe sa stretávam s tým, že rodičia chcú mať s dieťaťom kamarátsky vzťah, ale nakoniec sa dopracujú hlavne k tomu, že ich dieťa neposlúcha A nerešpektuje žiadnu autoritu.
No som podobného názoru , dalšia vec je že dožvie čo vidí doma...darmo mozeš niekomu uznať pocity ked doma su na beznom poriadku hadky alebo facka ...to je priklad. Ja si myslim ze treba vedieť urcit hranicu medzi tym co je este normalne a tym kde uz treba zasiahnuť . Nevidim nič zlé na tom aby si deti vyjasnili medzi sebou nezhody nie v kazdej situacií budeme pri nich ale zase ked to uz hranici s tym ze si ublizia tak jasné ze treba zakročiť. Bohužial mnohe deti zrkadlia rodinnu situaciu. Ja sama som nebola dieťa ktoré bolo tlčené otec na mna doteraz nesiahol, a vyrastol myslim zo mna clovek za ktorého sa naši hanbiť nemusia , mamina obcas pleskla ale nepomohlo mi to vtedy k tomu aby som sa spamätala proste som si musela prejsť tym obdobim . Ja vidim na našej ked jej dam obcas po zadku jej to je uplne suma fuk...Na každe dieťa platí niečo iné. Dôležitý pre dieťa je hlavne pocit lásky. Podľa mňa...Ale vdaka tomuto clanku som teda videla tu negativnu stranku takejto výchovy 🙂
Detom treba nastavit hranice.toto uz je riadne cez,nechat xeti nech si to vyriesia je ok,pokial niekoho nebiju.ak sa sarpu o hracku,tak nechavam tak,pokial su rovnako vysoky a nebiju sa.my musime ukazovat detom ako sa maju chovat,deti to same nevedia.
perfekt 👏
mas pravdu, ale urcite ta matka tomu chlapcovi xkrat povedala to, co si teraz hovorila ty...stanovovvala hranice. A teraz chcela nechat priestor na to, ci to pochopil a ci to dokaze zvladnut....Okrem toho, podla tvojho popisu, by som si trufla povedat, ze mamicka musi k synovi pristupovat asi "specialne" lebo je zjavne, ze chlapcek ma nejaky vnutorny problem o ktorom samozrejme ona nemusi vykladat na pieskovisku. Matka, ktora bez nervou zvlada na pieskovisku dieta, ktore je v ataku zurivosti...urcite nie je matka, ktora cita Mama a ja a 1x sa snazi aplikovat nieco do praxe. Asi vedela co a preco robi. Ale mozno sa mylim....len vzdy su dve strany. Nic to ale nemeni na tom, ze pointa tvojho clanku je rpavdiva a plne s nou suhlasim. len tato situacia, bola podla mojho subjektivneho pocitu o inom,,,,,
Nam sa minule stala podobna vec.syn 3rocny sa hojdal na konikovi na ihrisku.ja som stala pri nom.zrazu prisiel chlapec 7rocny s futbalkou.a kopol ju synovi do hlavy😨syn samozrejme zacal protestovat,tak hovorim nahlas,ze chlapec ti urcite nechcel to nic....dobre syn sa hojda dalej a ten chlapec sa postavil priamo pred neho a z celej sily kopol tu loptu zase do syna!!mne len ruka vystrelila a som ju zachytila 5cm od jeho tvare... (este,ze som byvala hadzanarka😆)..ja v soku.a ten chlapec sa mi smeje do tvare😨😧som mu vynadala co sa do neho zmestilo,akoze odtial potial😒
Nech si vychovava kazdy ako chce,ale musi si uvedomit,ze jeho deti mlatia ine na ihrisku,neskor sikanuju v skole a preco,lebo rodicia nezvladaju vychovavat.ked vidim,ze moje dieta niekoho bije,tak mu to nedovolim...
Inak zeny, ja svoje dievcata nebijem, ani po nich nekricim, len im stanovujem hranice a vysvetlujem.. vysvetlujem.. vysvetlujem.. A ono to na 90 % funguje 🙂
A nie len ze rodicia maju deti akoze za kamaratov, na rovnakej urovni ich vnimaju, ocakavaju od nich rozhodnutia.. Deti predsa neziju 30 rokov, nemaju skusenost! Potrebuju autoritu, aj ked nie uplne ze bic! A tiez by si dnesni IN rodicia mali uvedomit vplyv tabletov, hier a vacsiny rozpravok na psychiku dietata.. Nie je tazke sa do toho vzit. Nehovorim o vecernom sledovani TV...
@maxiva no toto keby spravil mpjmu dietatu ho chytim a mu taku vylepim ze zasrany by pamätal to uz je vrchol co si tie deti dovoľujú ked ich matky doma nevedia dat do laty tak odomna by taku zbral zeby nevedel kde je sever!!!
Bože, ďakujem Ti za tento článok. Konečne aspoň niekto uznal, že nie som tyran a zlá zlá zlá matka, ktorá, keď sa jej dieťa nevie spratať do kože vonku a nechápe ani po tretej výzve, aby sa začal správať ako človek, tak ho vezmem a ideme preč, či chce, alebo nie. Rešpektujem svoje dieťa, no chcem aby bol medzi nami vzájomný rešpekt. I ja mám svoje hranice, ktoré viem, že keď raz prekročim, tak to bude mať aj nejaký následok. Detto i moje dieťa má hranice, ktoré keď prekročí bude musieť niesť následok. Nech si hovoria knižky a novodobé mamičky čo chcú, možno som staromódna, ale súhlasím s pani dôchodkyňou.
Ja som bola odjakziva proti kricaniu,a nedajboze capnutie dietatu,,To neprichadzalo do uvahy,,," Toto v zivote dietatu nespravim,,Budem svojmu dietatu kamaratka a nie terorka,,, Hmm realita je uplna ina ,,,Rozhodne nie som za volnu vychovu,,a ked treba dam po riti a nakricim a je mi jedno ci je to vonku,obchode,doma,,, Ked vidim niektore detiska ako sa spravaju,najradsej by som aj rodicovi jednu vychovnu tresla,,,
@ariannazara ti poviem tiez som bola v soku😨😠to som fakt necakala a este ked sa mi smial do oci,tak to bol vrchol😑😰
100 palcov hore!👍👏
Baby,chcem sa spýtať, hodíte deťom na zadok,keď si to zaslúžia? Lebo ja mam 1,5 ročnú a veru dostane. Za to mam známu, ktorá max iba kričí, nedá na zadok ani nic. A keď niečo vyvedie,tak mu vysvetľuje alebo dohovara a on sa potmehucky na tom smeje. Proste nič si z toho nerobí a mám pocit,že mu to je jedno aj keď niečo vážne vyvedie.
nemohol byt chory? ked pocitala do 10?
Lebo vsade vyskakuju na matky clanky a takto vychovavaj a takto ries.booze niekedy ziadne clanky neexistovali deti neboli take divoke.treba nastavit pravidla vychovavat prisne ale s laskou.ja nehovorim aj moje spravili cirkus ale aby ublizovali len tak niekomu to nie.babka mala pravdu 🙂 my sme si nikdy nedovolili to co si dovoluju teraz deti
Ďakujem za tento článok, tiež vidim tej " nevychovy" okolo seba veľa a vlasy mi stoja z toho dupkom.
Ja som koľkokrát niesla vreštiace dieťa z ihriska, lebo jednoducho nerešpektovalo, čo mu hovorím a veru veľa mamičiek na mňa pozeralo akoby som bola z inej planéty. Keď raz dohováraš a upozorňuješ, druhá strana nič, tak treba konať. Túto voľnovýchovu teda neuznávam, vidím to často a potom prídu takéto decká do školy a my učiteľky to už nemáme šancu napraviť.
@morosie ucitelky obycajne povedia vetu " viete my tu mame 23 deti" ( neber to pls osobne) ale ak decko nerespektuje nieco v skolke - tak zakrocim ked som ucitelka aspon mu dohovorim a netvarim sa , ze tam robim upratovacku
@linduska86 neberiem to osobne, zial ano aj toto je pravda, zatial nie moj pripad. Keby aspon dohovaranie pomohlo😉
@morosie no pre niektore deti ani trstenica 🙂
na odľahčenie: tato diagnoza už bola pomenovaná: SZR: syndróm zanedbaného remeňa 😉
Pekne napisane a pravdive
...keby som nepoznala presne, ale presne takú mamičku, neverila by som, že to môže byť reálna príhoda... aj som si myslela, že máme spoločnú známu, ale jej syn sa volá inak.....
Nevedia sa spravat ale bitka to tiez podla mna neriesi. Aj.ked dakedy fakt sa inak neda iba tapnut. Clovek uz nevie co robit same mudre clanky. A coraz viac zurivych deti
Ale tu ani tak neide o samotnú bitku, ale o to, že rodič má dať jasné najavo, že sa hnevá na dieta, lebo sa nespráva pekne. Ja deťom tiež občas dám na zadok, ale ide o to, že keď niečo poviem, tak to platí A hotovo. Dieťa nie je môj rovnocenným partner, veľmi ich lubim, ale musia vedieť, že ja som ich mama A oni musia poslúchať mňa, nie ja ich.
@zuzirich s tym suhlasim. Mozno nechcela na neho pred ludmi hucat ludia su teraz kadejaky. Mne sa.mala hadzala o zem cakala som pol h ci sa ukludni nie tak som jej dala na rit a ideme domov a pan taky starsi ze na mna zavola socialku ze takto sa to neriesila a robila mi to pol roka kazdy den nic nezaberalo
@dominika2227 poteší z ľudí si nič nerob mne to povedala suseda
@linduska86 vies ale pol roka a vsetko som.vyskusala a nic a este ma bude mudry tam poucovat
Jedno spravne mienene zaucho v spravnej chvili este nikoho nezabilo.Nie rodicia sa maju prisposobovat detom ale deti rodicom.vyrastaju nam vokol mali arogantni zasrani nerespektujuci nic a nikoho.ked decko nerespektuje dospeleho ako autoritu kedy koho bude respektovat??niektory rodicia by si zasluzili tiez jednu vychovnu aby si uvedomili co vychovavaju zo svojich deti.arogantnych ignorantov.tento svet je uplne hore nohami ze deti si budu diktovat pravidla a nadavat dospelakom.ja by som nadala tej neschopnej matke za to ze decku toleruje taketo vyjadrovanie voci cudzim ludom a spravanie voci inym detom.kde sme.yo len dospeli s touto liberalnou vychovou...☹
Mozno je to prilis, ale takto nejako podla mna "vychovali" rodicia Breivika a jemu podobnych. Vypustit von svoje pocity, vyriesit si to sam. Co na tom, ze si sucastou spolocnosti a kazdy jeden ma prave na svoje pocity, nabozenstvo, cokolvek... Naozaj, tiez mi je luto ked po malom kricim alebo mu capnem po riti alebo po ustach alebo ruke, s tym ze sa to a tamto nesmie. Kto ho ta ma naucit ak nie rodic? Odkial ma na to prist sam? Z telky alebo z youtubu?? Potom sup pochyti, vyselektuje svetonazor podla mienkotvornych medii a (a teraz to nemyslim vazne ze ho lutujem) ale on v podstate asi chudak ani nevie ze robi zle, len sa zrazu pristihne ze zabije par x ludi. A stale je presvedceny o tom, ze ma na to pravo, lebo... Mozno silne prirovnanie, ale mozno ani nie :/
Inak mam znamu,jej dieta ma 3 roky a nadava ako pohan,lebo to pocuje doma a oni sa na tom smeju,ze aspon za v zivote nestrati s takou papulou....teraz je tehotna a maly vravi,ze brat moze byt,ale dalsiu k*rvu doma nechce ☹ ked da raz mame v puberte ten fagan po papuli,asi sa dosmeje...
@aaadkaaa Mne raz povedal maly , ze ty hlupa mama dostal taku po riti taku, ze ma az ruka zabolela - ale proste nie! odtial potial.. len mi je luto, ze mi ho doma vychovavame pekne a v skolke pocuje somariny a nikto s tym nic nerobi - kks
@linduska86 moja vie,ze ked v skolke niekto nadava,ma to povedat ucitelke...aj mne to vzdy zhrozene doma referuje...
@aaadkaaa on to aj povie, ale ucitelka mi povie viete my tu mame vela deti to sa neda na kazdeho davat pozor Lol
@linduska86 u nas ked nieco,tak daju dieta sediet a ma smolu...ale jasne,ze pri tych detoch sa to odsledovat neda a este v tom hluku....ako moj muz tiez nadava,neni schopny si dat pozor,ale malej som to vysvetlila a este ona jeho napomina a neopakuje po nom
@aaadkaaa dievcata su ine ako chalani ver mi 😀
Robím v jednej nemenovanej firme, kam chodia nakupovať rodičia a takmer všetci zoberú aj svoje ratolesti. Chodia sem aj zájazdy detí a decká správanie na 100 % ukážkové, učiteľky to riadia a decká sa vedia fakt krásne správať. ALE.....to isté decko ako príde s rodičmi, to je jedna KATASTROFA. Čo chce ich dieťa, musí byť po nich. Darmo poviem, že deti sa po predajni nemôžu naháňať, príde k úrazu a nehovoriac aj o drahom materiály, ktorý predpokladám že keby zničia, tak ufujazdia ani smrad po nich neostane len spúšť. Ak si dám niekam zábranu, že tam sa proste nesmie, vždy sa nájde decko, ktoré trucuje, že tam chce a chce ísť. Samozrejme zábrany sú na miestach, kde sa môže deťom vážne niečo stať, pretože vidím, že 99 % rodičov ani nevníma, čo jeho dieťa robí, proste si nakupuje. Ale vždy sa nájde /a drvivá väčšina, sú to ocinkovia/, ktorí si zoberú ratolesť a proste obídu zábranu a ignorujú akékoľvek nariadenie. Už mi jeden ocinko dostúpal kríky, pretože jeho ratolesť niečo za nimi zbadala. Žiaľ, my sme boli generácia, ktorá bola vychovávaná k rešpektu a vidím, že deti vychovávame veľmi zle. RAZ, jedinký raz, som upozornila rodičov, lebo deti vážne poškodzovali náš majetok. Prišiel otec, éééééb z jednej strany, éééééb z druhej. Taká výchovná. Mne padla sánka: Toto ešte fakt niekde funguje? Akože ok, že sa našiel vôbec rodič, čo proste nedovolil a basta, trucuj si koľko chceš. Nechcem hádzať do jedného vreca všetkých, určite je tu veľa rodičov, ktorí vychovávajú deti skvele, ale naozaj čím ďalej, tým viac deti máme za Bohov .
Teda upozorňujem často, ale jedinký krát ma prekvapila taká odozva, lebo čítam po sebe a inak som to myslela, ako čítala :D
Deti stále skúšajú, pokiaľ môžu zájsť. A vyskakujú toľko, koľko im povolujeme ako rodičia.
Mozno trozku odveci,ale myslim si,ze to ma vyznam aj v tomto "pribehu".Bola som s dcerou na zapise do 1.rocnika a p.zastupkyna povedala,ze dieta do 3.rokov ma byt kralom,do 15. sluhom a po 15ke priatelom.Je v tom vela pravdy pri tejto "modernej"vychove
Všimla som si, že matky malých agresorov vždy majú tendenciu nechávať riešenie konfliktov na deti. Ich dieťaťu predsa nie je ubližované, tak prečo by sa zaťažovali? Veď ten ich šikulko sa presadí aj sám. Dieťa tak dostáva tichý signál od matky, že takéto správanie schvaľuje a podporuje a ono má právo šliapať po iných ľuďoch - právo silnejšieho. Takéto dieťa s tým dobrovoľne nikdy neprestane, musí prísť niekto, kto mu jasne ukáže, kde je jeho miesto.
Facka nic neriesi a nic dieta nenauci, len mu ukaze sposob ako riesit problemy. Vychova bez nasilia neznamena volna vychova.
@mima4 ale fajnu po riti .....
@mima4 znáš to slovenské pořekadlo-"ohýbaj ma mamko, pokial som já janko, až raz budem jano, neohneš ma mamo!!!!!! " )
a v češtině je dobré a léty ověřené- "škoda rány, která padne vedle"
někdy je opravdu lepší a výstižnější jeden dobře udělený pohlavek než hodina výčitek domlouvání a keců.....kolikrát to pak slyším,jak si hlavně pubertáci stěžují, že by raději brali jednu "výchovnou" a bylo by to vyřešené než "přemoudřelé poučné"nekončící řeči svých rodičů😎
všeho s mírou a v pravou chvíli
@zuzitko74 Presne. Vždy ak je niektoré decko agresor, tak rodičia že si to majú vyriešiť medzi sebou, alebo jeden chlapec robil v škôlke všetkým deťom zle, denne bolo niekoľko detí od neho pohryzených a odpoveď matky: A čo mám robiť?! Je taký aký je. ..... Moje deti boli vždy šedé myšky, tak na to doplácali. Nedávno som si všimla, že môj syn, už chodí 4. rok do škôlky sa začal biť s deťmi. Prišla som tak do škôlky a načápala som ho biť sa. Učiteľky, že to sa deti hrajú. Tak som si zavolala obe deti a nástojila som, aby si podali ruky a ospravedlnili sa navzájom. Potom som si to viac krát všimla, že sa pobil s inými deťmi, ale vždy som trvala na rovnakom postupe.
@aaadkaaa velmi pekne fakt a potom sa clovek.boji ist po ulici
@kokazm psychologovia hovoria ze nebit ale dieta ma kazdopadne povuvat rodica inak nevie co ma robit a potom sa vyzuruje vynucuje ak zisti ze tym.nic nedostiahne prestane
nech si to deti vyriesia same, ano ale len ked su rovnako stare, keby doma decku povedali, ze mladsim a slabsim sa nesmie ublizovat snad by to nerobil, nenecham mojho maleho syna ani so 6 rocnym keby do neho hadzal piesok bil sa hned som mu povedala svoje! uz sa aj tak stalo, uz 5 rocny vedia ci robia zle alebo nie
@dominika2227 budeme sa riadit podla toho, co nam hovoria psychologovia -alebo budeme pouzivat svoj rozum? ;) Hadam kazda dospela zena vie kudy cesta nevede ci? ;)
Az mi je,do placu zeny.... mam takuto vychovu vo velmi blizkom okoli a zial vzdy si to odnesu moje deti ☹
A potom som ja za zlu matku, lebo moje ked vystrajaju tak zvysim hlas, ak to nepomaha aj capnem... no druha mamicka najprv nereaguje, ked sa uz ja ozvem tak nieco povie v zmysle tutuli-mutuli milacik... potom zas nereaguje a tak dokola nakoniec ju maly bije, pluje.... ale ja som ta zla matka, lebo vo mne nieje ta materinska laska, musia posluchat.... btw. Ona ma jedno, ktore jej v 3,5r skace po hlave, ja mam 2 (2 a 4r) u nas disciplina musi byt, inak by sme sa ani von nevychystali....
@tatarida musi to je jasne. Jej sa to vrati neboj nic
@dominika2227 len si to asi nikdy neuvedomi.... stale len pocuvam ake su moje deti kludne a ake to mam s nimi lahke a ona to ma tak tazke, lebo ma ZIVE dieta :-/
Klasicky pripad zle pochopenej vychovy -nevychovy . Hranice su vždy, dieťa ich potrebuje. Je nemožne nechať všetko na dietati, takto to nefunguje a len ho to zaťažuje.
Ja si myslím, že bitie ako také nič nevyrieši. Dieťa sa naučí akurát to, že keď niečo urobí zle, dostane - reťazová reakcia - iný urobí niečo zle, môžem ho za to zbiť. To je niečo také ako biješ sa, dostaneš za to.
U nás sa napr. také capnutie po zadku nikdy nedostavilo s nejakým úspešným účinkom, niečo ako "výstraha pre budúcnosť" - proste u nás to malo možno účinok v tej chvíli (šok, prekvapenie a pod.) - takže za mňa bitie nie je riešením. Ale to sa absolútne nevylučuje s tým, že deti musia poznať hranice. Ja len tvrdím, že cesta bez bitia je z dlhodobého hľadiska zložitejšia, a má veľa nástrah (viď príklad v článku) v súvislosti s tým, že veľmi veľa rodičov nedokáže dotiahnuť ten svoj vlastný systém určovania a dodržiavania hraníc.
Napr. u nás bol jeden chlapec na ihrisku, ktorý bol taký agresívny (tam bolo ale rodinné prostredie zo strany otca veľkou mierou zodpovedné - ten ho bil po hlave, keď čosi sa mu nezdalo a pod. veci , rodičia rozvedení + on aj navštevoval psychológa...) - a tam tá matka bola v stave, že urobil deťom zle, nakričala, povyhrážala sa mu, že keď ešte raz, tak ide domov... No, všetko by bolo ako tak v norme, keby to "ideme domov" aj dodržala. Nedovolila mu síce robiť deťom zle, vždy zasahovala - hoci niekedy proste ozaj nestihla, ospravedlnila sa, aj ju to trápilo, ale vlastne nikdy nedodržala ten svoj dôsledok - ideme domov - lebo naňho by to ako trest zabralo, on bol na ihrisku rád. To trvalo dlho. Neskôr už aj 100x odišli, ale od brány ihriska sa vždy opýtala, či už bude dobrý a nebude robiť deťom zle, on to sľúbil s plačom, a vrátili sa. No celé zle. Keď chodil s babkou (tá nám niekedy aj pre to plakala, že aký je ten chlapec), tak tá svoje vyhrážky brala vážne, a párkrát s ním jednoducho odišla (reval ako tur, ale kráčal za ňou, hoci sľuboval sekanie dobroty - nepoľavila). A je pravda, že jej robil oveľa menej excesov ako tej mame, a babke stačilo povedať, že ešte raz a pôjdu domov, tak sa skľudnil.... Teraz chodí do škôlky od septembra (ako aj náš 3-ročný, ale do inej triedy, je aj o rok starší), a je z neho úplne iné dieťa. Asi z toho aj vyrástol, alebo tá škôlka čosi urobila či psychologička, ale už je to 100 a 1.
Napr. sa tu kritizuje "nevýchova" - mne osobne sa mnohé veci z tohto systému nezdajú, ale určite to nie založené na tom, že rodič má nechať dieťa si riešiť situáciu na úkor iných, určite to nie je založené ani na tom, že treba ignorovať agresiu vlastného dieťaťa voči iným ako je to opísané v článku. To, čo opisuje článok, je nepochopenie aj tej výchovy - nevýchovy matkou toho chlapčeka. Avšak možno treba brať do úvahy ešte to, že ten chlapček možno nebol zdravý (mohol mať nejakú poruchu, čo by mohlo vysvetľovať to jeho správanie ako také, to je ťažko takto hodnotiť, keď nepoznáme) - ale to neospravedlňuje tú maminu, tá mala rozhodne zakročiť, ideálne ešte pred celým incidentom (predísť mu).
Nikdy prosim neodsudzujte koho nepoznate. Neviete cim si v zivote presli.
Napriklad autizmus nie je navonok vidiet,dieta vyzera ako kazde ine. Napriek tomu je vychova autistu neuveritelne narocna a vyzaduje obrovske usilie. Autista ked je v strese,moze sa javit ako neposlusny,drzy. Treba vela pokusov a vela opakovania kym sa autista nieco nove nauci. Je stresovany takymi podnetmi z okolia,ktore si bezny clovek ani len nevsimne,no autista vsetko vnima extremne znasobene-svetlo,zvuky,vone,struktury...
Ak ho chce rodic upokojit,nezaberie krik,bitka,napominanie-pomozu len presne postupy ktore kazdy rodic so svojim dietatom ma nacvicene.
Pre neznale okolie to moze vyzerat divne,cudne,nepochopitelne.
Rodiny autistov od okolia denne zazivaju odsudzujuce pohlady.
Skuste mat trosku tolerancie.
Netvrdim ze je to pripad dietata v clanku-nepoznam ho,ani tu mamicku. Ale vidiet ze sa snazila situaciu riesit,asi vedela preco a ako...
Oooo,krasne napisane a uplne sa stotoznujem so vsetkym✌🤗 ked som bola tehu,nevedomky som vstupila tu na MK do jednej nemenovanej skupinky o vychove (asi viete ktorej)...
Po precitani len niekolkych prispevkov som mala tlak 1000/1000 a musela som naratat do 20,aby som sa ukludnila,lebo teda nevedela som,ci mam vacsiu chut preplieskat tie deti,alebo ich mamy,aby sa konecne uvedomili a zobudili.Sa stavim,ze dotycna maminka je cestnou clenkou😂To uplne presne popisany sposob riesenia akychkolvek problemov🙈😂ako cez kopirak
Uplne som si spomenula, ako u nas bol na navšteve mužov spolužiak zo strednej so ženou a ich malym synom menom Borna. Sadli sme si na terasu, doniesla som pohare, občerstvenie, všetko pripravila...začali sa rozprávať. Tu Borna najskôr začal obiehať okolo posiedky ako satelit a z celého hrdla pišťať a vrieskať. nič konkrétneho nechcel, len tak vydával zvuky, aby rušil rozhovor. Keď videl, že na to rodičia žiadno nereagujú, prišiel k matke a vykrikoval stále za sebou: Mamáááá, mamááá, mamáá!!!...potom ženu začal šticovat za vlasy, naťahovať, škriabať po tvári...Matka na to len hlasom, akoby bola na polovičku v kóme povedala: "Borna, nerob." a zas nič.
Malý následne pár razy kopol do otca a odišiel sa hrabať v kvetináči. Hlinu nosil v hrstiach a hadzal ju na stol a matke do pohára. (reakcia zas len "Borna, upokoj sa, prosím.") No malý chytil ešte väčší jed a zas začal vrieskať. Tu otec vyhlásil: "My nebránime nášmu dieťaťu v jeho prirodzených prejavoch." Tak nechávali malého rozbiť pohár (náš) a ošklbávať našu palmu...a hadzať mame hlinu do vlasov a vrieskať, že sme slova nepočuli a po par chvilach ma rozbolela hlava.
Jeho tatko ho upriamil na to, že šak sa môže hrať so psíkom. Krv mi v žilách zovrela, keď som videla toho spratka jak sa hrabe k môjmu psovi. Pár razy ho potiahol za uši, za chvost (Bornička, nerob, psíkovi sa to nepáči.)..Hned som vyrazila do akcie...no maly ma predbehol. z celej sily sa rozohnal a kooop mojho psa do rebier. Chudaťko male len od bolesti zafňukal a stiahol sa pod lavičku, kde ležal trasúc sa.
Nasledujúce sa stalo v zlomku sekundy. Postavila som sa tak rychlo, až vzduch okolo mňa zasvišťal, prihnala sa k decku a zrúkla "BORNA!!!" tak agresívne, až stíchli aj susedovi hostia..a prisám vačku, centimeter chýbal a malý by prvý raz v živote dostal cez papulu. V živote som nebola taká vytočená. Zobrala som psíka a chystala sa na odchod, keď chalanova matka prvý raz za cely čas zdvihla hlas: na mňa. Vraj čo si to dovoľujem? Akym právom? Nech sa naučím chovať!, tak je hovorím, nech si najskôr vychová sopliaka až potom sa začne montovať do prevýchovy dospelých ľudí.
Odišla som nasr*ta jak herodes a ešte po ceste som počula mojho muža ako sa ospravedlnuje, že som precitlivelá na psíka.
Ako dpc, ked nám ničil terasu a kazil konverzáciu, to mi bolo jedno, ale nikdy nikomu nedovolim aby tyral zvierata pred mojimi očami ...a už vôbec, ked sa to tyka mojho psa. Vtedy som to aj rozhorčená písala na koníka... a k mojmu zhrozeniu sa našlo dosť mamičiek, ktoré si kolegyňu zastávali. A potom ludia bedakaju, že dnešná mládež je skazená a hrozná a že my sme boli iní....To sme teda boli, ale mali sme aj inú vychovu.
@tomiholjubavi a co vychovavali opicu? niektorí ľudia by nemali mat deti
@olivnik ešte aj teraz som sa vytočila, ked som to písala 😅 ...a to ma je fakt tazke vyprovokovat, ale toto bolo moc. tak zle decko a tak lahostajnych rodičov som nevidela ani predym, ani potom...a to poznam velmi vela rodín... medzi chalanovymi vreskotmi som začula, ako jeho otec hovorí, že sa dlho o neho snažili, cez 10 rokov, po neviem kolkych ivf...ale to predsa nie je žiadne ospravedlnenie. My sa tiež snažime už 5 rokov..a mužovi rodičia sa o muža snažili 15. Rozmaznávali svokrovci, rozmaznávať budeme aj my, ale odtial potial. Maleho diktátora, tyrana, demolátora a zúrivca tolerovať určite nebudeme.
@tomiholjubavi ale kopne psa - zivu bytost tak kopne aj mamu aj hocikoho ineho..toto uz je extrém 😠
@drobec336 možno už neaktuálne. Ale bit 1,5 ročne malé dieťa? to prečo? Moja má niečo cez rok a neviem si predstaviť, že by o pár mesiacov mala dostať po zadku. Ani náhodou.
Súhlasím 👍
@tomiholjubavi nebranit dieťaťu v jeho prirodzených prejavoch je celkom fajn, no netreba si to mýliť s tým, že v podstate dieťa ignorujem. Pretože tu rodicia očividne nereagovali na potreby dieťaťa. Ono sa im celý čas snažilo niečo "povedať". O toto sa mali snažiť, prihliadať na jeho pocity. A reagovať na ne. Možno bol nervózny z návštevy, možno mal doma rozohranu hru a nechcel ísť, možno sa hanbil a takto reagoval (to všetko samozrejme dokým nekopol psa, pretože to už bol zúfalý krok, aby si ho niekto všimol, plus si treba všimnúť aj brutalitu, ktorú určite neukázal 1x a nad tým by som sa ako rodič určite zamyslela a riešila).
@tomiholjubavi - Miši, to je v podstate chudák dieťa (všeobecne) - také zúfalé sa snaženie o získanie si pozornosti - akýmkoľvek spôsobom. Tí rodičia sú riadne... nebudem ich menovať ani titulovať, lebo by som škaredo musela. Ale absolútne sa nečudujem, pretože tie reakcie - alebo lepšie povedané nereakcie až ignorantstvo z ich strany na to dieťa sú strašné. Keby mal ten chlapec nastavené hranice, tak by si nikdy nedovolil to, čo vyvádzal. "Normálne" dieťa, ktoré vyrastá v normálnom prostredí, nebude mať takéto reakcie ani keby sa neviem ako nudilo. Lebo jedna vec je sa domáhať pozornosti a byť napr. rozmaznaným alebo sa predvádzať - ale toto, čo si opísala, je nejaký už dosť že veliký extrém. Na preplesk - ale v prvom rade rodičov, že to dopustili. Ich reakcie hovoria za všetko. Akého človeka vychovajú?.....
Tak tieto situacie z duse nenavidim, pretoze moj syn je ten tutko, co sa nevie branit a agresori maju skoro vzdy tie neriesiace matky. Stale si lamem hlavu, ako setrne spacifikovat cudzie dieta, ale popravde neviem, preco by som mala😖. A vobec si nemyslim, ze to treba riesit len bitkou, staci sledovat, co mi dieta robi, stanovit pravidla a vcas zasiahnut. Len to by poniektore museli aj mobil obcas odlozit.
@blondiee83 no zase je rozdiel bit A hodiť po zadku. Zlé som sa vyjadrila. Teraz už má dva roky A poviem ti,že nepoznám čo je to, aby sa mi hodila O zem alebo vystrajala extremne. Obcas trucuje,ale to je normálne. vie čo môže A čo nie A snáď to nezarieknem ale je poslusna. To,že som jej dala občas po zadku bolo za to,že niečo zlé spravila A aby vedela,že už to spraviť nabudúce nemôže. Napr. Mala obdobie že omrvinky Z jedla hadzala na zem namiesto toho aby ich dala napr. do koša alebo na tanier (keď ich mala na detskej stoličke). Upozornila som ju na to viackrát, nezabralo, tak dostala. Keby som vtedy nezakročila, nerobila by som nič ine len slúžku. Taktiež mi napr.nechcela dávať ruku cez cestu,S tým bojujem občas aj teraz.A keď to nejde po dobrom, ide to po zlom. Každý si vychováva podľa svojho A to sa potom odzrkadľuje na správaní A celkovej výchove dieťaťa. Keď bude tvoja vo veku mojej, kľudne napíš, či to zvladas aj bez hodenia po zadku 😉
Jaj zase sa tu len rozbehne búrlivá diskusia ank tiez som kedysi pozerala škaredo na to ked da nejake dieta hodilo o zem v obchode ale potom som spoznala velmi vela ľudí matiek a zistila som ze niekedy fakt prt vieme co ti druhý prežívajú a najlepsie sa súdi..ako tu jedna mama napisala viete ci to nebolo autistické dieta? Riešila to ?riesila mozno nie podla vašich predstav ale nenechala to tak..druha vec je ze nebuďte smiešne chcete mi povedat ze terajší dospeli su skvelú ludia?ano poslúchali dme na slovo ale kolko zlá je teraz? Ja som bola bita vy asi tiez ale nic ma to teda nenaučilo iba mat strach nízke sebavedomie atd...a nehovoriac kolko ludi sa lieči na psychiatrii a to cislo ro stúpa...a stale sa mi paci ako si ludia pletú rešpektujúci výchovu s voľnou to nie je to iste -vela mam to nechápe ale rešpekt je vzdy obojstranný rešpektujúci výchova je o tom aby mali deti rešpekt ale nevynucuje sa fyzickými trestami a vzdy musia mat deti hranice...na voľnú výchovu mam nervy tiez žiaden extrém nie je dobry len si nemyslím ze bitka je záruka dobrého človeka..tiez použijem príklad dieta učíme ze nema ubližovať mladším pride k menšiemu a udrie ho a dospelý ho chytí a da mu 3 riadne po zadku neurobili sme azda to iste co on?
@drobec336 tak ja už mám skoro 5 ročného a zvládla som to bez hodenia na zadok. Ale kľudne ti napíšem aj o rok či dva, ako s Laurou 😉 Jasne, zvyšim aj ja hlas, aj pokricim. Ale väčšinou nie je treba. Obaja majú dobré povahy, možno mám v tom šťastie.
Každý si vychováva podľa seba, to je jasné. Ani sa nechcem starať do výchovy nikoho, nemám na to právo, nakoľko ani tá moja možno o 10 rokov nedopadne dobre. Ale možno nedopadne dobre tá tvoja. To je hudba budúcnosti 🙂
Začni písať komentár...
Toto mi pripomina jednu pani,co som tu citala....radila sa,ako postupovat.jej dieta vraj dokopalo macku a ona jej dookola vysvetlovala,ze to nesmie,ze to macicku boli....a na druhy den ju dokopala znova a pani bola cela nestastna,ze kde je chyba,ved sa snazi ju vychovavat dobre....cele zle toto proste ☹